10

Filmová recenzia

Kde bolo tam bolo bola jedná zvláštna doba. Ľudia rozprávali dvoma podobnými, ale predsa odlišnými jazykmi a pritom si rozumeli. Prežili jedno veľké svetové utrpenie, a netušili, že druhé väčšie ich čaká. Tá krátka doba medzi dvoma búrkami zo všetkého najviac pripomína leto. Leto so svojimi radosťami i so svojimi krutosťami.

Príbeh odohrávajúci sa na slovenskom vidieku obnáša atribúty všedné a pritom vážne. Židovka v obchode, Maďar v škole, Čech v úrade. To čo deti hlúpo pokrikujú budú o desať rokov s pochodňami v ruke brať vážne. Tento film však nie je o toľkokrát rozodieraných ranách na duši národa. O je ranách, ktoré si spôsobujeme navzájom, v každom čase a kdekoľvek sa ocitneme.

Kruté radosti hovoria o všedných, ale i absurdných a krutých momentoch. Hovoria o momentoch, ktoré sa stávajú. O otcovi, ktorý sa otcom necíti. O ženách, ktoré kolujú medzi mužmi, o čakaní na dieťa a o fuknutí do ucha. Ospalá dedinka sa príchodom nežiadúcej osoby pomaly, ale isto vymyká zo zabehaných koľají. Vlak emócii a vzťahov sa začína nekontrolovateľne rozbiehať a hrozí, že zo sebou strhne všetkých cestujúcich.

Po skutočne dlhom pôste prichádza slovenský film, ktorý má čo povedať a vie ako to urobiť. Filmový debut režiséra Juraja Nvotu veľmi jemne a dostatočne kruto rozdáva svoju pozornosť na všetky strany. Kruté radosti nie sú o deji. Sú o starostlivo budovaných a výborne zahraných charakteroch, ktoré, hoci z minulého storočia, patria k nám. Záletníci Karol a Gabriel, hanblivý Martin, sebavedomá a predsa zraniteľná Helena. Hrajú svoje životy, a každý z nich má čo skrývať. Všetko však funguje len do času. Ryšavá kštica vlasov mení zabehané a bude si treba veľakrát napľuť do rukáva, aby sa vrátilo šťastie.

Nedá sa nespomenúť herecký výkon Táni Pauhofovej, čoby mladého škaredého káčatka, ktoré rozbahní stojaté vody. Jej príjemnému hraniu skvele sekunduje neskutočná tvárnosť. Chvíľu škaredučká a nešťastná, chvíľu vyplašená a detská, chvíľu krásna a dôstojná. Mimoriadna paleta polôh, a všetky sú na mieste.

Pravdu povediac ešte skôr ako som film videl, pýtal som sa sám seba prečo je to slovensko-český film. Či pre účasť producentov, či tvorcov filmu. (Dúfal som, že to bude záruka väčšej kvality ako predošlé pokusy, ktoré nám vadia). Teraz mám pocit, že naozaj ide o slovensko-český film a pre obidve kultúry je šťastím, že ho natočili. Pre slovenskú už len to, že sa našiel niekto, kto vie a dokáže urobiť film, ktorý pohladí. Pre českú kinematografiu môžu byť Kruté radosti dôkazom, že sa dá natočiť pekný a výpovedný film z roku 1930 bez toho, aby sa to stočilo k politike, k vojne a neustále opakovanej schéme.

Kruté radosti (SR-ČR, 2002, 105 min.)
Réžia: Juraj Nvota. Scenár: Scarlett Čanakyová, Juraj Nvota. Kamera: Jan Malíř. Hudba: Aarvo Pert, Ľuba Cekovská. Hrajú: Ondřej Vetchý, Milan Mikulčík, Ady Hajdu, Anna Šišková, Július Satinský, Csongor Kassai, Szidi Tobias, Táňa Pauhofová.