10

Filmová recenzia

Najstarším filmom tohtoročnej prehliadky Projekt 100, ktorý môžeme v súčasnosti vidieť v našich kinách, je Diktátor Charlieho Chaplina. Ak si však myslíte, že snímka spred viac ako šesťdesiatich rokov vám nemá čo povedať a ani vás zaujať, mýlite sa. Práve naopak, nielenže je, žiaľ, Chaplinovo posolstvo stále aktuálne, ale môžete si aj naplno vychutnať jeho majstrovské umenie a naozaj výborne sa pobaviť. Pretože Charlie Chaplin skutočne majstrom filmu bol a Diktátor právom patrí k najväčším skvostom svetovej kinematografie. Vráťme sa však najprv do histórie a pripomeňme si, v akých časoch film vznikol.

Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch, následná bieda a hlad - to bolo podhubie, ktoré dalo zelenú vzniku najstrašnejších diktátorských režimov v dejinách ľudstva usilujúcich sa o uchopenie moci už predtým. Celý svet sa síce s nevôľou, no bez zasahovania, pozeral na nástup fašizmu v Taliansku a nacizmu v Nemecku. Dátum 30. január 1933 bol prelomovým, Hitler sa stáva kancelárom a začína realizovať svoje zvrátené predstavy. Isté však je, že samému by sa mu to nepodarilo. Podpora verejnej mienky bola nevyhnutnosťou, najprv sa mu podarilo vyvolať hystériu doma v Nemecku, neskôr sa našli podporovatelia jeho chorej filozofie aj inde vo svete. A práve paródiou Hitlerovej postavy, ale i davovej psychózy, je Chaplinov smutno-smiešny film. Napriek tomu, že ide, ako som kdesi čítala, o nadčasové podobenstvo, je nepochybné, že Diktátor je konkrétnou satirou na konkrétne historické udalosti. Charlie Chaplin začal prípravné práce na jeho realizáciu už v roku 1938, teda ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny a dokončil ho v roku 1940. Traduje sa, že Adolf Hitler dostal po súkromnej projekcii snímky záchvat zúrivosti. A mal prečo. Jeho psychopatickému velikášskemu egu karikatúra vlastnej osoby v umelcovom podaní určite nelichotila.

Diktátor je prvým ozvučeným Chaplinovym filmom. Odohráva sa vo fiktívnej krajine, zobrazuje fiktívne udalosti, predstavuje fiktívnych ľudí. Ich podobnosť s realitou však ani z ďaleka nie je náhodná. Hlavná postava, diktátor Hynkel "oblbuje" davy svojimi nenávistnými prejavmi, ktoré nemajú hlavu ani pätu, respektíve, Chaplinom použitá kvázi nemčina sama o sebe nemá význam. Na nezmysloch s nemeckým prízvukom sa určite dobre pobavíte. Vo filmovej Tománii nevládne kult hákového, ale dvojitého kríža. Židov tu však nenávidia rovnako ako vo vtedajšom skutočnom Nemecku. Aj v snímke musia žiť v gete, aj tu sa na nich s radosťou vyvršujú zakomplexovaní vojaci. Okrem Hitlera a jeho verných však vo filme nachádzame aj karikatúry iných reálnych historických postáv, napríklad Mussoliniho, v Diktátorovi však na rozdiel od skutočnosti má taliansky fašista nad Hitlerom prevahu a práve tento moment bol s najväčšou pravdepodobnosťou jedným z tých, ktoré nemeckého diktátora rozzúrili najviac.

Zápletka filmu je založená na podobnosti Hynkela so židovským holičom. K ich zámene však dôjde až na konci. Charlie Chaplin majstrovsky zvládol oba, aj keď úplne odlišné charaktery. V úlohe židovského holiča je však takým, akého ho poznáme. Nezabudnuteľný roztržitý človiečik, večný tulák s krivými nohami, vyčaptanými topánkami a dobrým srdcom. Veterán z prvej svetovej vojny, ktorý dvadsať rokov od jej skončenia strávil v psychiatrickej liečebni. Nevie teda, čo sa počas tohto obdobia udialo, keď odtiaľ utečie, stretáva sa s absurdnou realitou. Nechýba tu ani krásna deva, Židovka, do ktorej sa holič zaľúbi. Spolu s ňou a ďalšími príslušníkmi tohto etnika potom bojujú proti príkoriam zo strany nemeckých vojakov. Chaplin dostal v tejto dvojrole úžasnú príležitosť ukázať všetko čo vie - hrať, tancovať, majstrovsky prepletať nohami... Jednoducho, napriek tomu, že zomrel pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, navždy ostane jednou z najväčších legiend svetového filmu a neprekonateľným komikom.

Diktátor je teda čiernobielym filmom bez novodobých efektov, zato aj dnes aktuálny, ponúkajúci kultivovanú zábavu, vynikajúce herecké výkony, inteligentný humor. Na aktuálnosti, žiaľ, snímka nestratila ani dnes. Napriek viac ako šesťdesiatročnému časovému odstupu je totiž stále na svete priveľa nebezpečných diktátorských režimov. A stále viac ako je žiadúce, nemysliacich tvorov, ochotných v stáde a bez rozmyslu, skandovať na ich podporu. Otázne však je, či by sa aj dnes našiel Charlie Chaplin, schopný, napriek riziku hrozby smrti, vyjadriť svoj názor.

The Great Dictator (USA, 1940, čb., 128 min.)
Réžia: Charles Chaplin. Scenár: Charles Chaplin. Kamera: Rollie Totheroh, Karl Struss. Hudba: Meredith Willson, (neuvedený) Charles Chaplin. Hrajú: Charles Chaplin, Jack Oakie, Paulette Goddardová, Reginald Gardiner, Henry Daniell, Billy Gilbert, Maurice Moscovich, Emma Dunnová, Grace Hayleová, Carter de Haven.