DAREBÁCTVO SA PODARILO?

Adrián Žiška

Rovnako ako literárne spracovanie tretieho dielu Harryho dobrodružstiev z dnešného spätného pohľadu znamenalo v celkovej koncepcie ságy zlomový bod (viac-menej detský príbeh začal naberať silnejšie epické kontúry s veľmi dobre premysleným backgroundom), tak aj jeho filmová adaptácia v svojom treťom dejstve priniesla viaceré, veľmi výrazne zmeny. Lenže zatiaľ čo v knižnej verzii bol spomínaný dejový posun len a len pozitívnou zmenou v celkovom charaktere príbehu, filmový prerod podľa mňa až tak dobre nedopadol. Na jednej strane Alfonso Cuarón zmenou na režisérskej stoličke so sebou priniesol už na prvý pohľad výrazne oživenie hlavne vo formálnom prevedení, vďaka čomu má divák väčšinou pocit, že sa v Rokforte a priľahlom okolí aj napriek predchádzajúcim dvom návštevám ocitol po prvý krát. Prevažujúce obrazové celky, podmanivá hudba s novou variáciou ústrednej témy, dynamickejšia a viac kinetická kamera, nezvyklé rakurzy - to všetko veľmi úspešne napomáha budovať magickú atmosféru i väčšiu plasticitu Harryho sveta oproti predchodcom a miestami sme svedkom aj citovo veľmi silných sekvencií, z ktorých spomínaná epickosť a postupne sa na povrch vynárajúce širšie súvislosti doslovne sršia (napr. rozhovor medzi Harrym a Lupinom na moste).

Lenže každé čary, aj tie režisérske, by mali mať svoje hranice. To, čo zo začiatku budí nadšenie sa postupne na viacerých miestach (napr. opakujúce sa zábery na Zúrivú vŕbu) mení pomaly už iba čisto na režisérovo prvoplánované predvádzanie svojej šikovnosti. Cuarón sa miestami správa obrazne ako malé dieťa, ktoré dostane prvý krát do ruky väčšiu hračku (rozumej veľmi štedrý rozpočet) a ktorý sa vďaka veľkému nadšeniu v nej stratí, miesto toho, aby ju správne usmernil a využil (načo je napr. až v troch strihoch ukázané balenie Lupinovho kufríka, keď ho potom Lupin v nasledujúcom zábere vôbec nezoberie - buď fyzicky, alebo pomocou zaklínadla). V kombinácii s až veľmi osekaným príbehom tak táto skutočnosť tvorí najväčšiu slabinu filmu.

Zatiaľ čo každá ďalšia knižná časť je obsiahlejšia ako predošlá, tak tretie filmové dobrodružstvo je oproti predchodcom kratšie. Myslím si, že je to viac na škodu ako prospech, pretože dnes, v dobe po Pánovi prsteňov nie je trojhodinový film žiadnou ťažko zvládnuteľnou prekážkou. Horšie je však to, že krátka stopáž má svoj pôvod v spomínane prehnanom zredukovaní príbehu, čím nielenže boli vypustené viaceré dôležité časti (napr. pôvod záškodníckej mapy a s tým súvisiace pozadie priateľstva Jamesa, Siriusa, Remusa a Petra), ale sa tým zároveň ochudobňujú aj motívy správania jednotlivých hrdinov, pričom viacerí z nich sú práve vďaka tomu charakterovo výrazne sploštenejší (najviac je to badateľné na postave Siriusa Blacka - ani sebalepšie Oldmanovo herectvo nedokázalo odvrátiť výraznú degradáciu charizmy oproti knižnej predlohe). Vo výsledku sa potom film ženie veľmi rýchlo dopredu, pričom častokrát je väčšia pozornosť venovaná forme ako príbehu, čím aj samotný koniec prichádza o značnú časť dramatického náboja. Celý film tak z tohto pohľadu veľmi výstižne charakterizuje záverečná sekvencia Harryho letu na novom Blesku - je rýchla, magická a náhlym zastavením obrazu končí v polovici... .

Filmovému Harrymu tak aj po treťom diele stále chýba to, čo filmový Pán prsteňov získal v jeho tvorcovi Petrovi Jacksonovi - t.j. režisérsku zlatú strednú cestu, ktorá by dokázala v sebe dokonale skĺbiť výrazný autorský rukopis (Cuarón) so snahou o zachovanie vernosti k predlohe (Columbus). Ale netreba vešať hlavu, pretože väčšia a napínavejšia časť Harryho dobrodružstiev nás ešte len čaká. Možno nakoniec budú vyslyšané aj moje priania, aby sa réžie posledných dielov ujali niektorí páni z temnej Davidovej trojice - Lynch, Cronenberg alebo Fincher... .

Hodnotenie: 7/10