6.0

Filmová recenzia

Thomas Hart je senátorov synáčik a preto pozná 2. svetovú vojnu ako pohyb špendlíkov na mape. Osud však dramaticky posunie ním samým z kancelárie do koncentračného tábora. Jeho vojna začína. Treba povedať, že aj naša.

Režisér Hoblit má za sebou zopár zaujímavých kúskov. Jeho najväčšou zásluhou je však zrejme to, že vo svojom debute Prvotný strach objavil jednu z nádejí Hollywoodu Edwarda Nortona. Ten mal pôvodne hrať hlavnú úlohu aj v tomto filme, na poslednú chvíľu ho však nahradil Ír Colin Farrell.

S tou hlavnou úlohou je to trochu ošemetné. Deju dominuje príbeh mladého nedoštudovaného právnika. Propagácia, plagáty, ale i titulky však na prvé miesto stavajú Bruca Willisa a jeho rolu plukovníka McNamaru.

Ošemetností v tomto filme je viac a tak poďme pekne po poradí. Hartova vojna je zasadená do posledného roku 2. svetovej vojny. Ide však o kulisu. Tá skutočná vojna sa odohráva v koncentračnom tábore medzi americkými zajatcami. Na prvý pohľad je atmosféra napätá, ale súdržná. Vojaci si pomáhajú a sú solidárni aj s ruskými zajatcami. To všetko pod tichým, ale neochvejným dozorom plukovníka McNamaru. Do tábora prichádzajú noví zajatci: dvaja černošský letci a solidarita je preč. Aj v neľudských podmienkach gestapa sa môže situácia zhoršiť: rasizmom.

Problém, ktorý chce autor filmu zobraziť je ďaleko hlbší ako klasická vojenská dráma. Problém rasizmu, otázka vojenskej cti a povinnosti voči vlasti, otázka zmysluplnosti ľudského konania. Problém elitárstva privilegovaných vrstiev. Spomínam si na radu vysokoškolských profesorov: zoberte si radšej jeden konkrétny problém a spracujte ho poriadne! To iste mal niekto povedať aj režisérovi.

Film sa Hoblitovi doslova drolí pod rukami. Každou ďalšou témou sa ťažko budovaná atmosféra ruší, a divák stráca dobrú vieru v reálnosť rozprávaného. Zvlášť ťažkú ranu filmu udeľuje záver. Náhle zrýchlenie deja a odsunutie všetkých línii v prospech šokujúceho záveru. (Šokujúceho v tom zmysle, že nesmrteľný Posledný skaut už nie je nesmrteľný) Bruce Willis tvrdo strháva pozornosť filmu na svoju stranu. Buď je to neskoro, alebo je to zbytočné.

Charakterové herectvo v tomto filme nestačí s dychom. K svetlejším zjavom patrí rumunský predstaviteľ veliteľa tábora Vissera Marcel Iures. Postava nacistu, ktorý študoval na Yele, má rad čierny jazz, neváha popraviť zajatcov, ale dá sa nahovoriť na "americký súd". Nacista, ktorý sa v noci spíja pri BBC a čistí pištoľ to je úloha, za ktorú možno získať doživotnú slávu, alebo prepadnúť sa na smetisko dejín. Iures na smetisko nepatrí, ale nie je to ani to druhé. Je to ako s celým filmom. Zvláštne polovičaté.

Willis v rozhovore pre nemenovaný časopis priznal, že si vyskúšal jednu noc v zajateckých ubikáciách a že to bolo tvrdé. Napriek tomu koncentračný tábor v podaní tohto filmu vyznieva takmer idylicky. Sovietske kasárne v českých Miloviciach predsa len neboli postavené pre ten istý účel ako Terezin a Osvienčim.

Nedávno sme mali možnosť vidieť americký vojnový film natočený na Slovensku, teraz prichádza film vyrobený v Prahe a okolí. Je zjavne drahší, má väčšie hviezdy, ale jeho význam a kvalita je v podstate porovnateľná.

Hart's War (USA, 2001, 124 min.)
Réžia: Gregory Hoblit. Scenár: Billy Ray, Terry George. Kamera: Alan Kivilo. Hudba: Rachel Portman. Hrajú: Bruce Willis, Colin Farrell, Terrence Dashon Howard, Cole Hauser, Marcel Iures.