PARTHENOPE |
PARTHENOPE |
Jeden zo vzorových prípadov múdra: Umenie je vedieť skončiť, je určite opulentná freska Megalopolis Francisa Forda Coppolu. Režisér ikon filmových šlabikárov sa zamotal do vlastnej vízie a na dekády zabetónoval v jednom nápade a idey.
Paolo Sorrentino (Veľká nádhera, Oni a Silvio) je oproti Coppolovi autorsky triezvejší, ale svojou novinkou Parthenope taktiež dokazuje, že režisérsky koroduje a balansuje na hranici svojského rukopisu a vykrádania samého seba.
Príbeh jednej Parthenope
Sorrentino sa v novinke opäť vracia desaťročia do minulosti a sleduje príbeh mladej Parthenope. Ako napovedá distribučná anotácia, ide o pôvabnú a krásnu ženu, ktorá vie očariť každého muža a nápadníka, no Parthenope sa vydáva na cestu poznania a hľadania krás Talianska a neoapolského regiónu.
Írečitá odysea kombinujúca krásno so Sorrentinovským bilancovaním života Parthenope zavedie do náručí viacerých mužov a vyskúša viacero románikov, vzťahov či situačných vzplanutí. Hlavná hrdinka sa tak ocitne v zovretí toxického milostného trojuholníka, podľahne hedonistickému spisovateľovi s tvárou Garyho Oldmana, dostane sa do pazúrov zhýralého cirkevného hodnostára a platonicky sa zamiluje do otcovskej figúry hundrajúceho profesora.
Napriek fatálnej príťažlivosti zástupu mužských vedľajších postáv Parthenope medzi nimi kľučkuje a hľadá ultimátnu lásku. Okľukou, nie prvoplánovou skratkou. Teda aspoň takto by Sorrentino chcel, aby divák Parthenope videl a vnímal.
Fotoalbum krásnych obrázkov
Sorrentino opäť nahliada cez rameno nielen do svojej minulosti, ale aj histórie krajiny a kraja, ktorý miluje a ľudí, ktorí región definujú. Skladá mozaiku či fresku príbehov a miniepizódiek, ktoré krúžia po obežniciach okolo Parthenope a priamo či nepriamo ovplyvňujú jej životnú cestu. Režisér už automaticky prekladá osudové tragédie ešte osudovejšou láskou a krásnymi obrázkami.
Práve krásno je akýmsi základovým kameňom snímky a ľudská krutosť a tragédia soľou či o niečo trpkejšou ingredienciou. Parthenope podobne ako Sorrentinove predchádzajúce snímky pripomína fotoalbum prepchatý krásnymi obrázkami a vizuálom evokujúcim spomienky na krásne letovisko, ktoré v albume vyzerá lepšie ako v realite.
Forma požiera obsah
Sorrentinovi sa nedá uprieť úprimná snaha bilancovať a rekapitulovať pomocou opulentných záberov, príťažlivých protagonistov a vedľajších postavičiek. Napriek tomu sa vtiera do druhého a aj prvého plánu určitá ulepenosť. Namiesto bezstarostnej jazdy Sorrentino súka z klobúka snahu vypovedať životný roadtrip zhmotnenej múzy a moderne pretkať príbeh emancipovanou niťou a presahom. Napriek režisérovej snahe ísť pod povrch, oslepuje práve povrchná forma a ukážkovo požiera obsah.
Napriek tomu, že Sorrentino dej rozpráva ženskou optikou, stopážou presakuje patina muža v rokoch, ktorý podvedome utápa film v archaickom patriarchálnom mišmaše. Stráca sa z neho určitá ľahkosť či energickosť, ktorá v ňom na papieri bola, no v praxi a finálnom diele je len konceptom a zbožným želaním. Namiesto prierezu životom zaujímavej a silnej protagonistky máme Parthenope, ktorá magnetickou príťažlivosťou na seba viaže maskulínnu ťažobu sveta a stráca tak vlastnú tvár a charakter. Z hlavnej hrdinky sa stáva prázdna nádoba s krásnym menom a fasádou, ktorá je len barličkou režiséra, aby mohol na filmové mólo uviesť čo najviac bizarných a kurióznych mužských figúr.
Parthenope tak nie je príbehom silnej ženy, ale prehliadkou toho, čo režisér miloval, čo stratil a po čom túži a túžil. Parthenope je zaujímavou spleťou a mixom podmanivého vizuálu, no pod lavínou upotenej zmyselnosti sa stratila pointa. Film už nie je o hrdinke Parthenope, je o filme Parthenope. a Paolovi Sorrentinovi. Ten božsky vzhliada na svoje dielo a na prstoch rúk vymenúva stratené lásky, strasti a sny starnúceho autora.
Parthenope (Taliansko/Francúzsko, 2024, 136 min.)
Réžia: Paolo Sorrentino. Scenár: Paolo Sorrentino. Hrajú: Celeste Dalla Porta (Parthenope), Stefania Sandrelli (stará Parthenope), Gary Oldman (John Cheever), Silvio Orlando (Devoto Marotta), Luisa Ranieri (Greta Cool), Peppe Lanzetta (biskup), Isabella Ferrari (Flora Malva), Silvia Degrandi (Maggie), Lorenzo Gleijeses (Sasa’), Daniele Rienzo (Raimondo), Dario Aita (Sandrino), Marlon Joubert (Roberto Criscuolo), Alfonso Santagata (kapitán), Biagio Izzo (Tonino) a ďalší