|
PROJEKT 8 A POL |
PROJEKT 8 A POL |
8 a pol je bilančná putovná prehliadka 8 najlepších celovečerných a 2 krátkometrážnych filmov z doterajšej histórie desiatich ročníkov Projektu 100 (1995 - 2004). V programe sa objavia predovšetkým filmy, ktoré majú obnovené práva: Pink Floyd The Wall, Unavení Slnkom, Salo alebo 120 dmí Sodomy, Život Briana, Nebo nad Berlínom, ale i filmy s platnými právami - Zväčšenina, Brazil, Spalovač mŕtvol. Z krátkometrážnych Jan 69 a Geriho hra. Projekt 8 a pol na Slovensku začína 13.1.2005 a trvá do 31.5.2005
|
|
|
BRAZIL
Podobne, ako v Dvanástich opiciach, aj tu Gilliam umiestnil svoj príbeh do ťažko definovateľného obdobia okolo Vianoc "niekde v dvadsiatom storočí", keď armády bezmenných úradníčkov striktne dodržiavajúcich kancelársku etiku na každom kroku sprevádzajú fantaskné prístroje modernej doby. Groteskné prostredie dopĺňajú rovnako groteskné postavy - hlavný hrdina Sam, ktorý sa postupne zbližuje s naivnou Jill, pre ktorú je najväčším potešením sauna a filmy bratov Marxovcov; Jack v podaní Michaela Palina, ktorému bola táto rola napísaná na telo a ktorého postava prechádza vo filme premenou z príjemného chlapíka až k typickému produktu obludného systému
Brazil (USA, 1985, 131 min.)
Réžia: Terry Gilliam. Scenár: Terry Gilliam, Tom Stoppard, Charles McKeown. Kamera: Roger Pratt. Hudba: Michael Kamen. Hrajú: Jonathan Pryce, Robert de Niro, Katherine Helmondová, Ian Holm, Bob Hoskins, Michael Palin, Ian Richardson a ďalší...
ZVÄČŠENINA
Divácky najúspešnejší Antonioniho film vznikol v Londýne na motívy novely Julia Cortazára. Aj napriek atraktivite námetu, zahŕňajúceho autenticky pôsobivú hudbu Herbieho Hancocka a kapely The Yardbirds, atmosféru pop-artu, drogovej kultúry i voľného sexu, ide o svojbytnú psychologickú štúdiu moderného človeka, s jeho vnútornou neistotou a zmätkami. Antonioni rozpráva záhadný a vzrušujúci príbeh jedného dňa v živote londýnskeho fotografa Thomasa.
Blow-up (Taliansko/V. Británia, 1966, 111 min.)
Réžia: Michelangelo Antonioni. Scenár: Michelangelo Antonioni, Tonino Guerra, Edward Bond. Kamera: Carlo Di Palma. Hudba: Herbie Hancock, The Yardbirds. Hrajú: David Hemmings, Vanessa Redgraveová, Sarah Milesová, Jane Birkinová, Gillian Hillsová, Peter Bowles, Harry Hutchinson, John Castle, Susan Brodericková a ďalší...
PINK FLOYD: THE WALL
Kultový film Pink Floyd: The Wall je jedným z mala filmových diel experimentujúcich s rýdzo hudobnou látkou. V náročnom filmovom projekte Pink Floyd: The Wall sa však tvorca priblížil poetike hudobného tvaru omnoho zaujímavejším a v kinematografických dejinách jedinečným spôsobom. Film nie je popisom výlučne životnej situácie, ale obecne nadčasovým rozprávaním o osamelosti a o rozličných "stenách", ktoré si ľudia okolo seba stavajú. Piesne skupiny Pink Floyd sú dnes už hudobnou klasikou a vizuálne uhrančivá snímka nestratila nič zo svojej naliehavosti a umeleckej výnimočnosti. Nemá nejaký jednoznačný lineárny dej, ale v podstate sledujeme životné etudy hlavného hrdinu Pinka (hrá ho spevák Bob Geldof). Od detstva cez školské roky a dospelosť, kedy sa ako rocková hviezda duševne zrúti na predávkovanie sexom, drogami a rock´n´rollom. Posledná štvrtina filmu je vlastne len jeho blúznením, trefne stvárnená výtvarníkom Geraldom Scarfom.
Pink Floyd: The Wall (V. Británia, 1982, 95 min.)
Réžia: Alan Parker. Scenár: Roger Waters. Kamera: Peter Biziou. Hudba: Pink Floyd a Robert Ezrin. Hrajú: Bob Geldof, Christine Hargreaves, James Laurenson, Eleanor David, Kevin McKeon, Bob Hoskins, David Bingham, Jenny Wright a ďalší...
|
|
|
NEBO NAD BERLÍNOM
Jeden z najpôsobivejších filmov 80-tych rokov. Režisér Wim Wenders zasadil jeho dej do vtedy ešte múrom rozdeleného Berlína. Mesta, ktorého oddelené časti spájalo pod zemou metro a nad ňou nebo. Osou jeho originálnej filmovej eseje je príbeh dvoch novodobých anjelov, z ktorých Damiel sa vzdá večnosti kvôli cirkusovej trapézistke Marion a stáva sa človekom. Wendersovi a Handkeho anjeli však nezodpovedajú celkom zaužívaným predstavám - ich obľúbeným miestom nie je kostol, ale berlínska knižnica, kde sa koncentrujú ľudstvom vytvorené duchovné hodnoty. O šesť rokov neskôr sa Wenders k filmu vrátil vo voľnom pokračovaní Tak ďaleko, tak blízko! a v USA vznikol remake - Mesto anjelov s Nicolasom Cageom.
Der Himmel über Berlin (Nemecko/Francúzsko, 1987, 116 min.)
Réžia: Wim Wenders. Scenár: Wim Wenders, Peter Handke. Kamera: Henri Alekan. Hudba: Jürgen Knieper, Laurent Petitgand + rôzne piesne. Hrajú: Bruno Ganz. Solveig Dommartin, Otto Sander, Curt Bois, Peter Falk, Lajos Kovacs, skupiny "Crime and the City Solution" a "Nick Cave and the Bad Seeds".
SALO ALEBO 120 DNÍ SODOMY
Kontroverzná a škandálna adaptácia de Sadových románov je zasadená do Talianska, v období druhej svetovej vojny. Film bol nadšene prijatý revoltujúcimi intelektuálmi, ale zároveň zakázaný vo väčšine krajín Európy. Posledný Pasoliniho film patrí k najrozpornejším dielam nielen jeho samotného, ale celej kinematografie 70. rokov. V obnaženej podobe sa v ňom pretína niekoľko dobových trendov. Pasolini dospel k desivej vízii kulminujúceho násilia ako prejavu rúcajúceho sa fašistického panstva, avšak akúsi jej všeplatnosť chcel podporiť odkazom na škandálny román markíza de Sade 120 dní Sodomy. Film má rozmer podobenstva, istá typizácia postáv a ritualizácie diania nie je ale až tak objavná. Zatiaľ čo v Anglicku a vo Francúzsku bol uvedený, v Taliansku a Nemecku bol súdne zakázaný. V Taliansku so zdôvodnením, že spoločnosť ešte nie je natoľko vyspelá, aby mohla tomuto porozumieť. Producent filmu Alberto Grimaldi bol odsúdený k podmienečnému trestu a pokute.
Salň o le 120 giornate di Sodoma (Taliansko, 1975, 117 min.)
Réžia: Pier Paolo Pasolini. Scenár: Pier Paolo Pasolini, Markíz De Sade. Kamera: Tonino Delli Colli. Hudba: Ennio Morricone. Hrajú: Paolo Bonacelli, Giorgio Cataldi, Umberto Paolo Quintavalle, Aldo Valetti, Caterina Boratt, Elsa De Giorgi, Helene Surgere, Sonia Saviange, Bruno Musso a ďalší...
UNAVENÍ SLNKOM
Film Unavení slnkom nakrútil v roku 1994 ruský režisér Nikita Michalkov. Nie príliš zložitý dej je rozprávaný pomaly, čo vyvoláva pokojnú atmosféru letných prázdnin a v prvej polovičke filmu sa zdá, že sa vlastne vôbec nič nestane. Neskôr sa napätie medzi Kotovom a Míťom stupňuje, obaja muži sú však dosť múdri na to, aby svojmu okoliu nepokazili leto. Divák je tak stále udržovaný v príjemne bezstarostnej nálade. Brutálny, nespravodlivý a nevyhnutný koniec filmu je tak o to pôsobivejší. Film bol v roku 1994 ocenený Hlavnou cenou poroty na festivale v Cannes a o rok neskôr Oscarom.
Utomljonnyje solncem (Rusko/FR, 1994, 152 min.)
Réžia: Nikita Michalkov. Scenár: Rustam Ibragimbekov. Kamera: Vilen Kaljuta. Hudba: Eduard Artemjev. Hrajú: Nikita Michalkov, Ingeborga Dapkunajte, Oleg Menšikov, Naďa Michalkovová, Vjačeslav Tichonov a ďalší...
|
|
|
SPALOVAČ MŔTVOL
Filmová adaptácia psychologického hororu pôsobivo vystihuje morbídne bizarnú atmosféru a neskutočný svet panoptikálnych postáv vynikajúcej Fuksovej predlohy, snažiacej sa zachytiť psychosociálne podhubie ideológie fašizmu a analyzovať prvky ľudského charakteru, ktoré umožnili prijať účasť na neľudských činoch. Príbeh zobrazuje nenápadný prerod zdanlivo slušného, romantického meštiaka na psychopatického maniaka, udavača a vraha vlastnej manželky a detí (lebo v ich žilách koluje židovská krv a on sa vyhlásil za Nemca) - a vytvára tak portrét zhubnej morálky, postavenej na pretvárke a zrade ľudskosti, pričom signifikantná je doba deja - nástup fašizmu (začiatok Protektorátu): narastajúca obludnosť hlavného hrdinu je v súlade s narastajúcou obludnosťou dejín. Herz vo svojom vrcholnom diele naplno uplatnil svoj talent a zmysel pre bizarnosť, deviáciu a fantasknosť. R. Hrušínský sa zaskvel v jednej zo svojich životných úloh.
Spalovač mŕtvol (Československo, 1968, 95 min.)
Réžia: Juraj Herz. Scenár: Ladislav Fuks, Juraj Herz. Kamera: Stanislav Milota. Hudba: Zdeněk Liška. Hrajú: Rudolf Hrušínský, Vlasta Chramostová, Jana Stehnová, Miloš Vognič, Ilja Prachař, Zora Božinová, Jiří Lír a ďalší.
ŽIVOT BRIANA
Majstrovská satira na organizované náboženstvo a radikálne politické ideológie, biblická fraška o nedobrovoľnom Mesiášovi Brianovi, ktorý je omylom považovaný za Spasiteľa a skončí na mučeníckom kríži, je najčistejšou esenciou humoru slávnej britskej komediálnej skupiny Monty Python. S entuziazmom, chuťou a radosťou vytvorené excentrické dielo, postavené hlavne na parafrázovaní bájoslovných mýtov, karikovaní spoločenských tradícií a na parodickom výklade dejín s množstvom skvelých gagov, načrtáva absurdne vernú a drzú paralelu k Ježišovmu osudu. Príbeh predavača "imperialistických lahôdok" na tribúne amfiteátra, ktorý sa zapletie do odbojového židovského hnutia, pri pokuse o únos Pilátovej manželky je zatknutý Rimanmi a nakoniec sa stane proti svojej vôli Prorokom, vyprovokoval búrlivú reakciu kresťanských a židovských náboženských spolkov. Film paroduje davovú hystériu, náboženský fanatizmus a smiešne ľavicové politikárčenie. Bujaro štylizované herectvo všetkých šiestich Monty Pythonovcov, z ktorých sa každý na plátne objavuje v rade úloh, sa rozohráva do skvelých etúd predovšetkým v dámskych prezlečeniach (Terry Jones stvárnil uvrešťanú Brianovu matku, v scéne kameňovania neznaboha muži hrajú ženy, ktoré predstierajú, že sú muži).
Life of Brian (V. Británia, 1979, 93 min.)
Réžia: Terry Jones. Scenár: Graham Cahpman, John Cleese, Terry Gilliam, Eric Idle, Terry Jones, Michael Palin. Kamera: Peter Bizou. Hudba: Zdeněk Liška. Hrajú: Graham Cahpman, John Cleese, Terry Gilliam, Eric Idle, Terry Jones, Michael Palin
JAN 69
Tento film vznikol v roku 1969, už po okupácií. Ide o osemminútovú čiernobielu snímku, strihovo spracovanú na hudbu, bez akéhokoľvek komentára a titulkov. Unikátna filmová esej Jan 69 mala premiéru v Moskve na Festivale filmov o ľudských právach.
Jan 69 (Československo, 1968, 8 min.)
Réžia, Kamera, Scenár: Stanislav Milota
GERiHO HRA
Snímka Geriho hra získala Oscara v kategórií krátkeho animovaného filmu, je vtipný, múdrym, mnohovrstevnatým príbehom o starom pánovi, ktorý sám so sebou zvádza zápas na život a na smrť - na šachovnici. Spočiatku pokojná hra naberie obrátky a stáva sa dramatickou, až nebezpečnou. Film vznikal v priebehu dvoch rokov a podieľalo sa na ňom okolo sto ľudí.
Geris's Game (USA, 1997, 5 min.)
Réžia: Jan Pinkava. Hudba: Gus Viseur. Hrajú: Bob Peterson (hlas)
