PROFIL: VINCE VAUGHN

V detstve Vaughn potvrdil, že talentované deti, ktorým nerobí problém naučiť sa školskú látku, mávajú problematické až agresívne správanie. Nezvládali ho učitelia, ani rodičia Vernon & Sharon Vaughnovci, o dvoch starších sestrách ani nehovoriac. Učenie ho nebavilo, namiesto neho sa opitý potuloval so svojou bandou po ulici a robil problémy. Naozaj problémy, počas jednej "akcii" ho polícia nielenže zatkla, to sa stáva, ale predtým si ho ešte podala, keďže mladý Vincent sa nesprával práve ako mamičkin poslušný synáčik. Postupne sa ale čoraz častejšie nachádzal v divadle. Od Broadway bol síce ďaleko, ale aj transvestita v "Chorus Line" bol lepší ako drôtom do oka. Po tom, čo si na konto pripísal reklamu na auto, presťahoval sa z Chicaga do lukratívnejšieho Los Angeles, kde našiel uplatnenie v seriáloch (teenagerská TV kriminálka Jump Street 21 mu pre jeho problematickú mladícku povahu zrejme sadla). Úspech ale stále nikde. A najbližších desať rokov sa to bohvieako zmeniť k lepšiemu nemalo.

S celovečerným filmom začínal v roku 1991 kúskom Marka Rydella For the Boys (a televíznym Lies of the Heart), ale ľady sa pohli až neskôr, keď mu jeho kamarát a zároveň herec a scenárista v jednej osobe, Jon Favreau, najskôr dohodil vedľajšiu rolu v športovej dráme Rudy (1993) a v roku 1996, kedy Vinceovi tiahlo na 26, mu Favreau napísal na jeho veľké telo part Trenta Walkera a Swingers Douga Limana, lebo o tomto filme je reč, mali úspech. V ´97-om si zahral dokumentaristu, v skutočnosti však sabotéra v temnom Stratenom svete: Jurskom parku II. Aj keď kritika nebola nadšená, Vaughnov sympaťák (netradičná vec u tohto herca!) Nick Van Owen, snažiaci sa so skupinkou ďalších dobrodruhov (Jeff Goldblum, Julianne Mooreová) na zdivočenom ostrove Isla Sorna (Isla Nublar bol v jednotke) zachrániť dinosaurov pred bezcharakterným skomercionalizovaním, patril k tým sviežejším nápadom filmovej adaptácie Crichtonovho románu.

V roku 1998 sa spoznal s režisérom Davidom Dobkinom (ktorý ho o sedem rokov neskôr režíroval v úspešnej fratpackovej letnej komédii Ako uloviť družičku) v Niet úniku aka Clay Pigeons. Toho roku si zahral aj v dvoch filmoch, zaslúžiacich si väčšiu pozornosť a v obidvoch sa stretol s krehkou herečkou Anne Hecheovou, s ktorou keď sa objavil v spoločnej scéne, ešte viac bila do očí jeho veľkosť - Psycho a Poprava. V pomerne bombastickom castingu kuriózneho farebného remakeu Hitchovho klasického filmu sa vynímal už tým, že hral Normana Batesa. Scenár predpisoval sympatického, aj keď pod nadvládou vlastnej matky trpiaceho majiteľa neprosperujúceho motela, v ktorom sa odohrá séria tajomných vrážd. Vaughn však, aby sme s pravdou vyšli definitívne von, nie je práve ideálnym predstaviteľom sympatických chlapíkov. Je to hora mäsa, ktorá sa namiesto usmievanie škľabí. Psycho vybuchlo, čo si budeme nahovárať, a veruže dobre mu tak. Poprava išla u nás priamo do požičovní, ale bola o niekoľko tried kvalitnejšou a dramatickejšou aj bez toho, aby sa v nej odohrávali vraždy v sprchách. Traja kamaráti sa v Thajsku dostanú do problémov s omamnými látkami, ale odskáče si to len jeden z nich (Joaquim Phoenix). Dráma z produkcie Fincherovej a Senovej Propagandy a v réžii Jospeha Rubena ponúkla zaujímavé herecké príležitosti pre všetkých, ale najväčšiu, na slobode neutíchajúcim pocitom zodpovednosti trpiacemu,  Vaughnovmu Sheriffovi. Dráma o rozhrešení a zodpovednosti za svoje činy rozhodne patrí k tým Vaughnovým zriedkavým filmom, ktoré kritika po celom svete zvykne obecne považovať  za silné.

Po roku (vynúteného? znechuteného?) oddychu, narušeného len nikým nevideným filmom A Cool, Dry Place Johna N. Smitha, sa Vaughn vrátil. Nie ani tak spoluprácou s režírujúcim hercom Dwightom Yoakamom na jeho South of Heaven, West of Hell, ale skôr so šialencom z Indie menom Tarsem Singh. V jeho psychopatickej Cele (nemýliť s drámou s Geneom Hackmanom) si zahral vedľajšiu postavu agenta FBI, pátrajúceho v časovej tiesni po žene unesenej sériovým vrahom (Vincent D´Onofrio), do ktorého mozgu prenikla psychiatrička s tvárou Jennifer Lopezovej. Predstavy filmárov o tom, čo sa deje v hlave sériového vraha a ako to tam vyzerá, nemali konca kraja, Vinceovi však prischli pasáže, odohrávajúce sa v nezaujímavej realite. Cela bola kontroverzná a jej prijatie divákmi aj kritikmi také aj onaké a lepšie na tom nebol ani ďalší prepadák Johna Travoltu Malý svedok (ten bol na rozdiel od Cely ale už aj nudný). O čosi lepšie fungovala Špičková finta, kde stelesnil podvodníka, čo by nebolo nič zaujímavé, ale spolupráca s fenomenálnym Edom Harrisom nezvykne bývať na zahodenie pre žiadneho mladého, viac-menej ešte stále začínajúceho herca. Po rokoch ticha sa Vince vrátil k Favreauovi; v Made, ktorý Jon už aj režíroval, si Vaughn nielenže zahral, ale ho už aj produkoval. Naviac došlo k prvému stretnutiu s Frat Packom, keď sa mihol v streštenej komédii Bena Stillera Zoolander. V nej sa predstavil (aj keď mu rola nepredpisovala ani jedno slovko) ako nie práve dva krát inteligentným dojmom pôsobiaci brat modelu Dereka (Stiller) Luke Zoolander, pracujúci s otcom (Jon Voight) a mladším bráškom v bani.