OSCAR 2005 POHľAD SPÄť

Červený koberec

Súčasťou každej ceremónie  je vstupná show. Metaforickým červeným kobercom (ten skutočný je vyhľadávané miesto fotografov a divákov úžiacich dotknúť sa hviezd) odovzdávania cien sú postupne oznamované nominácie, klebety a špekulovania nad zaručenými typmi pár týždňov pred dňom D. Ako to bolo tento rok? Veľmi rýchlo sa "vyprodukovali" dvaja top favoriti a dva čierne kone. K top  favoritom bol radený predovšetkým Letec Martina Scorseseho (Posledné pokušenie, Taxikár, Zúriaci býk), ktorý nikdy doteraz nezískal Oscara a Million Dollar Baby "Hombreho" Clinta Eastwooda, ktorý po dlhej pištoľníckej kariére naštartoval úspešnú režisérsku epochu (Oscar za réžiu Nezmieriteľných v roku  1993). O možné prekvapenia sa mali postarať Ray (vsádzajúci na neskutočné prevtelenie Jamieho Foxxa do postavy Raya Charlesa) a nízkorozpočtová Bokovka so Zlatým Glóbusom vo vrecku.

Tieto filmy si mali (nejakým spôsobom) podeliť väčšinu dôležitých cien a bolo zaujímavé sledovať, kto získava aké plusové body. Po nomináciách sa dávali najväčšie šance Letcovi (11 nominácii) kde ako silný motív pôsobila skutočnosť, že Scorsese napriek 7 nomináciám ani jedného "plešatca" nevlastní. Druhou zaujímavou súvislosťou bol fakt, že minuloročný režisérsky počin Eastwooda Tajomná rieka (Oscar za hlavnú mužskú rolu pre Seana Penna) zostal nakoniec v tieni triumfujúceho Návratu kráľa a Akadémia má rada kajúcne dodatočné ocenenia. Smutnou zaujímavosťou bolo, že magické dielo vizionárskej dvojice Kaufman-Gondry Večný svit nepoškvrnenej mysle (ktoré v Európe a špeciálne i v Čechách a na Slovensku zožalo veľký obdiv kritiky) sa muselo uspokojiť len s dvoma nomináciami. Jednou z ďalších otázok, ktorá provokovala bolo, či opäť príde k (pomaly už tradičnej) anomálii, že najlepší režisér nenakrúti najlepší film... 

Oscar goes to...

2:27 nášho času. Priamy prenos z červeného koberca prerušuje vyhlásenie výsledkov televíznej stanice ABC o najlepšiu "ďakovačku" čerstvého držiteľa zlatej sošky v celej histórii Oscarov. Na prvom mieste skončil moralizujúci Tom Hanks (získal Oscara za Philadelphiu), nasledovaný hysterickou Halle Berry (Ples príšer) a po sedadlách skákajúcim Robertom Benignim (Život je krásny). Vtipná vložka odľahčila dlho očakávaný úvod Oscarovskej ceremónie. Presne o tri minúty totiž na pódium v losangeleskom Kodak Theatre prichádza moderátorský novic Chris Rock, známy z filmov Dogma, či Bad Company, a energická show v jeho podaní môže začať. V priam diabolskom tempe súka z rukáva jeden vtip za druhým a až na pár ohovorených (Jude Law, Colin Farrell) si získava priazeň všetkých prítomných celebrít. Rockova agresívna slovná kanonáda má len pramálo spoločné s konzervatívnym prístupom moderátorskej legendy - Billyho Crystala. Ceremoniál udeľovania najprestížnejších filmových cien, tak už vo svojom úvode, jasne prezentoval smer k väčšej diváckej atraktívnosti a celkovej zábavnosti. Posledný ročník Zlatých Glóbusov zaznamenal značný divácky prepad, a to si Akadémia nemôže dovoliť. Nový moderátor však nie je jediná zmena cielená k posilneniu ratingu sledovanosti.

Absolútnou novinkou slávnostného večera, boli podľa nás absolútne zbytočné zmeny v spôsobe vyhlasovania nominácii v jednotlivých kategóriách. Na pódium sa síce nedostali všetci noví držitelia Oscara (sošky im boli odovzdané priamo v hľadisku), ale naopak sa na naň dostali aj tí, ktorí nakoniec ocenenie nezískali (všetci nominovaní v danej kategórii stáli vedľa seba na pódiu a čakali na klasické "and the Oscar goes to ...". Tento zvláštny experiment s ambíciou osviežiť rokmi zaužívané malé okienka s tvárami nominovaných, vyšiel naprázdno, chaoticky a zbytočne.

Poďme ale k tomu najdôležitejšiemu - k novým držiteľom zlatého "plešouna". Bohužiaľ, žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo. Bokovka, Ray, Hľadanie Krajiny-Nekrajiny aj  Večný svit zostali iba "pohladené" slávou. Zo súboja Letec vs. Million Dollar Baby vzišiel ako víťaz, čo do počtu Oscarov (5), Scorseseho životopisný príbeh génia/blázna Howarda Hughesa, avšak v hlavných kategóriách "najlepší film, réžia, herečka v hlavnej úlohe, herec vo vedľajšej úlohe" jednoznačne triumfoval Clint Eastwood a jeho boxerská Baby. Scorsese tak nepremenil ani svoju siedmu oscarovú nomináciu. Nepotvrdila sa ani anomália, známa z rokov 2001 a 2003, že najlepší režisér nenakrúti aj najlepší film. Po dvoch Oscaroch si odniesli filmy Ray (Jamie Foxx = Ray Charles), a skvelý animák Rodinka Úžasných. Osobne nás najviac potešili zlaté sošky pre Bokovku za najlepší adaptovaný scenár a pre Charlieho Kaufmana za najlepší pôvodný scenár k filmu Večný svit nepoškvrnenej mysle. Zopakoval sa tak scenár :) z minulého roka v podaní Stratené v preklade. Oscara za najlepší zahraničný film získalo španielske Volanie mora, ťažký to favorit tejto kategórie.  

Po troch hodinách a jedenástich minútach je koniec. Na prekvapenie skúpy a obsahovo nie veľmi pútavý 77. ročník odovzdávania cien americkej filmovej Akadémie je minulosťou.

Na záver

To čo pretrvá ešte pár dní budú (viac-menej) vzrušené debaty filmových fanúšikov. To čo pretrvá dlhšie je marketingová popularita ocenených. Že nie je večná je jasné aj z príkladu krásnej Halle Berry. Pred troma rokmi si (s priam gigantickými emóciami) prevzala ako prvá černošská herečka "plešatca" za hlavnú ženskú postavu (Ples príšer), tento rok si prišla po Zlatú malinu za najhorší herecký výkon (Catwoman). Ku cti jej patrí, že prišla osobne. Aj keď nie ako prvá, predsa len ako jedna z mála.

V paralelnom čase ku Oscarom prebehol záver Berlínskeho festivalu a vyhlásenie francúzskych filmových cien Cézar. Z množstva pozornosti, ktorú týmto akciám (v porovnaní s Oscarom) venujú svetové i domáce média je jasné, čo je filmová ceremónia a čo show s filmami. Filmový svet potrebuje obe, tak nech sa im darí…

Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň