31. LETNÁ FILMOVÁ ŠKOLA |
31. LETNÁ FILMOVÁ ŠKOLA |
Sedím nad klávesnicou a snažím sa vybaviť si viac ako len pár útržkov z minulých pár dní. Chcelo by to DOBRÚ kávu, ale nie som v stave vstať a ísť do kuchyne. Zjavne je mi súdené sedieť za počítačom, až kým nedopíšem tento útvar. Alebo kým šéfredaktorovi rupnú nervy a nezadá túto prácičku niekomu inému (sebe). Alebo kým neumriem alebo niečo iné strašnejšie (padnem na hrnček s ceruzkami a vypichnem si oko).
Aj napriek tomu, že tohoročná LFŠ mala datovanie tridsiata prvá, pre mňa bola prvá. Bez ohľadu na to, kto sa koľký krát zúčastnil, mala filmovka pre všetkých jednu tému: REVOLTA. Ako trefne a deň čo deň pripomínali Filmové listy (pod vedením novej revolučnej redakcie), hemžilo sa to tam intelektuálmi z rôznych kútov sveta a rôznych farieb vlasov, šatiek a drsných okuliarov.
Filmy boli rozdelené do troch hlavných sekcií: Vlajka vzbury, Filmová revolta a Írsky film, pričom v každej sekcii sa predstavili diela od dôb nemého filmu po súčasnosť, samozrejme neopomínajúc "veľké filmové revolučné hnutia" - francúzsku novú vlnu reprezentovanú Godardom, anglickú free cinema zastúpenú Lindsay Andersonom, ale ani českú reprezentáciu 1960. rokov: Forman, Vihanová, Němec, Schorm. Čo sa týka kvality filmov, najkolísavejšiu som zaznamenala v rámci sekcie Írskeho filmu, v rámci ktorej boli uvedené "klasiky" (aj čo do kvality): Sunday Bloody Sunday, Michael Collins, Moja ľavá noha alebo V mene otca, ale aj filmy, ktoré by sa hodili skôr na televíznu obrazovku a svojou štylizáciou výrazne evokovali produkciu TV s korunkou: Kórea, Sinners alebo Decembrová nevesta, paradoxne umiestňované do väčších kinosál než súčasne premietané filmy Štyria jazdci apokalypsy s Rudolphom Valentinon, Angel Neila Jordana, alebo už spomenuté Sunday Bloody Sunday.
![]() |
![]() |
![]() |
Samozrejme, vzbura a revolta by nebola kompletná bez drog, motoriek, kvetov vo vlasoch a mladíckej nerozvážnosti alebo mužskej tvrdohlavosti: Rebel bez príčiny, Modrá Electra Glide, Odtiaľto až na večnosť, Vlasy (pod hviezdnym nebom), Posledný film, Frajer Luke.. Vzhľadom na priemerný vek účastníkov by som pod túto sekciu zaradila aj špeciálnu projekciu pri príležitosti 40. narodením Večerníčka - pásmo vždy troch exemplárov jedného druhu vrátane Motýľa Emanuela, Macha a Šebestovej, Boba a Bobka, Maxipsa Fíka, Spejbla a Hurvínka, Rákosníčka... a potom ma poslali spať.
Už tradične sa najväčšej návštevnosti tešili premietania letných kín - na námestí a v mestskom parku. Aj keď väčšiu časť návštevníkov týchto projekcií tvorili domáci obyvatelia mesta, ich neopakovateľná atmosféra dokázala vždy pritiahnuť aj účastníkov festivalu. A môžem vám povedať, že sledovanie formanových Vlasov, ležiac na námestí rovno pred plátnom, dokonale obklopení obrazom a hudbou uprostred živej a živelnej masy ľudí, tak ľahko neprekoná nič.
Keď sa navyše k premietaniu pod holým nebom pridá aj koncert vo forme live soundtracku, je skoro nemožné, aby to dopadlo zle. Na tohtoročnej LFŠ bolo podobných akcií niekoľko, ale vysoko nad ostatné prečnieva projekcia klasického hororu F. W. Murnaua Upír Nosferatu za zvukového sprievodu kapely DG 307. Silná sláčiková sekcia spolu s basgiatrou a bicími, dopĺňané sugestívnou recitáciu frontmana kapely (neverili by ste, akú silu môžu mať artikulované medzititulky), to všetko dalo notoricky známemu filmu rozmer, ktorý nikto nečakal - a právom sa zaradil medzi absolútne highlighty festivalu.
Prekvapením LFŠ bolo prvé verejné uvedenie nového filmu Bohdana Slámu Štěstí, pri uvádzaní omylom prekrstené na Něco jako štěstí (pravdepodobne pod vplyvom pracovného názvu filmu). Veci a názvy uviedol na správnu mieru pán režisér osobne aj s malou delegáciou pozostávajúcou o. i. ešte z Pavla Lišku, Tatiany Vilhelmovej, Zuzany Kronerovej. Letná filmová škola, okrem tejto minidelegácie, uvítala poľskú herečku Krystynu Janda (Muž z mramoru, Výsluch, Dekalóg II), režiséra Krzysztofa Zanussiho (Ochranné sfarbenie), španielskeho režiséra Fernanda Arrabala (Nech žije smrť, Guernica), Luce Viga dcéra francúzskeho režiséra 30.rokov minulého storočia Jeana Viga, ktorá uviedla jeho filmy Trojka z mravov, Atalanta, Na slovíčko o Nice, a za Írsko herec Michael Medwin a režisér Paddy Breathnach (Man about Dog).
![]() |
![]() |
![]() |
Osobne som bola na projekcii Štěstí, kde úvodné slová zástupcov filmu boli maximálne stručné. Môžem tiež z vlastného zážitku povedať, že Krystyna Janda ako aj Luce Vigo sú veľmi príjemné dámy a na Fernanda Arrabala sa opýtajte Petra, isto sa rád podelí o svoje zážitky.
Zamrzeli opakované problémy s akreditáciou účastníkov festivalu, ktorým sa mohlo opäť ľahko stať, že na svoju filmovú priepustku budú čakať v trojhodinovom rade. Kto však prežil akreditačnú tortúru, bol odmenený visačkou oprávňujúcou k vstupu na projekcie a sprievodné podujatia a klasicky aj taškou LFŠ obsahujúcou okrem niekoľkých brožúr k hlavným sekciám (Revolta, Írsky film) to najhlavnejšie: katalóg. Ako každý rok, aj teraz si festival zachoval user friendly charakter a každý dostal zadarmo do rúk vyčerpávajúceho sprievodcu všetkými filmami, osobnosťami a sprievodnými akciami Letnej filmovej školy. Navyše potešilo veľmi praktické umiestnenie kompletného programu na zadných stránkach katalógu, čím sa minimalizovalo množstvo vecí, ktoré so sebou musel účastník nosiť - čo bol viac než príjemný nápad...
Celkovo bola ponuka festivalu, čo sa filmov i hostí týka, zaujímavá. Napriek tomu som po jeho skončení skonštatovala, že som videla veľa DOBRÝCH filmov, ale ani jeden, ktorý by ma zatlačil alebo vytrhol zo sedadla. Pevne verím, že to bolo spôsobené len mojou voľbou. Napokon tak ako hlavné festivalové mínus zostalo rozvrhnutie projekcií do kinosál (pravdepodobne boli "reprezentatívnejšie" priestory vyhradené pre filmy s hosťom) a časté zmeny v programe - nie vždy známe včas, pár zrušených filmov a brutálne otlačený dolný koniec chrbta.
Napriek niekoľkým škrabancom na štíte tohtoročnej LFŠ sa o nej dá hovoriť len a len pozitívne. Veľké množstvo dobrých, až veľmi dobrých filmov, sprievodných akcií, ktoré ponúkli oddychový čas v priebehu náročného filmového maratónu, veľa pohody, príjemných zážitkov a stretnutia so stratenými priateľmi - to všetko vždy bola a dúfajme že vždy aj bude podstatou Letnej filmovej školy. Uvidíme sa takto o rok v Uherskom Hradišti...