|
OSTROV - PROJEKT 100 |
OSTROV - PROJEKT 100 |
Naturalistické a sadomasochistické scény v kontraste so skutočne esteticky zachytenou krásou prírody, takto stručne sa dá charakterizovať film Ostrov kontroverzného kórejského režiséra Kim Ki Duka, ktorý sa v súčasnosti premieta v slovenských kinách v rámci Projektu 100. Treba však dodať, že túto šokujúcu snímku nestrávi hocikto, určená je výlučne pre silné žalúdky. Ste pripravení na scény tipu: vyťahovanie udice z pošvy, či žalúdka, ktorú si sem hlavní hrdinovia sami a dobrovoľne strčia? Ak áno, čítajte ďalej.
Dej filmu sa odohráva ďaleko od civilizácie, uprostred prírody, na vode, kde sú prípadným romantikom k dispozícii maličké plávajúce chatky. Na prvý pohľad ideálne miesto na oddych pre tých, ktorí hľadajú absolútny pokoj. Zdôrazňujem na prvý pohľad - chodia sem totiž najmä chlípni muži túžiaci nielen po rybačke, ale aj po sexuálnych radovánkach s prostitútkami. Využívajú služby dievčat, ktoré si nechávajú "doručiť" motorovým člnom riadeným mladou ženou Hui-džin. A to je hlavná hrdinka filmu, zvláštna, mlčanlivá, rovnako občasná prostitútka. Počas celého filmu nepreriekne ani slovo, herečka svoju postavu hrá iba mimikou, či rečou tela. A treba dodať, že bravúrne. Málokto pochyboval o tom, čo prežíva, čo cíti. Je to živelná žena, miluje aj nenávidí naplno. Nenávidí chlípnikov, ktorým "doručuje" dievčatá, zamiluje sa do mladého muža s tajomnou minulosťou Hjon-sika. Ten sa jedného dňa objaví na ostrove, vyzerá stratene, nešťastne, neustále bojuje s myšlienkou na ukončenie svojho života. Napokon sa odhodlá a vyberie si skutočne originálny spôsob. Aspoň našincovi sa takým určite javí, možno pre Kórejčanov nejde až o natoľko ojedinelý jav. Hjon-sik totiž prehltne udicu s viacerými háčikmi a chce si roztrhať vnútornosti tým, že za strašného revu od bolestí, ťahá jej koniec trčiaci mu z úst. Hui-džin mu však zachráni život a tento moment je začiatkom ich čudesného vzťahu.
|
|
|
Podobných sadistických scén je vo filme viacero. Všetky - aj vedľajšie postavy totiž nachádzajú záľubu v sekaní, rezaní, v krvi. Najčastejšie si tieto chúťky vybíjajú na rybách, mimochodom, vyrezané vnútornosti s chuťou zjedia surové. Vo filme nechýbajú ani ukážky naturalistického živočíšneho sexu. Tu však pripomeňme, že v ázijskej kultúre je mnohé vnímané inak ako u nás. Jednoducho aj Kórejčania majú k životu, sexu, smrti odlišný postoj, na aký sme zvyknutí v našej kultúre. Preto i zabitie nie je až takým hriechom. Keď teda Hui-džin nechtiac spôsobí smrť svojej sokyne, vidno síce, že ju to mrzí, no vzápätí na to s pokojom a bez výčitiek svedomia zapichne jej pasáka. A túžba zabíjať je tejto inak krehkej a smutnej žene vlastná. Rovnako patrí k silnejším náturám. Zatiaľ, čo väčšina európskych žien by pri ošetrovaní muža, ktorému sa zovšadiaľ valí krv a treba mu vybrať z vnútra tela háčiky, zrútila, ona to spraví pokojne, bez emócií.
Vyvrcholením všetkého šokujúceho, ako aj vzťahu Hui-džin a Hjon-sika je scéna, keď sa milenci pohádajú, respektíve to, čo nasleduje potom. Hjon-sik nezvláda výčitky svedomia, ktoré ho ťažia pre jeho temnú minulosť. Zlosť si vybije na Hui-džin, opúšťa ju. Ona je už ale natoľko zamilovaná, že si jedinú príbuznú dušu, ktorú vo svojom živote na ostrove objavila, chce udržať za každú cenu. Volí teda Hjon-sikom odskúšaný recept. Veď nič nemôže stratiť, alebo umrie, alebo ho prinúti vrátiť sa. Udica však tentoraz putuje do tela iným koncom, cez pošvu. Hjon-sik ju samozrejme nenechá zomrieť, zachráni ju rovnako ako predtým ona jeho a spoločne si odplávajú na svojom malom ostrovčeku, chatke, v ústrety šťastiu.
Režisér Kim Ki-Duk v Ostrove skvelo využil kontrasty. Po každej vyhrotenej, gradujúcej a šokujúcej scéne nasledoval prestrih na pokojnú krásu prírody, na západ, či východ slnka, opar nad vodou... Toto estetizujúce stvárnenie naozaj zvláštne korešponduje so sadomasochistickým obsahom snímky. V každom prípade, divák si po šokujúcich scénach môže aspoň oddýchnuť.
Kórejská kinematografia najmä v posledných desiatich rokoch prežíva svoj novodobý boom. Najmä mladí režiséri, Kim Ki- Duka nevynímajúc, získavajú renomé aj na medzinárodnom poli. Často sú síce vnímaní kontroverzne, nepochybne však prinášajú do sveta filmu nové originálne prvky. Európsky divák sa prostredníctvom nich oboznámi s ázijským vnímaním sveta, dozvie sa čo to o kórejskej kultúre, nechá sa unášať režisérskym majstrovstvom. Alebo sadomasochizmus nezvládne a znechutený z kina odíde. Aj takých sa počas projekcie vo Filmovom klube ic.sk našlo dosť.
Seom (Južná Kórea, 2000, 92 min.)
Réžia: Kim Ki-duk. Scenár: Kim Ki-duk. Kamera: Hwang So-sik. Hudba: Čon Sang-jun. Hrajú: So Čong, Kim Ju-sok, Pak Song-hui, Čo Če-hjon, Čang Hang-son.
