PROFIL: AUDREY TAUTOU

Zlom nastal v romantickom filme Venuša, salón krásy (Vénus beauté -institut, 1999). Stvárnila kozmetičku Marie, ktorej dvorí starší vdovec. Pôvodne o túto úlohu takmer prišla. Údajne cestou na casting zablúdila v spletitom Paríži a dobehla až s 40 minútovým meškaním. Po tom, čo ju chceli vypoklonkovať, sa zo zúfalstva rozplakala a obmäkčila režiséra Tonie Marshalla, ktorý jej dal priestor ukázať čo vie. Vyplatilo sa. Nielenže si zahrala spolu so známymi francúzskymi hviezdami Nathalie Baye (Pornografický vzťah, Chyť ma, ak to dokážeš) a s Robertom Hosseinom (známy gróf de Peyrac z Angeliky), ale film získal v roku 2000 štyroch Césarov - najlepší film, režisér, scenár - a jeden César sa ušiel aj Audrey ako "ženská nádej roku". Nádejnú herečku si vďaka tomuto filmu všimli hneď dvaja režiséri. Jean-Pierre Jeunet, ktorý z nej urobil Améliu z Montmartru a režisérka Laetitia Colombani, ktorá ju neskôr obsadila do svojho filmu Ľúbi ma, neľúbi ma. Ale to už trošku predbieham..

Rok 2000 bol pre Audrey plodný. Hrala v štyroch filmoch, nešlo však o veľké roly. V ľahkej romantickej komédii Vezmi si ma (Épouse-moi, 2000) si zahrala po boku krásavca Vincenta Peréza, známeho z novej verzie Fanfán Tulipán (Fanfan la Tulip, 2003). Nasledovala úloha 19-ročnej teenagerskej rebelky Anne-Sophie vo filme "Voyous voyelles" (2000). S hercom Vincentom Perézom sa znova stretla v historickej komédii o veľkom filozofovi a voľnomyšlienkárovi Denisovi Diderotovi "Le Libertin" (2000). Štvrtým filmom bola komédia v USA uvedená pod názvom Happenstance (Le battement d'ailes du papillon, 2000), čo vo voľnom preklade znamená "Náhoda". Film rozpráva o náhode v živote dvoch cudzích ľudí, ktorých spojil osud.

Potom prišla šanca, o ktorej sníva mnoho mladých herečiek. Režisér Jean-Pierre Jeunet, známy filmami Votrelec: Vzkriesenie (Alien: Resurrection, 1997) a Mesto stratených detí (La Cité des enfants perdus, 1995) zháňal herečku, ktorá by stvárnila Améliu Poulain v jeho novom filme Amélia z Montmartru (Le Fabuleux destin d'Amélie Poulain, 2001). Potom, čo túto úlohu odmietla Emily Watson, spomenul si na dievča z "Vénus beauté". Poslal jej scenár s pozvánkou na casting. Po prečítaní scenára nemohla Audrey od vzrušenia spať. Utekala na casting a vydala zo seba všetko. Náročný Jeunet, ktorý je kvôli úlohe schopný vyskúšať dvadsať hercov, bol z nej hotový. Keď hrala komediálnu časť, smial sa, keď smutnú, plakal. Bolo rozhodnuté. Améliou sa stala Audrey Tautou.

Čo nasledovalo po uvedení filmu, je už stará známa história. Príbeh pôvabnej čašníčky, ktorá ani v dospelosti neopustila svoj vybájený svet a zasiahla do ľudských osudov, očaril divákov a priaznivo naklonil kritiku. Kde sa film prezentoval, tam žal jeden úspech za druhým. Z trinástich nominácii na cenu Césara získal snímok štyroch Césarov - za najlepšiu réžiu, film, hudbu a výpravu. Audrey Tautou vyšla naprázdno a Césara za svoj výkon nedostala. Ani nominácia na Oscara nepriniesla žiadne ovocie, čo bolo veľkým sklamaním pre tvorcov aj ich fanúšikov. Napriek tomuto neúspechu sa o Audrey začali zaujímať americkí režiséri. No Audrey ostala chladná a v jednom interview sa vyjadrila, že Hollywood ju vôbec neláka. Ani o filmových ponukách z mekky filmu sa nevyjadruje príliš nadšene. "Buď sú slabým odvarom Amélie alebo sú to scenáre plné klišé."

Málokto vie, že svoju prvú hlavnú úlohu nedostala Audrey v Amélii z Montmartru, ale v komédii Boh je veľký, ja som maličká (Dieu est grand, je suis toute petite, 2001). Film bol natočený v tom istom roku ako Amélia, a v kinách sa mal objaviť v rovnakom čase, tak sa distribútor rozhodol presunúť ho na neskorší termín. Správne rozhodnutie, pretože v tieni Amélie by si túto ľahko bláznivú komédiu Boh je veľký, ja som maličká asi nikto nevšimol. Audrey si zahrala modelku Michele nespokojnú so životom, ktorý žije. To sa rozhodne riešiť skrz náboženstvo, čo so sebou prináša množstvo komických scén. Audrey sa v súvislosti so svojou postavou Michele vyjadrila: "Asi mám niečo z Michele. Jej postava sa na mňa najviac podobá zo všetkých, ktoré som doteraz hrala. Michelina tichosť a plachosť je mi veľmi blízka, sama som taká voči neznámym ľuďom. Ale v súkromí je to inak. Dokážem byť tvrdá, čo som však nemala možnosť vo filme ukázať."