PORNOGRAFICKÝ VZŤAH

Sex a erotika sú dnes vnímané inak ako v časoch mladosti našich mám a otcov. A to nemám na mysli iba odtabuizovanie tejto témy, fakt, že pri rozprávaní o sexe sa dnes málokto červená. Zmenil sa aj základný náhľad naň. Žena, ktorá vystriedala viacero partnerov, už nemusí byť nevyhnutne amorálnou kurtizánou. Muž obklopený mnohými milenkami nie je nezodpovedným Donom Juanom. Akosi stále častejšie pripúšťame, že láska a fyzická príťažlivosť nemusia spolu súvisieť a navyše takmer každý vo svojich erotických predstavách túži po nepoznanom, novom, jednoducho po niečom, čo nijako nesúvisí s človekom, ktorého miluje. Francúzska kinematografia v posledných rokoch stále častejšie analyzuje práve túto problematiku a koprodukčný film Pornografický vzťah pokračuje v nastúpenom trende. Názov snímky je možno trochu šokujúci, určite však mierne zavádzajúci. Ak totiž očakávate sex v priamom prenose, zájdite radšej do videopožičovne a vyhľadajte si niečo v regáli s nápisom porno. Snímka je totiž viac o láske ako o erotike. Čo je vôbec láska? Aké má podoby? Ako sa začína? Aj tieto otázky vám možno budú výriť hlavou po skončení filmu.

Pornografický vzťah je komornou psychologickou drámou, ktorá sa odohráva v obmedzenom priestore, v krátkom časovom období, okrem dvoch hlavných protagonistov v nej vystupuje len veľmi málo vedľajších postáv. Je to príbeh vzťahu muža a ženy v stredných rokoch, spočiatku založenom iba na fyzickej príťažlivosti. Zoznámia sa prostredníctvom inzerátu, obaja očakávajú výlučne sex s neznámym partnerom, ochotným pristúpiť možno i na netradičné vzrušujúce praktiky. Mimochodom, vo filme nielenže takmer nič z ich sexuálnych radovánok neuvidíme, ani sa len nedozvieme, ako vlastne skotačili. Napokon to nie je ani dôležité. Do ich spočiatku čisto pornografického vzťahu, ako ho obaja nazývajú, sa však akosi prirodzene vkrádajú city. Azda preto, že žiaden vzťah nemôže byť založený iba na fyzickej príťažlivosti? Že tá je spätá s príbuznosťou duševnou, ktorú vycítime? Možno....Muž a žena sa teda pravidelne stretávajú raz, dva krát za týždeň v tej istej kaviarni, potom idú do toho istého hotela, pomaly si na seba zvykajú. A stereotyp je presne to, čo zabíja vzťahy, tlmí vzrušenie zo života, to, čomu sa  obaja snažili vyhnúť. Ten je i príčinou ich prvej hádky. Ak má niečo skĺznuť do roviny zvyku, je lepšie to ukončiť. Vzápätí si však uvedomujú, že budú jeden druhému chýbať. Čo je teda v živote dôležité? Istota, aj keď podfarbená stereotypom, alebo bezhlavé užívanie života? Po čom vlastne túžime? Podobný námet, podobná pointa ako vo filme Intimita. Jednoducho, všetci chceme to čo nemáme a môžeme si navrávať čokoľvek, každý z nás túži niekam patriť.