PROFIL: KIRSTEN DUNST

A potom prišiel Ír v Hollywoode Neil Jordan (Hra na plač). Dospievajúcej Kirsten ponúkol ešte donedávna jej životnú rolu. Ale, ako to už s týmito rolami býva, stala sa postava malej Claudie tak trochu aj prekliatím; s herečkou sa malá upírka následne ťahala celé roky. Reč je samozrejme o slávnej upírskej melodráme podľa románu Anne Riceovej Interview s upírom. Mrazivý príbeh, tiahnuci sa naprieč storočiami a ukazujúci desivý (a smutný) život upírov, neponúkol zaujímavé herecké príležitosti iba mužským krásavcom (Cruise, Pitt, Banderas). Malá blonďavá upírka, so svojimi nevinnými perami, pokropenými čerstvo prehltnutou ľudskou krvou, Claudia. Stvorená ešte ako dieťa (fyzicky nedospievajúca, vnútorne však časom žena), bola perlou na tomto ponurom gobelíne. Rola vyniesla Kirsten nomináciu na Zlatý glóbus a pre súkromie nepríjemnú spomienku na filmové bozky. Keď o osem rokov neskôr Michael Rymer režíroval pokračovanie, adaptáciu tretej knihy Upírskej kroniky (Kráľovná upírov so Stuartom „mohol som byť Aragornom“ Townsendom), Kirsten s ním nemala nič spoločné. Bohužiaľ zaplietla sa s iným pokračovaním klasiky 90. rokov, Vranou 3.

V polovici tohto desaťročia stojí za zmienku jej sirota Judy, bojujúca s bratom (Bradley Pierce) a zarasteným čudákom (Robin Williams) o holý život v mestečku, ovládnutom šialenými zjavmi a výjavmi z dielne Lucasovej ILM (hra Jumanji). Aj tento film sa dočkal (2005) veľmi voľného pokračovania (Zathura), ale v ňom Kirsten nehľadajte. V obdobnom detinskom duchu, ktorý jej, povedzme si úprimne, až tak nepristane, sa nieslo aj účinkovanie v čudnom žánrovom mixe v štýle „Gremlins pre deti“, Malých bojovníkoch, jednej z prvých produkcií novo založenej Spielbergovej spoločnosti DreamWorks, SKG. V období 1995 – 2000 hrala v sérii ľahšie zabudnuteľných filmov, za aké sa netreba hanbiť, ale ktorými niet dôvod ani sa príliš chváliť. Dabovala (Anastázia), hrala v televíznych seriáloch (Sisters, Star Trek: The Next Generation, prostitútka v Pohotovosti) aj TV filmoch (veľkú príležitosť jej neponúkla ani tak temnejšie ladená Veža hrôzy so Steveom Guttenbergom, ako dráma s názvom hovoriacim za všetko: Tehotná v pätnástich), či podporné úlohy v originálnych, ale dodnes nedocenených projektoch (satirická mystifikácia s Robertom DeNirom a Dustinom Hoffmanom Wag the Dog; s Michelle Williams sa predstavili ako Čmuchalky).

Náznak toho, že úloha upírky Claudie nemusela byť prioritne herečkinou životnou rolou, ale naopak, že to najzaujímavejšie nám môže sympatická, meter sedemdesiat vysoká dievčina ešte len ponúknuť, prišiel v roku 1999. V ňom spojila svoje meno so Sofiou Coppola, mladučkou dcérou slávneho režiséra Apokalypsy. (S tou sa znova stretne v roku 2006 pri nakrúcaní Marie-Antoinette.) V jej dráme Smrť panien stelesnila jednu z dospievajúcich dcér konzervatívnych rodičov, ktorých prísna výchova má silne negatívne následky na život dievčeniec. Pre Kirsten je dodnes typické, že veľké hity a kvalitné, psychologickejšie prepracované projekty, strieda s nekvalitnými. O Bláznivo / Krásne, kde sa nám predstavila ako  problémová dcérenka bohatého ocinka (Bruce Davison) zamilovaná do chudobného mladíka (Jay Hernandez), sa ešte dá hovoriť ako o zaujímavom filme napriek triviálnej zápletke. O teen-bublinke  Bravo, girls! sa veľa pozitívneho povedať nedá. Ako vedúcu družstva roztlieskávačiek ju, vzhľadom na neprepracovanosť postavy, bez problémov zatienila temnejšie ladená bitkárka Eliza Dushku (seriál Buffy, slasher Pach krvi). Netreba sa ale uchyľovať k výkrikom, že Dunstová nie je schopná rozlišovať medzi kvalitnými a priemernými príbehmi. Vezmime do úvahy možnosť, že len chce niečo jej veku primerané: vyskúšať všetko, na čo má práve chuť? Ak sa dostane cez toto obdobie všehochuti, do budúcna si akiste dokáže vyberať príbehy, ktoré má skutočne zmysel rozprávať. Ak niektoré jej záľuby prežijú vek dospievania, bude jednou z nich s najväčšou pravdepodobnosťou dabovanie detského diváka nepodceňujúcich animovaných  príbehov (akčná kráska Kaena púšťajúca sa do rozbrojov s mystickými Bohmi v „stromovej ríši“ Axis v rovnomennom počítačovom magickom kúsku, v jeho anglickej mutácii).

Nové milénium začala vskutku obdivuhodne. Nielenže neprijala rolu Angely Hayes (Meny Suvari) v  Americkej kráse, ale zahrala si v netrpezlivo očakávanej adaptácii legendárneho marveláckeho komixu Spider-Man. Tu jej renomovaný hororový režisér Sam Raimi (trilógia Evil Dead) ponúkol vedľajšiu, ale pre príbeh outsidera Petra Parkera životne dôležitú rolu sympatickej susedky Mary Jane Watson. Táto platonická láska zasneného a prehliadaného študenta a fotografa pre Daily Bugle (Tobey Maguire) vstupuje do jeho života v najnečakanejších okamihoch a tvorí alfu a omegu jeho dní. Akiste by sa našli tucty herečiek schopných splniť nenáročnú charakteristiku „dobre vyzeraj a buď milá a inteligentná“. Lenže Kirsten bola v správny čas na správnom mieste. Kto by zabudol na jednu z najslávnejších mainstreamových scén roku 2002: „obrátený bozk“ v daždi? Scénu ocenili nielen tvorcovia Shreka 2, ale aj MTV cenou za najlepší bozk roku. Komerčný úspech a spokojné ohlasy zo strany početnej skupiny fanúšikov viedli k jedinému záveru. Sequel. Pracovať na ňom sa začalo už onedlho po jednotke, ale vzhľadom na vysokú trikovú náročnosť sa dvojka dostala do kín „až“ v roku 2004.

Keďže Kirsten sa nemusela na rolu kúzelnej Mary Jane pripravovať fyzicky (na rozdiel od náročnej tenisovej prípravy pre absolvovanie Wimbledonu), mala dostatok času venovať sa aj iným, podstatne skromnejším filmom. Preto škoda, že si vybrala napr. nevýraznú rýchlovku Úsmev Mona Lízy s Juliou Roberts po boku. Opakom tohto pokusu o feministickú verziu Spoločnosti mŕtvych básnikov bol Muž, ktorý zabil. Ten sa však asi až príliš hral na niečo viac než bol v skutočnosti. Nepomohla ani účasť kvalitných hercov (Billy Bob Thornton, Morgan Freeman). Určité rozpaky nad Kirsteninými filmovými rozhodnutiami sa ale veľmi rýchlo vytratili už v roku 2004. Nielen bombastickým Spider-Manom 2, prekvapivo zmysluplným sequelom za 200 miliónov dolárov, ale aj podstatne skromnejším, ale zhruba rovnako fantazijným bludiskom pre každého, kto ešte nezabudol, ako sa otvárajú dvere do ríše fantázie a nekonečnej predstavivosti, kaufmanovčinou s príchuťou Gondry Večný svit nepoškvrnenej mysle. Tu síce prím hral skvelý pár Kate Winslet & Jim Carrey, ale ani Dunst (s Markom Ruffalom či Tomom Wilkinsonom) sa v zdanlivo chaotickom experimente o mazaní nepríjemných spomienok, nevymazala z pozornosti diváka. Rok 2004 priniesol aj ľahkú oddychovku - romantickú komédiu Wimbledon. Ako špičková tenistka Lizzie, napriek otcovmu (Sam Neill) zákazu podľahla láske k menej talentovanému tenistovi (Paul Bettany).