ABERDEEN

On je 50. ročný skrachovalý pracovník ropnej plošiny, s jedinou a to neustálou snahou o udržanie vyhovujúcej (myslím, pre celkovú funkčnosť postačujúcej) hladiny alkoholu v tele. Volá sa Tomas (Stellan Skarsgard) a žije, či skôr prežíva svoj marazmom obalený život v nórskom Osle. Kaisa je jeho dcérou, na čo on sám, už skoro zabudol. Možno za to môže aj fakt, že sa za skutočného (rozumej genetického) otca, už dávno nepovažuje.

A kto že to je na druhej strane linky doterne zvoniaceho telefónu? Je tam Helen, Kaisina matka a životná družka alkoholom zničeného Tomasa. Trpí rakovinou v poslednej fáze, a veľmi rada by ich ešte oboch naposledy videla. Túži sa stretnúť so svojou odlúčenou dcérou a napriek osobnostnému úpadku aj s jej otcom, za ktorého by sa ešte pred smrťou, už skutočne rada vydala. Problém je v tom, že leží v nemocnici v škótskom Aberdeene, čo je troška od ruky. Kaisa tak odhodlane vyráža za svojim otcom, ktorého sa jej podarí prehovoriť a po neúspešnom pokuse o spoločné letecké cestovanie, sa spolu v prenajatom luxusnom Volve vydávajú na „spoznávaciu" niekoľko-dňovú road movie až do Aberdeenu. Cestou stretnú vodiča kamiónu Cliva (Ian Hart), ktorý do celého stretu odcudzených osobností, vnáša vlastný názor a postoj. Ich spoločná cesta prináša nečakané rozhodnutia a motivačné katapulty z vlastného osobnostného dna. 

Nórsky režisér Hans Petter Moland (debutoval snímkou Nula stupňov Kelvina) jednoznačne dokázal, že je šikovným tvorcom komorného príbehu s jasnými stopami nezávislého rukopisu. Realita postáv, prepracovanosť charakterov, herecké výkony a dialógová čistota tvoria základné piliere netradičného road movie. Molandove postavy sa v jednotlivých expozíciach, rýchlo a presne charakterizujú a divák sa vďaka ich spoločnej ceste, stáva svedkom postupného odhaľovania duší. Od začiatku je vďaka žánrovej istote jasné, ako celý príbeh skončí a že, happyend je akýmsi nutným prvkom vystavanej fabule. Trošku naškodu vyznieva miestami zbytočná sentimentálnosť spojená so symbolom klaunovského červeného nosa a flashbackov do detských čias. Použité klišé ale nepôsobí vyslovene umelo či kŕčovito, a Aberdeen ním nijak veľmi netrpí. Okrem Molandových režisérskych schopností držať v „ukecanom" filme tempo a rytmus (minutáž tvorí 106 min.), stojí za pozornosť vynikajúci scenár a výber smutno-romantického soundtracku.

To, čo vám ale z Aberdeenu asi najviac utkvie v pamäti, sú vynikajúce herecké výkony každého z trojice hrdinov. Príťažlivú, mierne nevyrovnanú osobnosť nekonvenčnej Kaisi stvárnila Lena Headeyová, ktorej som bol kľudne ochotný prepáčiť aj zlý anglický prízvuk. Priam „Oscarovo" sa do svojej úlohy ponoril aj Stellan Skarsgard a chronického notorika stvárnil skutočne nezabudnuteľne. Prekvapením je pre mňa rozhodnutie poroty na MFF Karlove Vary, keď cenu za mužský herecký výkon získal nenápadný a pomerne nevýrazný Ian Hart, ktorý stvárnil zvláštne reagujúceho dobráka Cliva.      

Ak práve premýšľate nad návštevou filmového klubu, rozhodne si nenechajte újsť Aberdeen. Film o hľadní symbiózy a cesty, ktorá už sama o sebe, môže byť cieľom...

Aberdeen (Nórsko/V. Británia, 2000, 106 min.)
Réžia: Hans Petter Moland. Scenár: Hans Petter Moland, Kristin Amundsen. Kamera: Philip Ogaard. Hudba: Zbigniew Preisner. Hrajú: Stellan Skarsgard, Lena Headey, Ian Hart, Charlotte Rampling, Jason Hetherington.