8.0

Filmová recenzia

Minulý týždeň mal v slovenských kinách premiéru dlhoočakávaný film mladého režiséra Francoisa Ozona označovaného aj za najväčšiu nádej súčasnej francúzskej kinematografie - 8 žien. Nie je žiadnou novinkou, že snímka je nominovaná na Oscara a všetkých osem hlavných predstaviteliek už získalo za svoje herecké umenie Cézara. Francois Ozon stavil na také divy francúzskej kinematografie ako Catherine Deneuve, Fanny Ardant, Danielle Darieux, či Isabelle Huppert. Už len herecké obsadenie je pravdepodobne zárukou toho, že kinosály nebudú zívať prázdnotou. Snímke však ide o viac.

Začnime najprv pozadím vzniku filmu. Nakrútený je podľa divadelnej hry Roberta Thomasa a dramatickú predlohu je skutočne cítiť v každej minúte. Táto zaujímavá psychologicko detektívna tragikomédia by asi rovnako vyznela na doskách, ktoré znamenajú svet, ako v kine. Z možností núkajúcich sa v kinematografii režisér priveľa nevyužil. Celý dej sa odohráva na jednom mieste - v starom vidieckom sídle, niekedy v prvej polovici minulého storočia. Podobné je to i s výkonmi herečiek. Sú štylizované, vlastnosti svojich postáv podávajú v hyperbolizovanej podobe. To však neznamená, že si z kina neodnesiete dobrý zážitok.

Jediné dokreslenie vonkajšej armosféry ponúka kamera na začiatku filmu, keď sa kĺže po v snehu zasadenom romantickom vidieckom sídle. Hneď v úvode sa zoznamujeme so siedmimi predstaviteľkami. Všetky majú určitý vzťah k mužovi, ktorého spolu s nimi o chvíľu objavíme zavraždeného, ležiaceho s nožom v chrbte vo svojej posteli. Ani jedna, ci už manželka (Catherine Deneuve), svokra (Danielle Darieuxe), dcéry (Ludivine Segniere, Virginie Ledoyen), manželkina sestra (Isabelle Huppert), slúžka (Emmanuelle Béart) alebo kuchárka (Firmine Richard), však priveľmi nešťastne z jeho tragickej smrti nevyzerajú. Neskôr sa objaví aj sestra obete (Fanny Ardant) a máme tu ďalšiu podozrivú z vraždy. Zdá sa totiž, že okrem nich nik v dome nie je a nebol, jedna z nich je teda vinná. Ktorá to bude? Políciu zavolať nemožno, telefónne linky sú totiž prerušené a autom sa po zasneženej ceste nedá nikde dostať. Ženy sa teda rozhodnú vyšetrovať samé. Každá z nich má motív. Ich vzťahy k obeti boli kontroverzné. Detektívna zápletka je na svete. Podobnosť s dielami Agathy Christie je však čisto náhodná.

Film 8 žien totiž nie je detektívkou. A hľadanie vinníka nie je jeho hlavným cieľom. Tento motív slúži iba na odhaľovanie skutočnej tváre jednotlivých predstaviteliek, na dokresľovanie vzťahov medzi nimi, prípadne vzťahu k mŕtvemu mužovi - obeti. Na pozadí zápletky sa sebavedomé, krásne, cynické ženy menia na nespokojné, nešťastné a láskou oklamané tragikomické postavičky. Všetky v podstate vyvolávajú ľútosť, ale zároveň aj salvy smiechu. Divák s nimi súcití, no často i nesúhlasí s ich konaním. Túžia po láske, osud im ju však upiera. A sme pri koreni veci.

Hlavným motívom filmu je totiž láska. Existuje vôbec? Ak áno, akú má podobu? Každá zo žien s ňou má iné skúsenosti. Pre jednu je láskou jednostranný obdiv. Pre druhú sexuálna rozkoš. Pre ďalšiu spomienka na milovaného, ale mŕtveho muža. A keďže ani jedna neuspela v tejto oblasti u druhého pohlavia, máme tu i ďalšiu možnosť. V duchu Freudovej tézy o tom, že všetci sme vlastne svojim spôsobom bisexuálni, odkrývajú sa nám - pre niekoho možno šokujúce vzťahy medzi ženami. Zisťujeme, že sestra obete má pomer s kuchárkou. Slúžka, inak milenka mŕtveho muža - túži po jeho manželke. Chladná a cynická pani domu spočiatku nejaví ani náznak záujmu o takúto podobu lásky. No vo vyhrotenej scéne, keď sa hádka so sestrou jej manžela, mení na bitku, napokon podľahne. Obraz ako sa Catherine Deneuve na zemi bozkáva a objíma s Fanny Ardant, asi ostane nezabudnuteľným.

Okrem detektívneho, psychologického a tragikomického má film aj ďalší rozmer. Muzikálový. Veľkou devízou snímky je vynikajúca hudba. Každá z predstaviteliek má svoj vlastný spevácko - tanečný výstup, v ktorom vyspieva svoj príbeh, pocity... Treba podotknúť, že interpretkami sú samotné herečky. A možno práve toto nebola tá najšťastnejšia voľba. Príjemné melódie by asi vyzneli lepšie v podaní profesionálnych speváčok. Nie že by herečky spievali nejako mimoriadne falošne, no niekedy mal divák pocit, že sa im hlas už-už zlomí. Prípadne, pri ich snahe dosiahnuť soprán, trpel, či to zvládnu.

Ako posledná zaspievala Danielle Darieux, svokra obete. Jej pieseň mala byť asi posolstvom filmu. Niečo v tom zmysle, že láska neexistuje. Asi málokto ale odchádzal z kina s týmto pocitom. Skôr sme si potvrdili, že život a medziľudské vzťahy nie sú čierno - biele. Že všetko je zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Že každý z nás má svoje tajomstvá, ktoré starostlivo skrýva pred okolím. To všetko skombinované s kriminálnou zápletkou a vynikajúcim francúzskym humorom. Výsledkom je psychologicko detektívny komediálny muzikál par exellence.

8 Femmes (Francúzsko, 2002, 103 min.)
Réžia: Francois Ozon. Scenár: Marina De Van, Francois Ozon, Robert Thomas. Kamera: Jeanne Lapoirie. Hudba: Krishna Levy. Hrajú: Danielle Derrieux, Catherine Deneuve, Isabelle Huppert, Emmanuelle Béart, Fanny Ardant, Virginie Ledoyen, Ludivine Sagnier, Firmine Richard, Dominique Lamure.