|
PROFIL: JOHNNY DEPP |
PROFIL: JOHNNY DEPP |
John Christopher Depp II sa narodil v Kentucky (* 9. 6. 1963) a od tej chvíle dokázal viac, ako len to, že netreba mať vkus na obliekanie, hlavne aby sa človek cítil dobre vo vlastnej koži a potom bude v pohode v čomkoľvek. Možno je sila jeho osobnosti v tom, že experimentuje ako divý, len nech po ňom, preboha, neostane vyleštená séria filmov na istotu. Možno je takou filmovou trvalkou a obľúbeným hercom preto, že diváci poznajú, aké to mal ťažké. Nie len úspech, ale aj rozvod rodičov a kočovné dospievanie s troma súrodencami, ho doviedli k búrlivému spôsobu života (krádeže, drogy, alkohol).
Od toho bol už len krok k miláčikovi bulváru. Stal sa z neho bad boy, neochotný vpratať sa do kože. V roku 1985 sa po dvoch rokoch rozvádza s prvou manželkou, maskérkou Lori Allisonovou, ktorú si vzal ako 20ročný (práve ona ho zoznámila s Cageom). Päť rokov na to si berie herečku Winonu Ryderovú (zoznámili sa počas filmovačky) a na pravú ruku si tetuje WINONA FOREVER, čo o tri roky prehodnocuje ako veľmi zlý nápad, keďže sa rozvádzajú. Rok nato zdemoloval hotelovú izbu. Na konto si pripísal romániky s kde-kým (modelka Kate Mossová, hriešna tanečnica Jennifer Greyová). Nasledovala jedna z veľkých rán v jeho živote, za ktorú bude do smrti niesť pocit zodpovednosti - pred jeho losangelským barom Viper Room na chodníku umrel na predávkovanie drogami jeho rovesník a kamarát, nádejný River Phoenix. Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré a práve táto rana (ktorá je zrejme zaznamenaná aj medzi niekoľkými jazvami, ktoré si vyryl do ľavej ruky za každú tragickú udalosť vo svojom živote) dokázala, že sa nejedná vždy len o okrídlenú frázu na utešenie. Odvtedy sekol s drogami.
S hraním začal v mladosti. Vďaka protekcii (kamarátil s Nicolasom Cageom, ktorého strýcom je kto?) debutoval ako 21ročný jednou z obetí v snovom horore Wesa Cravena NOČNÁ MORA NA ELM STREET (s FREDDYHO SMRŤOU Rachel Talalayovej býva spájaný len kvôli flashbacku v záverečných titulkoch). Slávu mu prinieslo aj účinkovanie v ním založenej kapele s príznačným názvom The Kids (pôvodne Flame), kde zúžitkoval svoj dlho jediný zmysluplný vzťah, ktorý mu bol oporou v ťažkých chvíľach - s gitarou. Práve s kapelou na začiatku 80. rokov vpochodoval do L. A. Nasledoval krimi seriál JUMP STREET 21, ktorý dodnes nemá rád. Táto populárna show ho predstavila ako Toma Hansona, jedného z mladistvým dojmom pôsobiacich detektívov nasadzovaných do škôl.
|
|
Ťažko povedať, či si mohol nájsť dvornejšieho režiséra, ako Tim Burton, ktorý stvoril niekoľko nezabudnuteľných svetov, ilúzií a postáv a tie s Deppom patria medzi jeho najkrajšie. Spája ich fascinácia "narušená osobnosť vs. realita". Osamelý NOŽNICOVORUKÝ EDWARD (takmer zaňho získal Zlatý glóbus) sa po neúspešnej snahe byť chápaný malomeštiakmi vracia na strašidelný zámok nad mestečko, aby "stvoril sneh", ktorý bude jeho starnúcej láske pripomínať mladíka, ktorý vedel svojimi "rukami" vytvoriť nádherné výtvory z kríkov a ľadu, ale dokázal nimi aj zraniť a zabiť. Spoločnými silami ďalej pre svoju a našu radosť stvorili nie len EDA WOODA (ďalšia nominácia na glóbus), ale aj svojského inšpektora Cranea v legende o bezhlavom jazdcovi OSPALÁ DIERA. V zatiaľ ich poslednom kúsku, už raz sfilmovanej dahlovčine CHARLIE AND THE CHOCOLATE FACTORY, stelesňuje tajomného vládcu čokoládovne Willyho Wonka.
Burton je jeden z nie mnohých režisérov, ktorí pochopili, že hercova sila je v introvertnosti. Využil jej aj Lasse Hallstrőm v ČO ŽERIE GILBERTA GRAPEA? kde vtedy ešte neznámy Leonardo DiCaprio exhibicionisticky podaným retardovaným Arniem strhol kritiku, ale napokon to bol ospalým dojmom pôsobiaci Depp ako jeho starší brat - nenenávidiaci mestečko, ktoré je mu ako väzením, žijúci v rozpadávajúcom sa dome s 200 kilovou matkou - ktorý sa stal trvalým plusom filmu. Možno naozaj niečo bude na jeho presvedčení, že stoicky pôsobiaci ľudia patria k najemotívnejším.
Výraznú rolu vytvoril aj o dosť neskôr v drsnom thrilleri bratov Hughesovcov Z PEKLA, ako ovdovený a drogovo závislý inšpektor Abberline, snažiaci sa vypátrať vraha prostitútok, ktorého si história dodnes pamätá ako Jacka Rozparovača. Vo voľnom čase, dávno pred filmom a grafickou novelou, čítal publikácie na túto tému a to ho kvalifikovalo ako správneho človeka. Hughesovcov podporil aj v natočení schválne nevydareného šťastného konca, ktorý sa podľa nich do filmu nehodil a štúdiu neostávalo iné, než sa zmieriť s neveselým a sentimentálnym. Ako Abberline sa zase cítil ako ryba vo vode, opäť sa vyhol "výbušnému" herectvu...
... ale práve to jeho neprajníci zneužívajú a tvrdia, že vo väčšine filmov iba unudene stojí pred kamerou a otrávene práši dialógy. Do popredia to vystúpilo najmä v rozporuplno prijatom kvázi mysterióznom thrilleri Romana Polańského (ktorý o ňom povedal, že je umelcom uväzneným v tele plagátovej hviezdy) DEVIATA BRÁNA, kde stelesnil "knižného detektíva" pátrajúceho po údajnej Satanovej knihe. Za veľa nestála márna snaha o hitchcockovanie v dráme Johna Badhama V POSLEDNEJ CHVÍLI, kde musel spáchať atentát, inak mu zabijú dcérku, alebo seriálovým dojmom pôsobiace sci-fi ASTRONAUTOVA ŽENA, kde si ako astronaut a manžel Charlize Theronovej z vesmíru priniesol nepekný suvenír.
|
|
Naopak, obstojne (ale pre širšiu verejnosť nenápadne) vyšla jeho ďalšia nominácia na glóbus v Chechikovom BENNY A JOON, gangsterka podľa skutočných udalostí, kde sa ako agent DONNIE BRASCO infiltruje do blízkosti mafiána Al Pacina a dráma čoskoro na to zosnulého Teda Demmeho (brat tvorcu Mlčania jahniat) - KOKAÍN, kde hral hneď po boku dvoch krások Cruzová-Potenteová a znova podľa skutočných udalostí. Dieru do sveta však neurobil ani s Davidom Koeppom a s jeho adaptáciou kingovčiny TAJOMNÉ OKNO. Mal hrať aj sluhu "neveľkého rozumom, ale veľkého srdcom" Sancha Panzu v de-cervantovčine o Donovi Quichoteovi, vysnenom projekte montypythona Terryho Gilliama, lenže natáčanie od začiatku stretli také katastrofy, že to film síce odrovnalo a Gilliam ho pravdepodobne už nikdy nenatočí. Zároveň to však vystačilo aspoň na kvázi dokument STRATENÝ V LA MANCHA.
To, že nemá rád Hollywood, dokazuje spoluprácou s európskymi tvorcami, nezávislými režisérmi a kontroverznými filmármi. Bol tu Emir Kusturica (ARIZONSKÝ SEN), opätovné stretnutie s Hallströmom v rozprávkovej ČOKOLÁDE, AŽ SA ZOTMIE Juliana Schnabela (dvoj-úloha - policajta a transvestitu), s Jimom Jarmuschom stvoril anti-western MŔTVY MUŽ, s Oliverom Stoneom ešte v 80. rokoch spolupracoval na ČATE, s Jeremy Levenom natočil svojskú verziu filmu DON JUAN DE MARCO, s Terrym Gilliamom ochutnal STRACH A HNUS V LAS VEGAS. Tu hrala aj obdobne svojská Christina Ricciová, s ktorou hral v OSPALEJ DIERE a MUŽOVI, KTORÝ PLAKAL (u nás plakal iba v požičovniach) a so smiechom hovoril, že spolu tvoria pár zlých snov.
Depp si dnes môže dovoliť v podstate čokoľvek. Nech už si svet o bruckheimerovskej tvorbe myslí čokoľvek, faktom je, že to bol on, kto obsadil do dobrodružného veľkofilmu PIRÁTI KARIBIKU nekomfortného, rozhodne nie masy do kín ťahajúceho Deppa. Aj keď pôvodné plány zrejme boli také, že hrdinom bude guvernérova dcéra a mladý kováč, napokon to bol neuveriteľný kapitán Jack Sparrow, kto svojim imidžom "zdrogovaného hipíka s neujasnenou sexuálnou orientáciou, IQ a vzťahom k rumu" mávnutím ruky odsunul na vedľajšiu koľaj 100 miliónový rozpočet, lode rútiace sa oceánom, triky od ILM a duo dokonalých krásavcov Knightleyová & Bloom. V tomto smere dokázala Akadémia nemožné - za tento bláznivý výkon ho nominovala na Oscara. Len čo sa objavil na scéne, divákom od radosti poskočilo srdce. Tržba bola obrovská a natáčanie dvojky (možno naraz s trojkou) je už nejaký čas na spadnutie.
|
|
V podobnom sviežom duchu sa niesol aj jeho agent CIA s vydlábnutými očami v Rodriguezovom VTEDY V MEXIKU (uzavretie trilógie El Mariachi a Desperado). Tu pre zmenu vyradil z hry Antonia Banderasa, ktorý sa zmenil v hlúpučkú figúrku plniacu príkazy iných. Rodriguez film natočil vo svojom povestne diabolskom tempe ešte pred Pirátmi, ale následne ho strčil do krabice a u nás mal premiéru až po nich.
Tieto hercove uvoľnené kreácie sú ale tŕňom v oku niektorých jeho skalných a tak tí uvítali jeho "návrat ku koreňom" v podobe ceneného filmu režiséra drsného Plesu príšer, FINDING NEVERLAND /2004/, kde hral autora Petra Pana. Ak sa pokladáte za jeho fanatických obdivovateľov, určite ste videli jeho režijný debut BOJOVNÍK, v ktorom si aj zahral a podieľal sa na scenári a ktorý nebol na MFF Cannes 1997 prijatý s nadšením, ale to kritike nezabránilo v tom, aby mu ani nie ako 40-ročnému v roku 1999 strčila do rúk Čestného Cézara za celoživotnú tvorbu.
Čo sa týka jeho súkromia, ak aj po Riverovej smrti prestal ničiť sám seba a svoje okolie, stále pôsobil ako stratený, šupácky, prefajčený mladík, nahnevaný na všetko a hlavne sám na seba. Všetko sa zmenilo po stretnutí s francúzskou speváčkou ("joe le taxi") a herečkou (Elisa) Vanessou Paradisovou, okrem gitary zrejme prvou skutočnou láskou v jeho živote. Vysťahoval sa nie len z Hollywoodu, ale aj z Ameriky, ktorú ostatne nikdy nemal vyložene rád (najmä pre jej "nevzdelanosť a násilie"). Dodnes žijú na divoko so svojimi deťmi (dcérkou Lily-Rose Melody a synom Jakom) na francúzskom vidieku. I keď sa prevalilo, že po vzore Marlona Branda kúpil ostrov Little Halls Pond Cay na Bahamách. V roku 1999 sa stal spolu-vlastníkom francúzskej reštaurácie.
Zodpovednosť mu nezmenila život. Pretože dovtedy žiadny nemal. Ako sám priznáva, do roku 1999 (narodenie dcéry) v podstate iba prežíval v hmle. Dnes ale už nie je smutný chlapec, ktorý nemá nikoho a nič. Vytvoril základ, na ktorom chce ďalej stavať, lebo má (na rozdiel od premenlivého úspechu v zamestnaní) zmysel. Prestal platiť jeho citát, že si všade pripadá cudzí. Nezabudol však naň a pamiatka na ubolenú prvú polovicu života mu ostala v očiach, o ktorých Burton povedal, že je v nich toľko smútku a hĺbky, ako keby žili už veľmi dlho. Dnes už nie sex-idol dievčat, ale dospelý (aj keď s hladkou tvárou, chlapčenským dojmom pôsobiaci) a vyrovnaný, s minulosťou podľa všetkého zmierený muž, ktorý má - paradoxne práve vďaka nej - veľa predpokladov byť dobrým otcom a manželom - "a budú spolu žiť šťastne, až kým neumrú". Alebo naopak, v jednej chvíli všetko opustiť a už sa nikdy znova nenájsť. To druhé by bolo smutné nie len pre nás, ale najmä tých, ktorí mu ukázali, že žiť nemusí byť vždy vyloženou povinnosťou. Niečo však ostalo nemenné. Stále zbiera lampy všetkého druhu a - je skvelý herec.
