|
KOŽA ANJELA |
KOŽA ANJELA |
Vincent Perez sa pokúsil o netradičný pohľad na klasický banálny príbeh o láske
na jednu noc, no výsledok nie je práve ideálny...
Angele vyrastá v početnej farmárskej rodine, ktorá sa borí s chudobou. Čoskoro
sa preto odoberie pracovať do neďalekého mesta, kde dostane miesto slúžky. Jej kamarátka Josiane ju zoznámi s elegantným manažérom, aby jej pomohla v kariére speváčky. Angele a Grégoir cítia navzájom svoju osamelosť a skončia v hotelovej izbe. Grégoir na druhý deň odchádza a obaja vedia, že sa už asi nestretnú. Angele však naňho ďalej myslí a ani Grégoir nevie na onú noc celkom zabudnúť...
Film Koža anjela je piatym režisérskym a druhým scenáristickým pokusom Vincenta Pereza, ktorého hlavnou doménou je herectvo (scenár písal spolu s herečkou Karine Sylla a scenáristom Jérôme Tonnerrom). Nemám nič proti ľuďom, ktorí všestranne rozvíjajú svoj tvorivý potenciál, no pán Perez musí ešte na svojom režisérskom aj scenáristickom kumšte trochu popracovať. Táto snímka chce byť hlbokou úvahou o láske a jej osudových podobách, ale od tuctových romantických príbehov sa odlišuje azda len záverom (ten je však tiež svojim spôsobom konvenčne romantický). Príbeh je príliš posunutý do filozofickej roviny, čím sa strácajú mnohé aspekty, ktoré by ho mohli spraviť pestrejším a zaujímavejším. Napríklad Angele je poňatá takmer ako rozprávková bytosť - dokonale čistá duša, ktorá je schopná milovať bez akéhokoľvek sebectva či pochybnosti. Jej naivita sa vo svojej bezhraničnosti mení na skutočne anjelskú vyrovnanosť - zároveň však ruší presvedčivosť celej postavy. Na druhej strane Grégoir akoby nasiakol pochybnosťami celého ľudstva - žije v neustálej strnulosti spôsobenej zložitým vzťahom k matke, ktorý sa nedá vyriešiť (jeho matka je totiž mŕtva). Aj zážitok s Angele berie len ako lákavú a zároveň desivú spomienku spojenú s otázkou "čo keby...?" Jeho postava je v dôsledku toho veľmi statická a až v závere sa začína naozaj meniť (vtedy však už na tom nikomu nezáleží, vrátane divákov).
|
|
|
Okrem otáznej celkovej koncepcie obsahuje scenár aj viacero menších zádrheľov. Súvislosti sú síce zmysluplné, no ich odhaľovanie je miestami nešikovné a dej v dôsledku toho napreduje akoby násilnými skokmi. Už na začiatku sa Angelini rodičia rozprávajú o tom, že bude musieť odísť z domu, a v ďalšom zábere jej nová pani vysvetľuje podrobnosti práce slúžky. Podobné posuny deja nie sú zriedkavosťou, no tento vyznel na plátne akosi príliš drsne, a nebol to jediný prípad. Kontrast medzi takýmito zmenami a inak konzervatívnym filmovým vyjadrovaním pôsobí rušivo a neorganicky.
Ťarcha scenára leží hlavne na pleciach Morgany Moré a Guillauma Depardieua,
ktorí sú predstaviteľmi hlavných postáv. Obaja vo mne zanechali zľahka rozpačitý dojem, no ich výkony sa nedajú posúdiť jednoznačne negatívne. Scenár obsahuje dve nesmierne náročné scény, ktoré obaja protagonisti ako-tak zvládli, no hlavne Depardieu (áno, je to syn Gerarda Depardieua) na mnohých iných miestach pôsobí, ako keby nevedel, čím svoju postavu oživiť. Pocit, že sa herci uchyľujú k rôznym osvedčeným hereckým klišé, bol však evidentný aj u iných. Z vedľajších postáv bola dobre zahraná Josiane (Magalie Woch) a výborne bol obsadený Grégoirov šéf, nesympatický pán Grenier (Laurent Terzieff).
Ako som už poznamenal, filmové vyjadrovanie je v Koži anjela pomerne
konzervatívne, s relatívne statickou kamerou a prevahou interiérových scén.
Exteriérové zábery sú však celkom zaujímavé. Film je doplnený vydareným
soundtrackom, ktorý pozostáva z "takmer modernej" francúzskej popovej hudby (dej sa odohráva v čase, keď ešte Francúzi platili vo frankoch).
Ak Kožu anjela neuvidíte, neprídete o nič svetoborné, ale pre hĺbavé povahy
zvyknuté na klubové filmy bude toto dielko príjemným spestrením letnej sezóny.
Peau d' ange (Francúzsko, 2002, 85 min.)
Réžia: Vincent Perez. Scenár: Jerome Tonnerre. Kamera: Philippe Pavans. Hudba: Mathieu Chedid, Replicant. Hrajú: Morgane More, Guillaume Depardieu, Magalie Woch, Karine Sylla, Héléne de Saint-Pére, Stéphane Boucher, Olivier Gourmet.
