INÝ ČLOVEK

Samotársky Edward (Sebastian Stan) je neúspešný príležitostný herec, ktorý si kde-tu epizódne škrtne najmä pre svoju zohyzdenú tvár. Občas sa ale nájde niekto, pre ktorého je dôležitejšie jeho vnútro než vizáž. Zdá sa, že je ňou aj výstredná suseda a nádejná divadelná režisérka Ingrid (Renate Reinsve), ktorá prichádza s ponukou napísať hru o ňom a jeho živote. Medzitým Edward tajne podstúpi experimentálnu plastickú operáciu, od ktorej si sľubuje, že z neho bude iný človek.

Po mimoriadne úspešnom zákroku sa rozhodne s novou tvárou pochovať svoju starú identitu a pod novým menom začne pracovať ako usmievavý realiťák. Získa aj rolu v spomínanom divadelnom predstavení a na skúškach hrá de facto sám seba, príležitostne aj s maskou, ktorá je mementom jeho „starého ja“. Zrazu do jeho života vstupuje záhadný, no šarmantný a charizmatický Oswald (skutočne hendikepovaný Adam Pearson) s identickou vadou tváre, ktorý okrem iných zapôsobí aj na Ingrid a ...

Znamená nová tvár nový a automaticky lepší život? Scenár toto príbehové východisko satirizuje a úvahy posúva ďalej tým, že sa na scéne (a to doslova) objaví niekto s vaším bývalým hendikepom a nielen, že je navzdory nemu spoločensky úspešný, ale doslova vás nahrádza: a to ako v hre založenej na vašom vlastnom živote, tak „doma“. Čoraz väčší miláčik Oswald sa pre frustrovaného Edwarda stáva zosobnenou nočnou morou.

Tvár je metaforou identity. V prípade nášho hrdinu jeho výnimočnosť a inakosť nahrádza priemer a šeď. Je toto naozaj čo chcel? Scenár svojou štúdiou „lepšej verzie samého seba“ na základe telesnej zmeny nemôže nepripomenúť iný tohtoročný TOP titul – Substanciu, ktorá hororovou formou zosmiešňovala honbu za mladosťou a krásou. V tomto prípade túži Edward po spoločenskej akceptácii: v práci, v partnerskom živote, neskôr i na divadelných doskách. Bola však jeho deformovaná tvár tou pravou príčinou jeho minulého neúspechu?

Popri identite je ďalšia z kľúčových tém posadnutosť: Ingrid má obsesiu znetvorenými ľuďmi, Edward túži po novej tvári, a keď práve vďaka nej príde o celú svoju doterajšiu reálnu pozornosť, je zasa posadnutý priam „dokonalým“ Oswaldom, ktorého spočiatku vníma, že celú svoju popularitu postavil práve na tom, čoho sa on zriekol. Ako má však divák možnosť postupne odhaľovať, náš hrdina na svojho trošku vtieravého, no nadaného a láskavého náhradníka nevraživo žiarli práve preto, lebo je naozaj iný než on. Nie je pasívny a nerozhľadený bojko.

Adam Pearson, ktorý debutoval v Under the Skin (2013), si tiež zahral v režisérovom predošlom kúsku zo zákulisia nakrúcania nemocničného body hororu – Spútaný na celý život (Chained for Life, 2018), kde boli popri ňom obsadení aj ďalší herci s fyzickým postihnutím. Tak, ako sa v tomto počine stierajú hranice medzi dianím pred kamerou a za ňou, aj v Schimbergovej novinke sa čiastočne prelína svet divadla so skutočnosťou.

Pearson herecky odzbrojuje nielen svojou tvárou, ale aj jedinečnou dikciou a pohotovou gestikuláciou a od druhej polovice si tak berie každú scénu pre seba. Zároveň, na jeho spoločné scény so Stanom, ktorý sa nadobro zbavil nálepky marvelovského Buckyho a bol dokonca ocenený za najlepšieho herca na Berlinale, je radosť sa pozerať.

Nadšené ohlasy zo Sundance a Berlinale avizovali odkazy na režisérskych klasikov a nezavádzali. Znetvorenou tvárou a speváckym vystúpením s červeným pozadím pripomenie Iný človek diela Davida Lyncha, prvkami body hororu zasa priekopníka subžánru Davida Cronenberga. Ja osobne som v závere ešte našiel i kukuč po Kubrickovom Mechanickom pomaranči.

Snímky z produkčnej dielne A24 sa navyše často vyznačujú „ušpineným vizuálom“ (Čarodejnica, Maják, Krv na perách) a retro vzhľadom (Také krásne šaty, Pearl, Aftersun). V prípade tejto produkcie to po obrazovej stránke pre zrno a tlmené, bledšie farby skutočne vyzerá, ako by vznikla v 80tych rokoch.

Originálny príbeh Iného človeka má viacero žánrových tvárí: berie na seba podobu drámy, thrilleru i satirickej čiernej komédie. Režisér a scenárista Aaron Schimberg vo svojej odľahčenej nezávislej chuťovke nevtieravo navodzuje kafkovskú atmosféru ako z Lyncha a Cronenberga, no nevykráda, iba predkladá jemné referencie určené fajnšmekrom a predovšetkým odkrýva podnetnú inšpiráciu na diskusiu, ako to je s našimi tvárami a maskami a mýtom krajšieho, naozaj však iného a lepšieho človeka?

A Different Man (USA, 2024, 112 min.)
Réžia: Aaron Schimberg. Scenár: Aaron Schimberg. Kamera: Wyatt Garfield. Hudba: Umberto Smerilli. Hrajú: Sebastian Stan, Renate Reinsve, Adam Pearson, Marcell Gellért, Juney Smith, John Keating, Eleanore „Uys“ Pienta, Lawrence Arancio a ďalší.