NEZNÁMY - ZNÁMY: BILL PLYMPTON

Narodil sa 30. apríla 1946 v meste Portland, v štáte Oregon, USA do veľkej rodiny šiestich súrodencov, tri sestry a traja bratia. Plympton tvrdí, že veľkú zásluhu na tom, že sa stal animátorom má práve Portland, kde neustále prší. Kým vonku lialo, malý Bill sedel doma, kreslil a rozvíjal si fantáziu. Po skončení strednej školy išiel na Portlandskú štátnu univerzitu, kde sa stal redaktorom ročenky a členom Filmovej spoločnosti. V roku 1968 urobil veľký krok a presťahoval sa do New Yorku a kde začal študovať vizuálne umenie. Privyrábal si dizajnom časopisov Cineaste, Filmmakers Newsletter a Film Society Review. Jeho ilustrácie sa dostali na stránky The New York Times, Vogue, Rolling Stone, či Vanity Fair. Jeho kreslený humor sa dostal do časopisov ako je Penthouse, Rolling Stone, National Lampoon či Glamour. Do roku 1981 bol Plympton etablovaný vo viac ako 20 novinách a časopisoch Universal Pressu.

Krátke začiatky

K animovaniu prvého filmu sa dostal až v roku 1983, keď ho oslovila Valeria Wasilewski s ponukou animovať krátky film Boomtown, 1983. Boomtown je muzikál s hudbou Android Sisters o absurdnosti výdavkov na armádu od čias studenej vojny až do dnešného dňa. Od producentky Connie D'Antuono sa Plympton naučil základy realizácie filmového projektu. "Akoby ma držala za ruku počas celého tvorivého procesu. Bol to najlepší spôsob naučiť sa ako sa robia filmy."

Animovanie filmov Plymptonovi jednoznačne učarovalo a vydal sa na dobružstvo tvorby vlastných diel. Jeho prvotinou bola šesť minútová animácia Hodiny kreslenia č. 2 (Drawing lessons #2, 1985), kde vyrozprával nešťastnú romancu medzi kreslenou čiarou a jej modelom. Nasledovali krátke filmy ako Jeden z tých dní (One of those days, 1988) o dni, keď sa pokazí všetko na čo len siahnete; Ako bozkávať (How to kiss, 1988) vás naučí všetko čo ste potrebovali vedieť na dosiahnutie dokonalosti v umení bozkávania a 25 spôsobov ako prestať fajčiť (25 ways to quit smoking, 1989), po vzhliadnutí ktorého buď nikdy s fajčením neskončíte, alebo s ním radšej nikdy nezačnete. Práve tieto animácie si získali nadšenie mladého publika aj vďaka tomu, že práva na ich vysielanie odkúpila populárna MTV a boli a sú dostupné na internetových stránkach Atomfilms. Zároveň boli distribuované a premietané ako krátke filmy pred hlavnou projekciou v kinách v rôznych krajinách. 

Od krákych k celovečerným...

Začiatkom 90tych rokov sa Bill Plympton rozhodol urobiť niečo, o čo sa dovtedy nikto nepokúsil a zrejme to v tom čase mohlo byť kategorizované ako bláznivé. Plympton sa rozhodol sám animovať celovečerný film. V spolupráci so starou známou, hudobníčkou Maureen McElheron, nakreslil 87 minút dlhý animovaný film Melódia (The Tune, 1992). Melódia hovorí príbeh textára Dela (narozprával ho Daniel Neiden), ktorý dostane od svojho nadriadeného (Marty Nelson) nariadenie napísať do 47 minút hit. Ak sa mu to nepodarí, príde o prácu. Kedy išlo len o prácu, asi by to nebola pre Dela až taká tragédia, no ak sa mu nepodarí napísať hitovú pieseň zničí si akékoľvek šance u Didi (Maureen McElheron), sekretárky jeho nadriadeného. Cestou do práce horúčkovito rozmýšľa nad textom a melódiou, s ktorými by zožal úspech a myšlienky ho prenesú do fantastického mestečka Flooby Nooby. Starosta Flooby Nooby sa stáva jeho sprievodcom nie len cez neznáme zákutia tohto sveta, ale aj cez neznáme zákutia vlastného ja. Starosta ho učí tvoriť hudbu srdcom a nie podľa príručky rytmu. Cestou sa mu podarí vytvoriť desať piesní a každá z nich je akousi poctou jednotlivým formám americkej populárnej hudby. Matt Groening, tvorca známeho seriálu Simpsonovci, na margo filmu povedal "Bart by sa urehotal k smrti."

Film bol plne financovaný tvorcom. Plympton od samotných začiatkov odmietal závisieť na štúdiách, či produkčných spoločnostiach a financoval si svoje filmy sám. Pri tvorbe Melódie financoval celok z krátkych pasáží, ktoré fungovali ako samostatné krátke animácie. Jedna z nich, trojminútová animácia Vaša tvár (Your face, 1991), mala nečakaný úspech. Jej predmetom je tvár muža metamorfujúca do nespočetných podôb. Plymptonov uvoľnený, skicovitý štýl kreslenia sa pohráva s mužovou tvárou, naťahuje a formuje ju do najrôznejších a najnepredstaviteľnejších tvarov, nálad a výrazov. Táto krátka animácia je výborným príkladom neobmedzených možností animácie ako vyjadrovacieho prostriedku a Plymptonovi priniesla nomináciu na Oscara. Nemalý úspech mu priniesli aj ostatné krátke filmy z Melódie - The Wiseman, o psycho guru, ako v tranze odriekajúcom si svoje životné filozofie, Dig my do, o psovi personifikujúcom Elvisa, či Push comes to show, groteska v štýle Laurela a Hardyho.. Aj tieto krátke filmy si užili popularity vďaka svetoznámej MTV. Mnohí kritici Plymptnovi vyčítali, že práve kúskovanie filmu kvôli získavaniu financií je jeho najväčšou slabinou. Napriek unikátnemu štýlu, myšlienkam, či ideám nepôsobí celistvo, ale skôr ako lego, pozliepané z jednotlivých kúskov.

Animovaný film Vydala som sa za čudáka (I married a strange person, 1997) je Akira s trochou humoru, či animované Pulp Fiction. Príbeh začína v svadobnú noc mladomanželov, keď Grant zistí že má nadprirodzené schopnosti a jeho mladá ženuška Kerry konfrontovaná s nečakanou realitou sa s tým akosi ťažko vyrovnáva. Čokoľvek sa preženie Grantovou mysľou sa odrazu zhmotní. Dostáva sa do fantastického príbehu, kde sa stáva hviezdou televíznej talk-show. To samozrejme nie je v súlade s mediálnym magnátom Larsonom Gilesom, majiteľom korporácie Úsmev, s.r.o. Ten naňho pošle svoju para-militantnú jednotku, vedenú násilníckym a nie príliš bystrým plukovníkom Fergusonom. Bitka, ktorá sa odrazu strhne je jednou z najnásilnejších a najbizarnejších bitiek v histórii kinematografie. Vo filme sa striedajú ultra násilné scény so scénami plnými toho najzábavnejšie vyzerajúceho sexu. Alebo slovami jedného kritika, "Keby Plympton tvoril v šesťdesiatych rokoch, Žltá ponorka by asi vyzerala trochu inak."