PREDĹŽENÁ DVD VERZIA DVOCH VEŽÍ

Hneď na začiatku filmu sa objaví pasáž so Samom a Frodom, ktorí lezú po skalách. Je to scéna, ktorú režisér zaradil do filmu zrejme preto, aby divákovi, ktorý nevidel scény odovzdávania elfích darčekov v Loriéne z predĺženej edície prvého filmu, objasnil pôvod lana, na ktorom bude neskôr priviazaný Glum. Ďalšia scéna ktorá bola značne zmenená, je zastávka skurut-hai počas únosu Smieška a Pipina. 

V momente, ako spoza skaly vylezú morijskí orkovia a začnú sa škriepiť o ďaľšom osude zajatcov, poskočí každému fanúšikovi srdce. Je to totiž presne pasáž z knihy, ktorá mala neuveriteľný náboj a svojský humor. Ten síce nie je vo filmovom prepise až tak badateľný, ale aj tak prinúti diváka, aby sa pousmial nad hlúposťou sarumanových bojovníkov a obdivoval ich krutosť. Po „dôverne známych pár minútach" nasleduje záber, kde Saruman prikazuje orkom, aby začali ťažiť fangornský les a prísaha náčelníka divých ľudí z Vrchoviny, ktorá ale pôsobí značne zbytočne. Nasleduje dôležitá pasáž, v ktorej rohanskí jazdci na čele s Eómerom nájdu Théodredovo telo a tým pádom sa vyrieši problém s pochopením trojuholníka vzťahov - Eówyn, Eómer a Theódred. Bolo totiž nelogické, keď v normálnej verzii filmu pricválal Eómer do Zlatej siene a zrazu sa skláňal nad Théodredom. Pre čitateľov knižnej predlohy pochopenie tejto scény nerobilo žiadny problém, ale tvorcovia filmu pri finálnom strihu akosi pozabudli na divákov, ktorí knihu nečítali. Aspoň podľa môjho názoru sa vsunutím tejto scény (a scény keď Théoden rozpráva o detstve Eówyn) značne zjednodušilo pochopenie ich rodinných vzťahov. Paradoxom ale je, že predĺžená verzia filmu je určená skôr fanúšikom, takže problém ostáva nevyriešený...

V nasledujúcich pár pridaných pasážach môžeme vidieť „roztomilé" scény s Glumom a veľmi „úúúnavnúúú" básničku v podaní Stromobrada. Ako osviežujúci dúšok z entieho prameňa medzi týmito scénami (ktoré zvládnu iba skutoční tolkienisti) pôsobí zábavná scénka v podaní dvoch hobitov, ktorí sa pretekajú v rastení. Fanúšikom isto netreba vysvetľovať dôvod tejto náhlej zmeny hobitích telesných proporcií... V prvej polovici filmu Vám ešte Peter Jackson ponúkne príchod Grímu Červivca ku Sarumanovi a niekoľko skvelých scén, ktoré poskytujú nový pohľad na Rohanské kráľovstvo a jeho utrpenie.

Po prestávke (prakticky nemožné film odsledovať bez nej) nám tvorcovia „naservírovali" posedenie rohanských počas cesty do Helmovho Žľabu, ktoré na mňa na prvýkrát zapôsobilo trochu rozpačito. Je trocha zvláštne, že scenáristi nechali Eówyn strápniť sa pred Aragornom. Možno to bol pokus o dodanie prirodzenej ženskosti eómerovej sestre, ale každopádne celkový výsledok po prvom „šoku" viac-menej poteší a je jednou z mála skutočne vtipných pasáží filmu (na rozdiel od niektorých Gimliho výrokov). 

Po niekoľkých šikovne pridaných strihoch, ktoré normálny divák zrejme nespozoruje prichádza na rad asi najdôležitejšia časť predĺženej verzie, ktorá prináša brilantne spracované scény v Osgiliate, ktoré KONEČNE privádzajú na pravú mieru dôvod razantnej zmeny Faramirovho charakteru oproti knižnej predlohe. Boromirov víťazný prejav, ako aj rozhovory medzi Denethorom a jeho synmi sú skvelé a do spomienok mladého gondorského kapitána sa neskutočne hodia. Dávajú totiž ich postavám nový charakterový rozmer a dokazujú to, že Jackson je skutočne veľký režisér a čestné miesto v histórii kinematografie mu skutočne patrí . Počas ďalších minút je rozohraná bitka o Helmov Žľab a kde-tu je pridaný záber a zopár „drsnejších" scén. Výrazná zmena nás ale očakáva na konci bitky, kedy boli vypočuté modlitby fanúšikov a takisto aj podpichovačov, ktorí často kritizovali aj moc rýchle a nejasné ukončenie obliehania. Teraz si konečne môžu vychutnať scénu, keď orkovia a skurut-hai zutekajú do fangornského lesa, ktorý je ich záhubou a definitívne spečatí víťazstvo „slobodných národov Stredozeme".