NÁDHERA ŽIVOTA

Franz Kafka, rodák z Prahy, je známy svojimi poviedkami a románmi, v ktorých využíval špecifické metafory a symboliku. Vzdelaním bol právnik a povolaním úradník poisťovne. Jeho materinským jazykom bola nemčina, podobne ako u 10 % pražských Nemcov a Židov, avšak plynule hovoril aj česky.

Kafkova tvorba sa vyznačuje existencionalistickým a zároveň absurdným poňatím reality, v ktorej zachytáva pocity odcudzenosti, vylúčenia a izolácie charakteristické pre spoločnosť danej doby. Jeho listy a denníky sú presiaknuté zvláštnym humorom a osobitou atmosférou. Vďaka jeho pisateľskému štýlu sa vo svete literatúry napevno udomácnil pojem „kafkovský“, ako zmes nočných môr, beznádeje a bizarnosti.

Z diela Franza Kafku sa zachovalo málo. Väčšinu zo svojej tvorby počas života sám spálil. Jeho priateľ Max Brod, ktorý mal zničiť zvyšok jeho literárneho odkazu, však želanie priateľa odmietol splniť. Kafka sa tak stal jedným z najznámejších spisovateľov svetovej literatúry a podľa Wikipédie je dnes najčítanejším nemecky píšucim autorom.

Život Franza Kafku bol poznačený mnohými zdravotnými problémami, častými pobytmi v sanatóriách a komplikovanými vzťahmi s otcom, rodinou a ženami. Kafkova posledná partnerka, Dora Diamantová, bola poľská Židovka, ktorá významne (popri Maxovi Brodovi) prispela k uchovaniu jeho diela. Kafkove rukopisy ukrývala až do ich zhabania nacistami v roku 1933. Pre Kafku sa stal vzťah s Dorou zásadným a predstavoval najšťastnejšie obdobie jeho života. Kafka zomrel vo veku nedožitých štyridsať jeden rokov v pľúcnom sanatóriu doktora Hoffmanna v Kierlingu v Dolnom Rakúsku na tuberkulózu. Pochovaný je v rodnej Prahe.

Film Nádhera života (Die Herrlichkeit des Lebens) prenáša divákov do posledného roka Kafkovho života. V centre príbehu však nie je Kafkova literárna tvorba ani jeho existenciálne dilemy, ale vzťah s dvadsaťpäťročnou Dorou Diamantovou. Zoznámili sa pri Baltskom mori, kde v roku 1923 pracovala ako dobrovoľníčka v prázdninovom tábore židovských detí. Prežili spolu krátkych, avšak o to intenzívnejších jedenásť mesiacov. Dokonale ho chápala a obetovala mu všetok svoj čas. Priviedla ho späť k praktikám židovskej viery, dala mu nádej na lepší život a stala sa mu skutočnou partnerkou. Spoločne plánovali sa presťahovať do Palestíny a otvoriť si tam reštauráciu...

Dorin príbeh preskúmavala americká spisovateľka Kathi Diamant, ktorej sa podarilo nadviazať kontakt s príbuznými Dory v Jeruzaleme. „Po Kafkovej smrti bola Dora zničená. Stiahla sa z verejného života, takže zistiť, akými smermi sa odvíjal jej život, bolo nesmierne zložité. No podarilo sa mi vypátrať časti jej života v Rusku a neskôr vo Veľkej Británii. Tam sa venovala udržiavaniu židovskej kultúry, počas vojny bola internovaná v ženskom pracovnom tábore v Port Erin na ostrove Man. Zomrela po druhej svetovej vojne vo veku 54 rokov. Pracovala aj ako herečka, pričom herectvo dokonca vyštudovala. Vydala sa a svoju dcéru pomenovala po Kafkovi – Franziska,“ rozpráva Kathi. „Nikdy som si však neurobila test DNA, či som s Dorou príbuzná (rovnaké priezvisko – poznámka autorky textu). Pretože aj bez krvného puta som v nich našla rodinu,“ uzatvorila Američanka.

Film nemecko-rakúskej produkcie je adaptáciou románu Michaela Kumpfmüllera Nádhera života. Režisérske duo Judith Kaufmann a Georg Maas sa rozhodli preniesť na plátno intímny príbeh slávneho spisovateľa, pričom sa vyhli tradičnému životopisnému klišé. Zbytočne neodbáčajú a encyklopedickým či vysvetľujúcim poznámkam sa vyvarovali. V deji sa zameriavajú na vzťah ústrednej dvojice, pričom zdôrazňujú kontrast medzi Kafkovým zhoršujúcim sa zdravotným stavom a radosťou, ktorú mu do života priniesla práve Dora.

Hlavné úlohy stvárnili nemecký herec Sabin Tambrea ako Franz Kafka a Henriette Confurius ako Dora Diamantová. V Rumunsku narodený Tambrea, známy zo seriálu Babylon Berlín, podáva precítený výkon, zachytávajúci Kafkov intelekt, citlivosť a jemný humor. Jeho Kafka nie je len melancholický génius, ale aj vtipný a empatický muž. Confurius, na druhej strane, zobrazuje Doru ako odvážnu, nezávislú ženu s prirodzeným šarmom a vnútornou silou. Ich herecké výkony sú civilné, bez zbytočnej teatrálnosti, čo autentickosť príbehu umocňuje. Okrem nich sa v príbehu objavujú najverejnejší priateľ Max Brod a Franzova milujúca sestra Otília.

Film začína stretnutím Franza a Dory na pláži a ich rýchlym zblížením. Vážne chorý spisovateľ, ktorý v tom čase takmer nič nepublikoval, a životom naplnená učiteľka, ktorá sama odišla z rodnej Pabianice do Berlína. Berlín je pre Kafku vysnívaným mestom a Doru obdivuje za jej odvahu odpútať sa od rodiny. On sám sa snaží presadiť ako spisovateľ, ale stále je závislý od finančnej podpory otca. Vďaka Dore si plní svoj sen. Spoločne odchádzajú do Berlína, kde napriek hmotnej núdzi a neustále sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu Kafku prežívajú šťastnú romancu. Nemilosrdnosť choroby akoby len zdôrazňovala krehkosť ich vzťahu.

Snímka sa vyznačuje nadčasovou, no nenápadnou estetikou a starostlivo zvoleným klasicky ladeným soundtrackom, ktorý dokonale dopĺňa jeho poetickú atmosféru. Hoci ide o minimalistické dielo, presvedčivo zachytáva dynamiku vzťahu dvoch odlišných osobností, ich radostí ako aj bolestí. Záverečné scény, v ktorých Dora sprevádza Kafku počas jeho posledných dní, sú dojímavé, ale sentimentálne nepôsobia.

Nádhera života nie je typickým životopisným filmom o Franzovi Kafkovi. Je to predovšetkým príbeh o láske a nádeji v čase neistôt a utrpenia. Literárne odkazy na Kafkovu tvorbu nájdeme vo filme iba v náznakoch. Ide skôr o intímny portrét muža, ktorý našiel šťastie vo chvíľach, keď sa zdalo, že všetko je už stratené. Nádhera života je poctou Kafkovi a jeho poslednej láske, ktorá dokáže zaujať nielen milovníkov jeho tvorby, ale aj divákov, ktorí preferujú emotívnejšie príbehy.

Franz Kafka je často vnímaný ako depresívny intelektuál, trpiaci a pochmúrny samotár s napätými vzťahmi v rodine. V Nádhere života vidieť inú interpretáciu, aj keď ide len o krátky výsek z jeho života. Ktovie, čo prinesú ďalšie filmy. V roku 2025 je plánovaná nová adaptácia Kafkovho príbehu s názvom Franz, tentoraz pod režijnou taktovkou Agniezsky Holland.

Die Herrlichkeit des Lebens (Nemecko/Rakúsko, 2024, 98 min.)
Réžia: Judith Kaufmann, Georg Maas. Scenár: Georg Maas, Michael Gutmann. Hrajú: Henriette Confurius, Sabin Tambrea, Daniela Golpashin, Manuel Rubey, Luise Aschenbrenner, Alma Hasun, Mira Griesbaum, Lionel Hesse, Michaela Caspar ...