JADRO

Odvrhnutý vedec Ed Brazzelton (Delroy Lindo) sa už niekoľko rokov pripravuje na cestu do stredu Zeme a práve on je kľúčom k záchrane našej matičky. Stačilo pár miliónov dolárov a sen o lodi schopnej preniknúť do zemskej kôry sa stal skutočnosťou. Spolu s archetypálnou posádkou sa tak vydávame v oblasti Mariánskej priekopy na Verneovku (tentokrát bez pravekého sveta) s prakticky prostým cieľom: odpálením niekoľkých špeciálnych hlavíc v blízkosti jadra, spojazdniť jeho zastavujúcu sa rotáciu. Šestica Teranautov sa odvážne vrhá do neprebádaného prostredia a zapisuje sa do vedeckých análov. Nechápavo krútite hlavou? Nebojte sa, nie ste sami. Ani mňa by také niečo nenapadlo.

Napadlo to ale dvojicu scenáristov Coopera Layna a Johna Rogersa (televízna scenáristika - Show Billa Cosbyho) a hlavne režiséra Jona Amiela (Pasca, Návrat Sommersbyho), ktorý dokázal zohnať 85 miliónov dolárov a následne natočiť ľahké, rýchle, schématicky presné, popcornové divadlo. Vyčítať sci-fi akcii Jadro akúkoľvek logickú nezmyselnosť, povrchnosť, či nulovú myšlienkovú náročnosť, by bolo asi rovnako hlúpe, ako očakávať od multiplexového ťaháku artfilmový zážitok. Nečakajte nič viac ako bleskový ťah na bránku, šikovné kľučkovanie medzi protivníkmi a presne vypočítané zakončenie. Dejová dynamika vám prakticky znemožní čokoľvek namietať a v rýchlosti ste ochotní akceptovať skoro všetko, čo sa na plátne odohráva, od pateticky smiešnych a pátosových dialógov, cez klasické obetovanie hlavných postáv podľa zaručeného hollywoodskeho receptu (najkrajší prežívajú), až po neuveriteľný happyend, ktorý samozrejme nesmie chýbať. 

Fabula Jadra dodržuje blockbusterovú formu (zaujímavá expozícia, dych berúca peripetia a katarzný záver) a prakticky nič nenecháva na náhode. Nemôže si dovoliť nudiť a tak je všetko radikálne rýchle od prvej minúty filmu. Niekoľko dialógovo dlhších scén (rozumej viac ako minúta) je okamžite prestrihnutých na jeden z hlavných „žrútov" rozpočtu - na počítačové triky zobrazujúce besnenie elektromagnetického poľa. Tentokrát si autori dali záležať a zničili doposiaľ opomínané objekty ako Koloseum v Ríme, či most Golden Gate v San Franciscu. Apropo, efektové pasáže nepatria k tomu najlepšiemu, ale v dynamickosti percepcie si to skoro nestihnete ani uvedomiť. Kamera Johna Lindleya (Najväčšia hrozba) kopíruje neskrotnú snahu autorov o stopercentné zaujatie a orchestrálny track Christophera Younga (Pobrežné správy) vás úplne ohluší a tak to má v dobrom popcorne presne byť.

Béčkovosť námetu a relatívne neznáme herecké obsadenie (nie, krvavý Buce Willis sa nekoná) dáva slušný priestor k obľúbenému prehrávaniu. Napriek tomu, to nedopadlo tak zle a cez nulovú charizmatickosť hlavného hrdinu doktora Keyesa v podaní Aarona Eckharta (Prísaha, Erin Brockovich) a nezvládnutú chémiu medzi Keyesom a kapitánkou Childsovou (Hilary Swanková - naposledy sme ju mohli vidieť v Nolanovej Insomnii), sa dalo zvyšku osadenstva celkom veriť. Výborne sa vtelil do svojej postavy namysleného egocentrického vedca Zimskeho - Stanley Tucci (Road to Perdition) a rovnako sa posnažil aj nezabudnuteľný D.J. Qualls (Road Trip) ako počítačový hacker s prezývkou Rat, či u režisérov obľúbený Tchéky Karyo (Bozk draka) v úlohe svojského francúzskeho vedca Serga.

Americká premiéra Jadra sa pre tragickú nehodu raketoplánu Columbia presunula o niekoľko mesiacov a teraz je len na vás, ako vysoko máte nastavenú úroveň zábavy a či investujete do 135 minútového akčného kolotoča. Jadro je presne ten typ snímky, od ktorej náročnejšie publikum uteká ako upír od cesnakového kríža. Multiplexový film má ale hlavne masovo baviť, a to sa mu v tomto prípade darí skoro bezchybne.

The Core (USA, 2003, 135 min.)
Réžia: Jon Amiel. Scenár: Cooper Lane, John Rogers. Kamera: John Lindley. Hudba: Christopher Young. Hrajú: Aaron Eckhart, Hilary Swank, Delroy Lindo, Stanley Tucci, D.J. Qualls, Richard Jenkins, Tchéky Karyo.