FRIDA |
FRIDA |
Po najslávnejšom mexickom gitaristovi El Mariachim, ktorý celému svetu dokázal, že puzdro od hudobného nástroja si právom zaslúži reklamnú etiketu "multifunkčné", prichádza na plátna našich kín životopisný portrét ďalšieho významného mexického umelca, presnejšie umelkyne - maliarky Fridy Kahlo. Autenticita vystriedala fikciu, rýchlopalné zbrane nahradil jemný štetec s bielym plátnom. To, čo našťastie zostalo nezmenené, je to najhlavnejšie - výsledná kvalita filmu.
Životné osudy niektorých ľudí aj napriek znakom vonkajšej búrlivej extravagancie, bývajú veľmi často dôkazom vnútorného prežitku nemenného a časom prevereného pravidla "čo ťa nezabije, to ťa posilní". Tá krehká, ale pritom pre každého jedinečná krivka vlastného osudu, ktorej maliarom je život sám a štetcom i farbami zas "slobodná vôľa a rozhodovanie", bola postupne kreslená aj samotnou Fridou (Salma Hayek - Desperado, Od súmraku do úsvitu). Jej mladíckymi ideálmi a celkovým prístupom k životu razantne zatriasla a nanovo ich redefinovala tragická nehoda, pri ktorej bola ťažko poškodená jej chrbtica spolu s rebrami, panvou, kľúčnou kosťou a lonom, čo neskôr zapríčinilo vážne problémy s donosením detí. Nezlomná vôľa v spojení s veľkou túžbou vychutnávať a spoznávať život ako i veci okolo seba, boli určite hlavnými motivátormi pri jej rozhodnutí podstúpiť dlhomesačné a náročné liečenia.
Najťažšou skúškou ale neboli dlhé, riskantné operácie a nekonečné cviky zamerané na naťahovanie poškodených svalových tkanív a kostí, ale vnútorná izolácia a osamelosť do ktorej ju nehoda uvrhla. Táto fáza života, ktorá býva väčšinou časom sebareflexie, vnútorných bojov a začiatkom ďalších životných rozhodnutí v nej naplno prebudila do tej doby driemajúcu vášeň pre kreslenie.
Keď bola Frida znova schopná chodiť, zoznámila sa so známym umeleckým kritikom Diegom Riverom (Alfred Molina - Dobyvatelia stratenej archy, Maverick). Teno pozoruhodný muž, ktorý život rovnako ako miloval, tak aj vychutnával, vstúpil do jej života nielen ako mentor, ale následne ako aj jej životný partner. Aj napriek tomu, že ich spoločný život sa vyznačoval mnohými hádkami, nedorozumeniami i neverami, ich puto pracujúce presne v pravidlách reciprocity, pretrvalo a stalo sa jedným z nosných myšlienok pri prepise ich životných príbehov na filmové plátno.
S odstupom času od oscarovskej marcovej hviezdnej noci sa k nám postupne dostávajú filmy, ktoré sa v daný večer uchádzali o pozlátenú sošku v rôznych kategóriách. Aj napriek každoročne sa znižujúcej umeleckej hodnote Oscara, ako meradla kvality v prospech komerčnej prázdnoty a faktu, že sa Frida nedostala do spoločenstva piatich kandidátov súťažiacich o titul najprestížnejší, kvalitne odvedená práca srší z každého políčka výsledného filmu.
Nespornými pozitívami disponuje už základný stavebný kameň každého filmu, t.j. scenár. Adaptácia životných osudov slávnych ľudí, príp. udalostí býva väčšinou obohatená o fiktívne prvky za účelom silnejšej dramaturgizácie fabuly príbehu a jeho záverečnej katarzie (napr. Titanic, Čistá duša). V prípade Fridy sa ale scenáristi (dokopy ich bolo päť, medzi nimi sa nachádzal aj Edward Norton, súčasný priateľ Salmy Hayek) k takémuto postupu uchyľovať nemuseli. Pádnych argumentov hovoriacich za tento postup je viacero. Na jednej strane je to samotný Fridin život, ktorý sa aj bez vymyslených scenáristických ingrediencií vyznačoval búrlivosťou, extravaganciou, nespútanosťou a živelnosťou. Ešte zaujímavším artefaktom sú ale Fridine obrazy, ktoré tu po nej ostali. V pohyboch štetca umiestňujúceho farebné vzorky na plátno je zachytený celý jej vnútorný svet, jej emócie a nálady pri všetkých dôležitých životných situáciách - od utrpenia nehodou zničeného tela, cez nádejou naplnený svadobný deň, až po následne sklamanie. Na druhej strane si tu svoje miesto nájdu aj jej voľnomyšlienkárske náhľady na svet. Jej obrazy sa tak stávajú neoddeliteľnou časťou príbehu (ktorý práve v týchto okamihoch stráca tempo, čo je tak trocha na škodu), niekedy sú dokonca expresívnejšie ako gestá a slová hlavných predstaviteľov vo svojich hereckých kreáciach.
Apropos herci. Ich výkon nemožno hodnotiť inak ako kladne. Charakterové herectvo, snažiace sa vykresliť hĺbku svojich postáv a motívy ich konania, možno spozorovať už vo výkonoch vedľajších predstaviteľov. Ako by aj nie, keď boli obsadené hereckými veličinami ako už vyššie spomínaný Edward Norton (Klub bitkárov, 25. hodina) v úlohe Nelsona Rockefellera, Geoffrey Rush (Perom Markíza de Sade - Quills, držiteľ Oscara za film Žiara) ako Lev Trockij, Antonio Banderas (Evita, Desperado) v roli maliara Davida Siqueirosa a Ashley Judd (Animálna príťažlivosť) ako Tina Modotti.
Najväčšiu pozornosť ale pochopiteľne na seba strháva ústredné duo. Salma Hayek, maskot šťasteny Roberta Rodrigueza, donedávna vo filmoch ukazovala hlavne svoje telesné dispozície a peknú tváričku. Frida, ktorá sa stala jej vysneným projektom a za realizáciu ktorého dlhé roky bojovala a vložila do neho kus svojho života, je jednoznačne jej životnou úlohou. Ale aj napriek tomu, že z jej prejavu neustále vyžaruje kvalita a úcta k osobe, ktorú vo filme stvárňuje, hereckým vrcholom vo filme nie je ona, ale Alfred Molina ako Fridin manžel Diego Rivera. Svojej postave dokázal vtlačiť maximálny punc dôveryhodnosti, ktorej veríme všetko - či jeho neodolateľnú charizmu, slabosť pre neveru ako aj skutočnú lásku k žene svojho života.
Úlohu ukočírovať herecké osadenstvo a rozpohybovať scenáristicky text dostala na starosť Julie Taymor, ktorá svoje nepopierateľné režisérske kvality, ako aj cit pre originalitu a detail, dokázala svojou broadwayskou inscenáciou Levieho kráľa ale hlavne svojím filmovým debutom Titus (s Anthonym Hopkinsom v hlavnej úlohe) - novodobou variáciou starého príbehu kypiaceho invenčnosťou, tak vo fabule príbehu ako aj vo forme. Pod jej taktovkou je nám Fridin príbeh vyrozprávaný ako kombinácia reálnych udalostí umocnených a prelínaných surreálnosťou maliarkynych obrazov. Celé je to navyše umocnené kamerou Rodriga Prieta (Amores Perros, Siedmy hriech), ktorý sýtosť farieb nezachytil iba na maľbách, ale v spojení s priezračným svetlom ich aranžoval aj pri snímaní skutočného Fridinho života, alebo naopak nechal vyniknúť ich kontrast oproti čiernobielemu, dokumentaristicky ladenému obrazu v scénach zachycujúcich návštevu Severnej Ameriky. Výsledkom je film nielen o umelcovi - maliarke, ale film, ktorý sám maľbu veľmi pripomína.
Ak máte chuť počas horúcich letných dní vidieť film, ktorého údernosť netkvie v trikoch a vo videoklipovo ladenej eskamotérskej forme, ale svoju silu čerpá z autenticity, charakterového herectva a výtvarnej stránky, je Frida presne filmom pre Vás. Ak k tomu náhodu ešte vlastníte niektorí z Fridinich obrazov, či už originál alebo napodobneninu, môžete si k nášmu hodnoteniu pridať ďalšie dve hviezdičky.
Frida (USA/Kanada, 2002, 123 min.)
Réžia: Julie Taymor. Scenár: Hayden Herrera, Clancy Sigal, Diane Lake, Gregory Nava, Anna Thomas. Kamera: Rodrigo Prieto. Hudba: Elliot Goldenthal. Hrajú: Salma Hayek, Alfred Molina, Antonio Banderas, Geoffrey Rush, Edward Norton, Valeria Golino, Roger Rees, Diego Luna, Mía Maestro, Margarita Sanz.