Azda každého poteší, keď v kine zhliadne kvalitné, odvážne, prepracované dielo. Najnovší výtvor Camerona Crowa by si tieto prívlastky zaslúžil, nebyť (už zas) chabej pointy. Tú nenapravia ani Tom Cruise a Penelope Cruzová...
David Aames je zbohatlík - jeho otec mu po tragickej smrti zanechal vydavateľské impérium. Mladý magnát sa riadeniu podniku venuje s rovnakou bezstarostnosťou ako svojmu milostnému životu. Ten sa mu radikálne zmení po stretnutí s drobnou, chutnučkou Sophiou, no jeho kamarátka Julie má na veci iný názor. Pokúsi sa seba, Davida a auto, v ktorom sedia, natrieť na tehlový múr. David so šťastím prežije a hoci jeho tvár pripomína Picassove neskoré portréty, snaží sa pozliepať si naspäť svoj život, firmu aj ledva načatý vzťah. Lenže také niečo sa vám dosť skomplikuje, ked sa v realite začnú objavovať logické trhliny...
Odvaha sa Vanilkovému nebu naozaj nedá odoprieť. Fakt, že Tom Cruise má polovicu filmu naozaj ohyzdné maskovanie, je sám osebe pozoruhodný (je to predsa len Tom Cruise a sme skôr zvyknutí na jeho “sladkú” podobu). Postupné zauzľovanie deja okrem toho prináša intenzívne temné momenty a zvraty, ktoré sú v americkej kinematografii (zatiaľ) vzácne. Sen a realita sa striedajú ako dva navzájom prestrihané filmy. Po čase máte pocit, že vaša mozgová hmota je vychladený koktejl, ktorý práve niečia ruka nenútene mieša dlhou plastovou lyžičkou...
Pokiaľ ste videli Memento alebo Klub bitkárov, predchádzajúce riadky vám možno pripadajú povedomé. No kým v Memente je záverečné odhalenie úderom do hlavy, po ktorom sa ešte pol hodinu (alebo aj pár dní) spamätávate, po Vanilkovom nebi si len apaticky poviete “jáááj, aháááá...” Vysvetlenie inak zaujímavého deja je nepríjemne lacné a prostoduché. Scenáristi sa doň očividne pokúsili pripliesť akúsi závažnú myšlienku o nesmrteľnosti, no filozofovanie je v amerických filmoch v poslednom čase také plytké, že ho našinec ani nezaregistruje.
Tvorcovia audiovizuálnej stránky filmu sa, na rozdiel od scenáristov, za svoju prácu nemusia vôbec hanbiť. Práca s kamerou je čistá a precízna - remeslo v dobrom zmysle slova; stavba záberov prezrádza vnímavé oko. To isté sa týka strihu, neprekvapuje, ale plní svoju úlohu s typicky hollywoodskou účinnosťou. Pokiaľ ide o soundtrack, veľa ľudí si ho zrejme kúpi, pretože sú na ňom známe mená a zdá sa byť pestrý a vyvážený. Mojou výhradou je, že bol vo filme príliš otvorene propagovaný - niektoré pesničky zneli v momentoch, kde boli jednoducho navyše.
Osobitnou kapitolou sú vo Vanilkovom nebi herci a herečky. Honoráre troch hlavných hviezd museli z rozpočtu ukrojiť poriadny kus, no zrejme to nebolo márne. “Masy ľudu” prahnú hlavne po Cruisovi (jeho predošlý film Eyes Wide Shut oslovil len úzko vyhranené publikum). Je takmer zaručené, že do kín dotiahne mnoho divákov a najmä diváčiek, a treba povedať, že herecky v úlohe Davida nesklamal. Svoje si uhrá aj Penelope Cruzová ako Sophia, zatieňuje ju však Julie - Cameron Diazovej, ktorá miestami pôsobí skutočne strašidelne. Osobne ma potešila účasť Kurta Russela, ktorý úlohu súdneho psychologa McCabea zvládol s pokojnou suverenitou.
Keby Diogénes žil v dnešnom Hollywoode, nehľadal by cez deň so sviečkou človeka, ale schopného scenáristu. Ak vám však rozpačité pointy nevadia a potrpíte si na kvalitné thrillery s psychologickou zápletkou, užijete si pod Vanilkovým nebom vyše 2 hodiny solídnej zábavy.
Vanilla Sky (USA, 2001, 95 min.)
Réžia: Cameron Crowe. Scenár: Alejandro Amenábar a Mateo Gil (film Abre los ojos), Cameron Crowe. Kamera: John Toll. Hudba: Nancy Wilson. Hrajú: Tom Cruise, Penélope Cruz, Kurt Russell, Cameron Diaz.
