SLOVENSKÉ CANNES?

Filmy, filmy, filmy

Ako člen poroty som sa musel sústrediť na súťažné filmy, napriek tomu najlepší film festivalu vzišiel z inej sekcie. K tomu sa však ešte dostanem. Ako som už spomínal, až na pár výnimiek boli do „International Competition“ zaradené filmy hodné pozornosti. K tým výnimkám rozhodne patrí demagogická znôška nezmyslov s názvom Horúčka (The Fever) uvedená za osobnej účasti držiteľky Oscara, herečky Vanessy Redgrave. Tento patetický prednes eseje na tému „Aktuálnosť myšlienok Karla Marxa obsiahnutých v jeho diele Kapitál“ zrežíroval jej syn Carlo Nero a tým sa vysvetľuje zaradenie filmu do súťaže zo strany organizátorov. Ku sklamaniam patrí aj portugalský film Odete o sile lásky a dezilúzií, ktorý získal zvláštne uznanie na MFF Cannes 2005, a ikstá variácia Robinsona Crusoa tentoraz s názvom V piatok alebo iný deň (Vendredi ou un autre jour) realizovaná v belgickofrancúzsko- taliansko-slovenskej koprodukcii.

Režisér Yvan Le Moine získal na 1. MFF Bratislava v roku 1999 so svojím debutom Červený trpaslík hlavnú cenu, tento rok nemal v konkurencii filmov v súťažnej sekcii prakticky žiadne šance. K príjemnejším filmovým zážitkom v hlavnej sekcii rozhodne patrili snímky Ideme na západ (Go West) o nezmyselnosti vojny v bývalej Juhoslávii a české Štěstí momentálne pravdepodobne najtalentovanejšieho mladého českého režiséra Bohdana Slámu, ktorý svoju kariéru odštartoval pred piatimi rokmi silným príbehom o beznádeji na periférii spoločnosti – Divoké včely. Zapôsobili tiež japonskí jednoduchí a vtipní Úplní cudzinci (Unmei janai hito) ocenení mladými kritikmi na MFF Cannes 2005.

Po sklamaniach a príjemných zážitkoch sa postupne dostávame k vrcholom súťažnej sekcie bratislavského festivalu. Jedným bol mongolský kandidát na Oscara za najlepší cudzojazyčný film mladej režisérky Byambasuren Davaa s krásnym názvom Jaskyňa žltého psa (Die Höhle des gelben Hundes). Príbeh odvekého puta medzi človekom a psom v kolobehu života nomádskej rodiny zaujal prirodzenosťou hereckých výkonov skutočnej rodiny, silou a autentickosťou. K vizuálnym lahôdkam patril ruský film Alexeja Germana reflektujúci rok 1914 v hlavnom meste kolabujúceho ruského impéria cez klasickú loptovú hru – futbal, starolatinsky označovaný Garpastum.

Hlavnými aktérmi príbehu sú štyria mladíci, veľkí priatelia a futbaloví spoluhráči snívajúci svoj sen o okolitom svete. Ako povedal sám len 29-ročný režisér, je to „príbeh o mladosti a zmysle pre česť i tragická lovestory medzi zrelou ženou a mladým ruským intelektuálom. Príbeh o egoizme mladosti a veľmi okrajovo aj o konci a zrode dvoch historických epoch. Je to však aj príbeh o mojej generácii, ktorá je veľmi podobná tej, ktorá žila začiatkom minulého storočia. Je to aj omne, mojich rodičoch a priateľoch, ktorí sme tiež žili na prelome dvoch ér.“ Víťazným filmom študentskej poroty sa stal nakoniec pozoruhodný rumunský film Smrť pána Lazaresca (Moartea domnului Lazarescu) režiséra Cristi Puiu. „Výnimočná jednoduchosť silného príbehu a všeobecne pochopiteľná kritická reflexia spoločnosti. Film vyniká dokumentárnou autenticitou dosiahnutou vďaka premyslenej režijnej koncepcii.“ Toľko slová vysvetľujúce rozhodnutie poroty oceniť 154-minútový metaforický príbeh o mužovi, ktorý umiera úplne ignorovaný okolím. Mimochodom, film je prvým z plánovanej série šiestich projektov nazvanej „Príbehy z predmestia Bukurešti“.

To najlepšie mimo súťaže

Pri písaní reportáže z filmových festivalov je vždy ťažké čitateľovi priblížiť snímky, ktoré si svoju jedinú projekciu na Slovensku „odbavili“ práve na festivale. Aj preto som rád, že veľa skvelých filmov odpremiérovaných na poslednom MFF si nájde tohto roku cestu aj do slovenských kín. Tým najvýznamnejším je rozhodne nový film rakúskeho tvorcu Michaela Hanekeho (naposledy prekvapil psychologickou štúdiou Pianistka), psychologický thriller Ukrytý (Hidden). Film kombinujúci motív mysteriózneho Lost Highway Davida Lyncha s klasickou Hanekeho pozorovacou réžiou, ponúka jeden z najsilnejších kinematografických zážitkov vôbec. Na plnej festivalovej projekcii sme síce tlieskali len dvaja (všeobecne sa na bratislavskom festivale považuje tlieskanie za niečo zvláštne), no o to viac som zvedavý na reakcie divákov, ktorí tento film uvidia od februára aj v našej distribúcii.

Február v našich kinách ponúkne aj komédiu špičky amerického nezávislého filmu Jima Jarmuscha Zlomené kvety (Broken Flowers). Svieža a vtipná záležitosť, v ktorej Bill Murray predvádza ďalšiu zo svojich neopakovateľných hereckých kreácií. Do tretice musím vzdať hold dánskemu „dogmatickému“ režisérovi Thomasovi Vinterbergovi a scenáristovi Larsovi Von Trierovi za ich originálne a provokujúce dielo Dear Wendy (od februára v našich kinách pod názvom Môj miláčik ráže 6,65) miešajúce žánre a zobrazujúce na plátne doposiaľ nevídanú lásku k zbraniam.

Znovu o rok

Na festivale toho samozrejme bolo oveľa viac, než možno vtesnať do jedného textu. Zaujala nová programová novinka Národné hity, prehľad slovenských filmov roku 2005, a Azyl – krátkometrážna tvorba rozbiehajúca tradíciu stále nevýrazného amatérskeho filmu na Slovensku. Ako účastník musím pochváliť prácu organizátorov zodpovedných za mimoriadne hladký priebeh festivalu a s filmovým nadšením očakávam už 8. MFF Bratislava.

Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň