|
POHľAD SPÄť: LFŠ 2004 |
POHľAD SPÄť: LFŠ 2004 |
Tohtoročná letná filmová škola sa celá niesla v nostalgickej nálade. Hlavná téma sa totiž točila okolo detstva a jeho prenesenia na filmové plátno, či už v podobe rozprávky, alebo jednoducho zobrazenia radostí a starostí dospievania. Práve vďaka množstvu filmov s príbuznou tematikou sme sa mohli v dňoch 23. 7. - 1. 8. 2004 ponoriť do magického sveta detstva a zaspomínať si, aké bolo to naše. Počas týchto desiatich dní sme mali možnosť pozrieť si znovu v prítmí festivalových kinosál rozprávky a filmy, ktoré sme hltali ako deti, porovnať ich s tým, čo pozerali deti v iných krajinách a čo pozerajú dnes. Samozrejme, neunikla nám možnosť zaregistrovať aj filmy z ostatných sekcií festivalu - nové české filmy, ozveny filmových festivalov, čínsky film a podobne. Jednoducho bolo z čoho vyberať.
Filmy mali väčšinou lektorské úvody (to sa, samozrejme, netýkalo tých, ktoré sprevádzala delegácia tvorcov). Pri týchto úvodoch sa striedali mladé tváre (Kamil Fila, Eugen Liška) a už známi teoretici a historici filmu (Galina Kopaněva, Tomáš Liška). Táto vyrovnanosť bola veľmi pozitívnym znakom. Obidve skupiny uvádzajúcich totiž pristupujú k problematike filmovej interpretácie celkom odlišne, preto predstavitelia aj jednej, aj druhej časti otvárajú divákom úplne iný pohľad na film, ktorý sa premietal.
|
|
|
Komu sa nechcelo tráviť celý deň v kinosále, mohol si vybrať z rôznych sprievodných akcií. Pre deti to boli rôzne tematicky zamerané dni (deň divokého západu, deň hier, rozprávkový deň a podobne), pre ostatných účastníkov to boli rôzne workshopy (hádam najvýznamnejší - letná filmová škola digitálneho videa), v neskorších večerných hodinách boli koncerty rôznych domácich a zahraničných interpretov (Karel Plíhal, Václav Neckář, Jocelyn Pook, Lenine a ďalší). Dalo sa urobiť si svoj vlastný program, navštíviť jednu z viacerých čajovní, prípadne kúpalisko. Medzi množstvom zaujímavých projekcií a akcií sa však len ťažko hľadal čas na podobné aktivity. Ten sa našiel zhruba až okolo jednej v noci, keď sa pravidelne končievali posledné projekcie.
Samozrejme, ani toho roku nechýbali na festivale hostia. Azda najlákavejšími boli ex-monthy python's Terryovia Gilliam a Jones spolu so scenáristom a režisérom Tomom Stoppardom. Gilliam a Jones pôsobili mimoriadne príjemným dojmom, boli veľmi bezprostrední, radi odpovedali na otázky z publika po projekciách svojich filmov. A bolo ich naozaj dosť. Od Terryho Gilliama sme mohli vidieť filmy Brazil, Dobrodružstvá baróna Prášila, Lupiči času, spoločný, ešte pythonovský Život Briana, Žvahlav a film o zatiaľ nedokončenom filme Stratené v La Mancha. Od Terry Jonesa mali diváci možnosť vidieť filmy Erik Viking, Žabiakove dobrodružstvá a ďalšie. Jednoducho každý, koho zaujímala tvorba týchto dvoch srdečných pánov po rozpade Monthy Python's, mal možnosť doplniť si na LFŠ svoje medzery.
|
|
|
Programovo bola teda tohtoročná LFŠ vybavená skutočne na vysokej úrovni. To isté platí aj pre hostí. Čo sa týka organizačnej stránky, tu sa vyskytlo zopár drobných chybičiek. Niežeby to boli nejaké veľké nedostatky, skôr išlo iba o povestné chybičky krásy. Jednou z takých bola veľkosť festivalového programu. Formát A2 jednoducho nie je pre takúto príležitosť vhodný. Ďalším miernym nedostatkom bolo prekrývanie sa projekcií najzaujímavejších filmov. V jednom čase sa tak hrali tri "trháky", inokedy (asi dvakrát) nebol na výber žiaden vyslovene lákavý a zaujímavý film. Okrem toho som ja ako obyčajný návštevník nepostrehol už nič, čo by stálo za zmienku. Dostať sa na jednotlivé projekcie nebol problém, dokonca sa mi iba raz stalo, že som čakal v rade, inokedy sa postupovalo priebežne. Ani pri vybavovaní akreditácií a ubytovania neboli žiadne problémy.
Jubilejný 30. ročník LFŠ Uherské Hradiště bol teda opäť mimoriadne zaujímavým podujatím pre milovníkov filmového umenia. LFŠ prebehla bez výraznejších konfliktov a problémov, čo len pridalo na obzvlášť pozitívnej nálade a atmosfére, ktorá sprevádzala celý festival. Dovidenia o rok, priatelia.
Poznámka šéfredaktora
V článku "Deti zo všetkých (filmových) strán" uverejnenom v týždenníku Domino Fórum (číslo 32) autorky Ildikó Pongóovej, by som rád upozornil na chybu spôsobenú neznalosťou. Jediný slovenský zástupca na prehliadke, amatérsky film Nič nekrváca večne - nie je žiadnou slovenskou odpoveďou na The Blair Witch Project ako píše autorka, ale vizuálnym a kompozičným odkazom prvého upírskeho filmu Nosferatu (r. F.W. Murnau, 1922) s parodickými prvkami v splatterovom duchu. Štylizácia a forma snímku nemá vôbec nič spoločné s filmom The Blair Witch Project.
