0.

Filmová recenzia

Akoby išlo o nepísanú pravdu filmového priemyslu. Forma zvíťazila a doslova prerazila príbeh. Lenže Larry Clark tentokrát vymenil hranicu vkusu za hranicu hnusu a vskutku šokuje divákov... nudou.

O tomto maličkom filme ste už určite počuli. Koncom minulého roku sa aj vďaka uvedeniu na MFF Bratislava a menšom mediálnom hype v štýle "najnechutnejší, najneprístupnejší a najvulgárnejší film roka prichádza aj k nám." Vida, zdá sa, že na hype nepotrebujete len stomiliónový rozpočet, ale stačí chytiť za vlasy akúkoľvek stránku filmového remesla. A Larry Clark vsadil doslova na pornografiu.

Ale poďme pekne po poriadku. Viete, podľa koho sa film vlastne volá? No jasné, že podľa nejakého Ken Parka, ale kto to vlastne je? Hm, tak to určite nemôžete zmeškať úvodnú scénu filmu so skateboardistom, ktorý si na U-rampe vystrelí mozog a svoj počin si pekne-krásne nahrá na videokameru. Ste už šokovaní? A čo takto zopakovanie situácie pred touto scénou, kde sa priateľka Kena Parka opýta mladíka, či je rád, že ho mamka nepotratila? Šokovaní teraz?

A teraz sa venujme ústrednej štvorici filmu. Je tu Shawn, spokojný mladík, ktorý chodí s mladou dievčinou, ale zároveň chrápe resp. sexuálne uspokojuje aj jej matku. Máme tu tínedžera - skateboardistu menom Claude, ktorý sa chce odpútať od svojich rodičov (resp. od otca-alkoholika, ktorý ho terorizuje, ničí mu skateboardy a keď sa raz strieska, chce ho dokonca podgurážený znásilniť). Nezabudnime ani na Peaches, mladú ženu, ktorá žije vo veľmi pobožnej polorozpadnutej rodine so svojím otcom (matka jej zomrela už dávno, no otec neustále spomína). Tak tá pre zmenu šuká so Shawnom i Claudom zároveň a rada sa oddáva sexuálnym radovánkam, pochopiteľne bez vedomia svojho otca. Vrcholom jej príbehu (okrem niekoľkých orgastických vyvrcholení vo švédskej trojke) je scéna, keď sa rozhodne pre sado-maso so svojím priateľom a otec ju prichytí... A je tu aj Tate, ktorý žije so starými rodičmi, kamaráti sa s malými dievčatkami popritom najradšej počúva hudbu, buzeruje svojich pestúnov, ktorých neskôr aj zavraždí, v prestávkach si vybíja hnev na svojom trojnohom psovi a pravidelne masturbuje škrtený šálom vábený pohľadom na sukničky tenisových hráčok... No a potom je tu samozrejme ten zbytočný motív Kena Parka...

Ken Park je prakticky zbytočný, zlý a mizerne natočený film. Navyše je nudný a jeho výpovedná hodnota je v skutočnosti nulová. Ak sa tešíte na to, že si na obrovskom plátne vychutnáte more prasačiniek a zabrúsite dokonca aj do hraníc porna, budete sklamaní, pretože porno a prasačinky tu síce sú, ale je ich zúfalo málo resp. sú absolútne nevhodne zakomponované do scenáru. Apropo, scenár. Príbehy ústrednej štvorice sa postupne striedajú v pozvoľnom a ukrutne pomalom filmovom rozprávaní... To znamená, že najprv sledujeme Shawna, potom Claudea, neskôr Peaches a Tatea. A potom sa kolo príbehu znovu otočí... Človek však žasne nad neschopnosťou autorov vypracovať uvedené štyri stories do poriadneho poviedkového filmu alebo kompaktného celku. Každý príbeh je v skutočnosti zúfalo prázdny a o ničom nevypovedá. Alebo si myslíte, že fakt, že jeden mladík dokáže pomilovať šestnástku i jej matku je dostatočne príťažlivý, aby ho tvorcovia rozviedli na takmer 25 minút?! Alebo tragédiu jednej rodiny, v ktorej sa otec a syn nedokážu zmieriť a napokon jeden z nich chce znásilnením preukázať cit tomu druhému (a zahlušiť ďalších 25 minút)... Nehovoriac o príbehu Peaches, ktorý je strašne rozvláčny a odohráva sa prakticky v niekoľkých miestnostiach jedného domu a tobôž nie o Tateovi, ktorý svojou obsesiou a masturbáciou spojenou so škrtením pridáva korunu na hlavu tohto mizerného diela!

Na druhú stranu je až neuveriteľné, že tím, ktorý dokázal v roku 1995 priniesť znepokojivú podobu realitu s názvom Kids, sa dokázal oprostiť od škatuľky poctivého nezávislého resp. malorozpočtového filmu čírym vynechaním príbehu, jeho pointy, lepšieho vykreslenia postáv a to už nehovorím o motívoch a príčinách ich konania. V tomto smere ostáva masturbácia, sex a ľudská sexualita len finálnym zostatkom na bedrách ľudských osudov... no pochopiteľne, že autori tento námet nedokázali zveľadiť (pretože sa to jednoducho bez aspoň štipky prirodzenosti a logiky príbehu nedá). Sledujeme štyri príbehy, no celý čas sa nudíme a kladieme si otázku, že prečo o tom vôbec niekto natočil film? Iste, ľudské konanie sa dá sfilmovať rôznym spôsobom, ale prázdnota bytia Ken Parka je až zarážajúca... Áno, ľudia sa môžu takto správať, ale prečo o nich šíriť posolstvo ďalej?

Réžia je tak prekvapujúco mizerná, Clark nedokáže viesť svojich hercov do miesta pointy (pretože tu žiadnu nemá), a tak aj ich herecké výkony možno označiť len za presné mrhanie času a finančných prostriedkov.

Ken Park šokuje v konečnom dôsledku akurát sám seba a svojich tvorcov. Vyhnite sa mu obrovským oblúkom, pretože vás nedokáže obohatiť v žiadnom smere svojej existencie, ba čo viac, je len vodou na mlyn všetkým odporcom násilia a pornografie na filmovom plátne. Iste, nie som žiadny blockbustrový strýco odsudzujúci malorozpočtovú produkciu, ale snaha nájsť v nej netradičnú pointu tentokrát na moje prekvapenie zlyhala. NECHOĎTE NA TO! TENTO FILM NIELENŽE NESTOJÍ ZA VSTUPENKU DO MULTIPLEXU, ALE ANI CENA VSTUPENKY FILMOVÉHO KLUBU NIE JE ZODPOVEDAJÚCA. Prvýkrát sa na Kineme uchyľujem k najnižšiemu hodnoteniu, ale dôvody a presvedčenie po novinárskej projekcii mi jednoducho nedovoľujú hodnotiť lepšie.

Ken Park (USA / Holandsko / Francúzsko, 2002, 96 min.)
Réžia: Larry Clark, Ed Lachman. Scénar: Harmony Korine. Kamera: Ed Lachman, Larry Clark. Hudba: Howard Paar, Matt Clark. Hrajú: James Ransone, Tiffany Limos, Stephen Jasso, James Bullard, Mike Apaletegui, Adam Chubbuck, Wade Andrew Williams, Amanda Plummer