SVETIELKA

Česká a česko-slovenská kinematografia má silný rok. Zápisník alkoholičky búra návštevnosť, dokument Ešte nie som, kým chcem byť očaruje festivalové obecenstvo a Mádlove Vlny zvládajú suverénne oboje. Trochu v ich tieni tak ostáva nový počin Beaty Parkanovej (Chvilky). A je to trochu škoda. Aj keď sa to dalo predpokladať.

Amálka je obyčajné šesťročné dievča. Jedného rána sa prebudí a zistí, že nie je niečo v poriadku. Z odpočutého rozhovoru zistí, že rodičia sa budú pravdepodobne rozvádzať.

Svetielka sú veľmi komorný film. Ešte viac, než by sa mohlo zdať z popisu príbehu (oveľa viac sa vo filme nedeje). Parkanová totiž pre svoj tretí celovečerák zvolila zaujímavú formu. Celý rozchod sledujeme z perspektívy hlavnej hrdinky.

Vidíme to, čo ona. Kamera väčšinou sleduje ju a máme rovnaké informácie ako ona. Čo to v praxi znamená? Celý proces rozchodu rodičov vnímame skrz dieťa. Pred ktorým sa zatvárajú počas hádok dvere a jej blízki si dávajú pozor, čo pred ňou povedia.

Tento prístup by vám mohol vzdialene pripomenúť maďarského Saulovho syna, alebo výnimočný belgický film Playground pri ktorom kamera neopustí výšku detských predstaviteľov. No na rozdiel od oscarovej drámy sme omnoho civilnejší a netlačí sa tak na dramatickú pílu. Parkanová sa sústredí na to, v čom je najsilnejšia. A tým je ponor do ženskej/dievčenskej duše.

Rovnako ako vo Chvilkách tak na prvý pohľad chýba tradičná dramatická štruktúra a dôležité informácie sa dozvedáme iba tak mimochodom. Práve toto oddramatizovanie môže v mnohých divákoch vyvolať pocit, že sa na prvý pohľad vo filme nič nedeje. Na ten druhý však vidieť akú náročnú úlohu pred sebou tvorcovia mali. A minimálne v mojich očiach uspeli.

V rámci zvolenej formy je jasné, že celý film stojí a padá s hlavnou predstaviteľkou. A tá je našťastie úžasná. V čase natáčania sedemročná Mia Bankó podáva veľmi precítený a sústredený výkon. Celý čas je na obraze a dokáže nás suverénne preniesť skrz celé rozprávanie. O jej výkone sa bude rozprávať ešte viac než o kreatívne zvolenej forme.

Navyše je zo zálohy istená hereckou elitou. Najmä Martin Finger a Veronika Žilkové v úlohách starých rodičov dokážu divácku pozornosť napínať na maximum aj pri obyčajných dialógoch zo života. V ich tieni trochu ostávajú rodičia v podaní Mareka Geišberga a Elizavety Maximovej.

Vydarená je aj vizuálna stránka. Dlhé pasáže bez strihu podporujú autentickosť a civilnosť. Tomáš Juríček často komponuje pohľad dieťaťa a efektne sa pritom stíha hrať s farebnou paletou. Hudby je minimum a v strižni všetci správne pochopili, že kratšia stopáž bude projektu veľmi svedčiť. Za necelých 80 minút sa stihne povedať všetko podstatné bez toho aby sa divák začal v rámci nekomfortnej formy začal nudiť. Alebo mu začala liezť na nervy.

Preto je trochu škoda, že Parkanová nešla v rámci zadania úplne nadoraz. Občas sa dočkáme nejakého celku alebo záberu mimo zvolenej štruktúry. Divák tak dostane čas na oddych, ktorý nie je potrebný a zbytočne vypadne z atmosféry.

Pri podobných projektoch samozrejme platí, že si ho užijete tým viac, čím viac máte odžité. Prípadne ako sa viete na základe vlastných skúseností identifikovať s hlavnými hrdinami. Ja pochádzam z usporiadanej rodiny a tým pádom som rozvod rodičov našťastie nezažil. No aj tak mi nerobilo problém sa dostať do témy a emočne sa naviazať na postavy.

Prečo teda tak (relatívne) nízke hodnotenie? Film sa väčšinu času nesie na relatívne bezkonfliktnej vlne, kde emócie bublú v pozadí. Možno až príliš v pozadí. Viac kontaktu Amálky s bolestivou realitou by diváckemu pôžitku rozhodne prospelo. Takisto môže mať mnoho z vás pocit, že ide akurát o vydarené štylistické cvičenie.

Svetielka sú veľmi vydarenou komornou drámou so zaujímavou formou. Motor jej dávajú vynikajúce herecké výkony a sústredená réžia. Občas môžete mať pocit, že pre Parkanovú bol film istou formou terapie. A pokojne môžete mať aj pocit, že ide o prequel Chvilek. V každom prípade ide o veľmi zaujímavý počin, ktorý sa vie dostať pod kožu a vyvolať silné emócie. Ide o to, že ako sa viete naladiť na zvolený autorský prístup. A pokiaľ sa naladíte správne, pokojne si môžete nejaký ten bodík k hodnoteniu pripočítať.

Světýlka (CZ/SR, 2024, 70 min.)
Réžia: Beata Parkanová. Scenár: Beata Parkanová. Hrajú: Mia Bankó, Elizaveta Maximová, Martin Finger, Veronika Žilková, Marek Geišberg, Jenovéfa Boková, Aleš Bílík ...