AKO NA VEC

Táto snímka sa často porovnáva s Denníkom Bridget Jonesovej, kedže ich produkovali tí istí ľudia. Jednou nespornou a pozitívnou paralelou je, že v oboch hrá Hugh Grant slizkého hajzlíka. Podľa môjho silne subjektívneho názoru si nič lepšie nezaslúži, pretože mi proste lezie na nervy. Ale o inom som chcel. Na rozdiel od Denníka sa onen hajzlík počas filmu mení na človeka (súbežne sa mladý Marcus mení z Majky z Gurunu na Majku z Kenvela). Počas tohto morfingu stihne scenár nevtieravo nastoliť zopár otázok o láske, o zmysle života, o tom, ako sa dá niekedy pomôcť úplne nevedomky atď. Komédia však nestráca tempo a čo nie je vtipné je aspoň vyložene milé.

Obsadenie postáv a herecké výtvory sú primerané žánru, akurát musím pripustiť, že Hugh Grant vie potláčanú paniku a podobné emócie zvládnuť na slušnej úrovni. Až sa mi zdá, že si ho aj obľúbim, ale v jednom z ďalších filmov sa má olizovať s mojou srdcovkou Sandrou Bullock a to mu rozhodne len tak neprejde. Mladý Marcus bol šikovne obsadený Nicholasom Houltom - vyzerá dokonale un-cool, doslova si koleduje o šikanu. A práve preto (a pre problémy doma) sa s ním dá dobre stotožniť. Ženské postavy sú tiež zvládané s prehľadom - len Marcusova mama (Toni Collette) je azda príliš presvedčivá na to, že ide o komédiu. Chronická depresia asi nezvykne byť smiešna.