NEZNÁMY - ZNÁMY: TOM DICILLO

Tom DiCillo vyštudoval film na Filmovej škole New Yorskej univerzity v roku 1976. Po skončení štúdií sa vydal na hereckú dráhu. Po ôsmich rokoch viac menej, skôr však menej ako viac, úspešnej hereckej kariéry, počas ktorých si zarábal na živobytie ako maliar bytov a čašník, opustil herectvo a postavil sa za kameru. Začínal u svojho bývalého spolužiaka z newyorskej filmovej školy, dnes už legendy amerického nezávislého filmu, Jima Jarmuscha, kde stál za kamerou pri jeho prvotine Trvalá dovolenka (Permanent Vacation, 1982). V roku 1984 sa v hlavnej súťaži na filmovom festivale v Cannes ako blesk z jasného neba objavil ďalší snímok Jima Jarmuscha, Čudnejší ako raj (Stranger than Paradise, 1984). Film sa stal medzinárodnou senzáciou a Jarmusch si spolu s DiCillom, ktorý opäť stál za kamerou, z Cannes odniesli prestížnu Zlatú Kameru. Toma DiCilla však po čase viac a viac unavovalo byť ‚iba' členom filmového štábu. Zostal síce za kamerou, no prišiel čas keď sa rozhodol že si bude filmy režírovať sám.      

V roku 1992 Tom DiCillo debutuje ako režisér so sureálnou čiernou satirickou komédiou Johnny Suede (Johnny Suede, 1992). Film je príbehom ašpirujúcej a beznádejne  naivnej rockovej hviezdy, ktorú si zahral vtedy ešte mladý a úplne neznámy Brad Pitt. Pre Brada Pitta, dovtedy známeho iba ako ‚telo z reklám' a z vedľajších roličiek napr. vo filme Thelma a Louise (Thelma and Louise, 1991), znamenala táto úloha eponymického hrdinu, rockového rebela, štart do sveta velkého filmu. Johnny Suede je mladým mužom so svojím vlastným postojom a nesmierne veľkým elvisovským účesom. Túži stať sa rock n' rollovou hviezdou tak ako jeho idol Ricky Nelson. Má všetky potrebné imidžové a štýlové náležitosti. Ku kompletnosti mu chýba už len pár prepotrebných čiernych semišových topánok. Jednej noci pri odchode z nočného klubu mu doslova ako mana spadnú z neba. Krátko potom, teraz už kompletný Johnny, stretáva Darlette (Alison Moir), zmyselnú, bohémsku ženu s ktorou sa postupne zbližuje. No keď je nútený založiť svoju gitaru kvôli peniazom, Darlette zrazu záhadne mizne z jeho života. Deprimovaný náhlym a záhadným rozchodom, bezcieľne túlajúci sa Johnny stretáva Yvonne (Catherine Keener) - ženu omnoho múdrejšiu ako je on sám, ktorá ho naučí že v živote sú dôležitejšie veci ako je nepriestrelný image rockového rebela a pár čiernych semišových topánok.

Po tomto sľubnom debute (Johnny Suede získal v roku 1992 Hlavnú cenu na MFF v Locarne) mal DiCillo pripravený scenár svojho nasledujúceho filmu Život v siedmom nebi (Box of Moonlight). Ten však kvôli neustálym problémom so zháňaním peňazí ne jeho financovanie odložil, zatiaľ, na neurčito. Inšpirovaný nekonečnými bojmi o nakrútenie filmu ako aj nepríjemnými skúsenosťami nadobudnutými pri režírovaní svojho debutu, DiCillo v roku 1995 prichádza so svojim druhým filmom, ďalšou satirickou komédiou namierenou na povrchný svet šoubiznisu, demytizujúcou proces nakrúcania nízkorozpočtového filmu, Život v oblakoch (Living in Oblivion, 1995). Režisér Nick Reve (Steve Buscemi) nakrúca svoj umelecky ambiciózny, nízkorozpočtový film Život v oblakoch. Počas nakrúcania musí na klaustrofobickom pľaci zvládať nie veľmi sebaistú herečku, predstaviteľku hlavnej úlohy Nicole Springer (DiCillova múza Catherine Keener). Jej doposiaľ najväčším úspechom bola sprchová scéna vo filme s Richardom Gerom a stále sa nevie rozhodnúť či sa vráti k práci servírky alebo zostane herečkou. Narcisistický, v čiernej koži odetý, kameraman Wolf (Dermont Mulroney) spolu s nie príliš intelektovo nadanou hviezdou telenoviel Chadom Palominom (James LeGros) Nicka krok po kroku privádzajú do šialenstva. Všetko čo sa môže pokaziť sa samozrejme kazí a tak sa nakrúcanie mení na nočnú moru: mnohokrát opakovaná emocionálne vypätá scéna sa Nicole konečné podarí - kamera však nebeží. Egomaniak Palomino sa až nezdravo mieša do práce režiséra čo vyústi až do najprv slovného a potom aj fyzického stretu s Nickom. DiCillo k filmu dodáva: "Týmto filmom som chcel obzvlášť poukázať na dieru v akomsi plášti úžasného ‚cool' života, ktorým sa nezávislí filmári snažia zakryť svoj skutočný život. Pozrite sa na postavu režiséra: klame, je to blázon. Je zmätený a podvádza svoju herečku... stáva sa to však na každej úrovni, nielen v Hollywoode." Život v oblakoch sa stretol s nadšenými ováciami nielen divákov ale aj kritiky (na festivale v Sundance získal v roku 1996 cenu za najlepší scenár) a stal sa tak akoby filmom na lekársky predpis pre mnohých nezávislých filmárov, ktorých vlastné nakrúcanie je častokrát bolestivou, nikdy nekončiacou nočnou morou.

Po tomto úspechu prišiel čas na oprášenie pred rokmi odloženého scenára filmu Život v siedmom nebi (Box of Moonlight). Život v siedmom nebi však predstavuje tak trocha výnimku v jeho autorskej tvorbe. Aj keď v ňom znova nastavuje satirické zrkadlo, v tomto prípade mestskému životu, ľuďom ktorí sa nedokážu odpútať od svojej práce ako aj náboženským fanatikom, je to DiCillov zatiaľ asi najosobnejší film v ktorom stlmil svoj cynický pohľad na vec. Kladie tu oproti sebe dva diametrálne odlišné svety. Sterilný svet mestskej spoločnosti, svet plachého elektroinžiniera Al Fountaina (John Turturro) podľa ktorého si jeho manželka môže nastavovať hodinky je tu v kontraste so svetom prírodným a nepoškvrneným, svetom večného chlapca Kida (Sam Rockwell, ďalší herec debutujúci na filmovom plátne pod DiCillovou režisérskou taktovkou, dnes známy ako napr. Zaphod Beeblebrox zo Stopárovho sprievodcu po galaxii). Al je na služobnej ceste na vidieku keď je zrazu on a jeho pracovný tím odvolaný. Namiesto aby sa vrátil k rodine, rozhodne sa využiť volný čas a vydá sa na miesta kde strávil detstvo - asi jediné šťastné obdobie svojho nudného, monotónneho života. Na jeho ceste za vnútornou slobodou a vykúpením je to práve Kid, prostredníctvom ktorého Al spoznáva život z inej stránky ako je len práca.   

Filmom Pravá blondínka (The Real Blonde, 1997) sa tento neúnavný kritik šoubiznisu vracia v plnej cynickej sile aby nahliadol pod lákavé pozlátko povrchného, falošného sveta tentokrát  televízneho priemyslu a modelingu. Joe (Matthew Modine) je herec, ktorý napriek tomu že ešte v živote žiadnu rolu nehral, čaká na svoju vysnenú rolu a zatiaľ si na platenie účtov zarába ako čašník v reštaurácii. Odmieta ponuky na úlohy v televíznych seriáloch pretože je to pod jeho hereckú dôstojnosť. Žije spolu s Mary (Catherine Keener), ambicióznou, úspešnou mladou ženou pracujúcou ako asistentka módnej fotografky Blair (Marlo Thomas). V ich vzťahu to po 6 rokoch spolužitia začína škrípať, keďže Joe vďaka svojim vysokým štandardom, nie a nie si nájsť prácu z ktorej by obaja mohli vyžiť. Zníži teda svoje štandardy a prijme malú úlohu "plážového žrebca" v Madonninom videoklipe, zatiaľ čo jeho najlepší priateľ, s ktorým spolu začínal v hereckej branži, Bob (Maxwell Caufield) ochotne prijme ponuku hrať v telenovele a stane sa tak cez noc bohatým a slávnym. Joe sa ocitá na životnej križovatke - buď zostane hercom verným svojím ideálom, s veľkou pravdepodobnosťou že si nikdy nezahrá, alebo sa zapredá jagavému svetu televíznej obrazovky. DiCillo k tejto téme poznamenáva: "Momentálne to vidím tak, že celá naša spoločnosť - kultúrne, intelektovo a emocionálne - je zameraná na to čo nie je prirodzené - na povrchnosť, faloš. Venujeme všetok svoj čas, peniaze a energiu prenasledovaniu toho čo je úplne povrchné."

Prešlo dlhých päť rokov kým po Pravej blondínke prišiel DiCillo so svojim zatiaľ posledným filmom, jeho zmyslu pre čierny humor vlastnou variáciou na romantické, ‚buddy movie' komédie, Dvojitá pohroma (Double Whammy, 2001). Ray Pluto (Denis Leary) je detektívom New Yorskej polície. Odkedy prišiel o manželku a dieťa, za čo si kladie vinu on sám, je jeho život plný smoly. Je dočasne suspendovaný keď kvôli zablokovanému chrbtu nie je schopný zabrániť masakru vo fast foode. Jeho parťák Jerry Cubbins (Steve Buscemi) má pre zmenu problémy s kolenom a momentálne prechádza obdobím krízy sexuálnej identity. Potom čo Ray podľahne čaru zvodnej chiropraktičky Dr. Anne Beamer (Elizabeth Hurley), mu skoro pod nosom takmer zabijú domovníka Juana Beniteza (Luis Guzmán). Pre Raya tak nastáva čas na vyšetrenie zločinu a napravenie jeho pošramotenej reputácie. DiCillo si ani v tomto filme neodpustil satirické narážky tentokrát na mladých, začínajúcich filmárov - Cletisa (Donald Faison) a Duka (Keith Nobbs). Tí úž počas písania scenára módnej ‚tarantinovskej' gangsterky rozmýšľajú nad slávou, ziskami a úspechom. Riešia otázky v akom poradí budú kráčať po schodoch s červeným kobercom v Cannes. Čo ak to schodište bude úzke pre ich oboch? Kto z nich pôjde prvý?

Celou doterajšou filmografiou Toma DiCilla sa prelína preňho príznačný satirický, často cynický a čiernym humorom okorenený pohľad na svet zábavného priemyslu. Kritizuje nielen praktiky Hollywoodu ale aj súčasný stav amerického nezávislého filmu ktorý sa podľa jeho slov od Hollywoodu už vôbec nelíši. Rozpráva nám príbehy z prostredia ktoré dôverne pozná, častokrát z odvrátenej strany a bezpochyby vie, ako to v ňom chodí. So vznikom každého jeho filmu boli spojené bezsenné noci, no vždy ich dokázal zúročiť, inšpirovať sa nimi a pozerať sa ne s nadhľadom. Ostáva nám len dúfať že tento neoblomný zástanca nezávislého filmu nás aj v budúcnosti poteší svojimi uštipačnými sondami do sveta za strieborným plátnom či za televíznou obrazovkou alebo aj života vonku za našimi oknami.  

mrvertigo
autor je koordinátorom filmových projektov
poďakovanie lucmik