DOJMY Z I. ROČNÍKA FESTIVALU FILMASIA

Filmasia prebiehala simultánne v pražských kinách Světozor a Aero so sprievodnými akciami v podobe výstavy plagátov k ázijským filmom. Pre odvážlivcov organizátori navyše ponúkali možnosť ochutnania ázijskej, často pálivej kuchyne. Ja som mal možnosť navštíviť čisto len filmovú sekciu. Keďže išlo o prvý ročník festivalu, od ktorého úspechu samozrejme závisí ročník ďalší, neprekvapilo ma, že nejde o žiadny multiplex. Čo ma prekvapilo (a to veľmi príjemne) bola celková atmosféra v predsálí. Dve príjemné, útulne pôsobiace minikaviarničky boli plné cinefilov, diskutujúcich o práve videných alebo plánovaných filmoch. Civilná nesnobská atmosféra sa potom prenášala aj do sál, ktoré na moje počudovanie neboli poloprázdne, ale v prípade Malého Sálu na niektorých projekciách ľudia dokázali i dva filmy po sebe posedávať na schodisku k sedadlám. Veľký sál mal síce kde–tu prázdne miesta, ale na to, že šlo prakticky o tituly v našich končinách neznáme a nepropagované veľkými distribútormi, je to výborný výsledok.

Tematicky bol festival rozdelený do niekoľkých blokov. Prvým blokom boli filmy uvedené na festivaloch, v rámci ktorých diváci mohli vidieť napr. brutálnu noir gangsterku Bittersweet life, japonský príbehovo ťažko uchopiteľný mix všetkého možného pod názvom IZO, na festivale premiérovanú rodinnú Cages či thajský horror Shutter. Sekcia Zaostrené na Kóreu predstavila známe i menej známe kórejské filmy rôznych žánrov, z tých známejších spomeniem výbornú mysterióznu drámu A tale of two sisters, či poeticky ladený film Little Monk. Osobitnými blokmi boli „pocty“. Jedna z nich bola venovaná kórejskému režisérskemu fenoménu Park Chan-Wookovi, tá druhá hercovi Han Suk-kyu. Obe pocty som poctil návštevou i ja, takže viac k nim napíšem nižšie. V sekcii distribučné tituly boli predstavené ázijské snímky, ktoré sú v bežnej distribúcii u našich západných susedov. Boli to predovšetkým „málovravné“ snímky v Čechách už pomaly kultového kórejského režiséra Kim Ki-Duka Ostrov, Jar, leto, jeseň, zima....a zase jar (aj v našej distribúcii), či 3-iron (pod slovenským titulom Golfová palica sa k nám tento film do kín dostane na jar budúceho roka), ale aj Čínska odyssea (tiež aj v našej distribúcii). Samostatná sekcia s názvom „Špeciálny blok“  mala krátke malajské a kórejské krátkometrážne filmy. Posledným blokom bol potom blok japonského anime, ktorý uviedol mimo iných klasiku sci- fi žánru Ghost in the Shell, ktorým sa zjavne inšpirovala i modla západného sci-fi Matrix, ale aj tohtoročnú 3D bombu na motívy PC hier Final Fantasy : The Advent Children. Celkovo festival uviedol okolo štyridsať celovečerných filmov.

Keďže moja účasť bola časovo limitovaná, mal som možnosť vidieť približne polovicu ponúkaných filmov. Viaceré z nich však predstavujú to najlepšie, čo som mal tento rok možnosť vidieť a na nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať moje krátke dojmy.

SYMPATHY FOR LADY VENGEANCE

Keď vyslovíte slová súčasná kórejská kinematografia, musíte jedným dychom dodať dve mená. Kim Ki-Duk a Park Chan-wook. Práve druhý menovaný bol jedným z tých, ktorých prvý ročník Filmasie prezentoval samostatnou sekciou – „poctou“.

Kto trochu pozná zákulisie prípravy vie, že práve Lady bola akýmsi nepísaným „zlatým klincom“ Filmasie a dlho sa nevedelo, či sa na plátno Světozoru vôbec príde pomstiť. Keď sa rozkríklo, že naozaj príde, fanúšikovia ázijského filmu šli okamžite nakúpiť lístky. Určite pochopíte, ako bola návšteva tretieho dielu Parkovej trilógie o pomste očakávaná, keď prezradím, že film dovtedy v našich končinách videli asi dvaja ľudia. Velký Sál Světozoru teda v piatok večer praskal vo švíkoch nielen pod náporom českých a slovenských kinoturistov ale aj kórejských hostí.

Lady nesklamala a prišla tak ako sa čakalo. Krásna, nemilosrdná, filmársky vyčačkaná v každom zábere. Pán režisér nás v prvej polovici veľmi štýlovo oboznámil s jej príbehom a jej holubičou povahou počas výkonu trestu za zločin, ktorý spáchal niekto úplne iný. Napriek tomu hrdinka dobrovoľne nastupuje výkon trestu a snová plán dokonalej pomsty. Retrospektívne scény expozície prezentované vzťahom k jednotlivým spoluväzenkyniam nechajú diváka spoznať jednotlivé oddelené články  pomsty , aby ich v druhej časti režisér elegantným spôsobom zošil. Druhá polovica snímku potom smeruje ku grandióznemu finále v ktorom je film patrične ázijsky zamyslený ale aj tarantinovsky čiernohumorný.

Pokiaľ by som mal porovnávať s predchádzajúcimi dielmi „Vengeance trilógie“ Sympathy for Mr. Vengeance (10/10) a Oldboy (10/10) je Sympathy for Lady Vengeance podľa môjho názoru najvyzretejším, najkompaktnejším a najestetickejším dielom celej trilógie. Český distribútor údajne tento spektakulárny kúsok plánuje uviesť budúci rok v kinách, dúfajme že osvieti i tých našich a všetci si dáme s Lady rande niekde v multiplexe na Slovensku. Vzhľadom na to, že do slovenských kín mieri už v januári Parkov Oldboy, istá nádej tu je.

Hodnotenie: 10/10  
         
        
SAMINJO (3INJO alebo tiež Trio)

Tento film pochádza tiež z dielne Park Chan-wooka a omnoho viac ako dejom či významom bol zaujímavý tým, že sa vôbec na Filmasii objavil. Ide totiž o absolútnu raritku, ktorú nie je možné zohnať ani cez internet. Preto veľká vďaka organizátorom, že Trio na festival dostali .

Trio je príbeh troch skrachovancov – inteligentného saxofonistu, čarostrelca s IQ 85 a slobodnej matky zúfalo pátrajúcej po svojej dcérke. Dokopy ich zvedie spoločná kriminálna činnosť, ktorá ale zas nevynáša toľko koľko by potrebovali a tak plánujú niečo „veľké“.

Na tomto filme je veľmi vidieť, že režisér sa filmársky ešte len vyvíjal. Okrem multikultúrnych odkazov, tak obľúbených u Tarantina je charakteristický nevyrovnanosťou jednotlivých scén. Výborné scény sú totiž pospájané vatou ktorá ich nie vždy dostatočne drží pokope. Odhliadnuc od tohto nedostatku je však Trio  veľmi zábavnou čiernou komédiou.

Hodnotenie: 7/10
       
       
LITTLE MONK

Malý mních bol zaradený do sekcie „Zaostrené na Kóreu“ čo by vlastne mohlo byť aj heslom celého festivalu. Ide o poeticky ladený snímok zobrazujúci generačné rozdiely medzi troma budhistickými mníchmi, žijúcimi v malom chráme neďaleko dedinky v kórejských horách. Kto by však čakal Ki-Dukovskú náladu Jari, Leta, toho sklamem, pretože tento film rieši skôr vnútorné túžby jednotlivých mníchov a nepôsobí tak filozoficky a očisťujúco ako Kimova alegória ľudského života. Najmladší mních, ešte chlapec túži po detských hrách a matke, ktorú nikdy nepoznal. Starší, dospievajúci muž túži nájsť si priateľku. Tieto osvieteniu nemilé veci sú samozrejme dôvodom rozporov s pokojným a múdrym majstrom, ktorý túži vylepšiť karmu malému neposedníkovi. Film mal rozhodne o niečo väčší potenciál, než bol konečný výsledok, avšak po vizuálnej stránke je na čo pozerať a niektoré scény sú výborné.

Hodnotenie: 7/10
       
       
GREEN FISH

Green Fish bol zaradený do bloku „Pocta hercovi Han Suk-kyu“. Green fish je sociálnou a osobnou drámou mladého Kórejca, ktorý sa po návrate z povinnej vojenskej služby nevie zamestnať. Po stretnutí s milenkou miestneho bossa mafie sa stáva jedným z jeho pomocníkov a prepracuje sa až na pozíciu dôverníka. Situácia sa skomplikuje, keď konkurenčný gang vyhlási jeho zamestnávateľovi vojnu.

Green fish je ťažké objektívne zhodnotiť, pokiaľ divák čaká od každého kórejského filmu malý zázrak ak rovno nie „osvietenie“. Ide totiž o Európanovi pomerne zrozumiteľný a jednoduchý film so silným sociálnym podtextom . Tomu zodpovedali aj rozporuplné reakcie na film (hlavne u nášho CSFD Asia teamu). Mne sa film páčil práve pre jeho jednoduchosť a pôsobivosť.

Hodnotenie: 8/10