HOSTEL?

33-ročného režiséra Eliho Rotha pri hľadaní námetu na film, ktorý mal byť podľa možností čo najkrvavejší a najzvrhlejší, zaujala istá internetová stránka, na ktorej thajskí obchodníci ponúkajú možnosť okúsiť inak nenasimulovateľný pocit z vraždy iného človeka. To všetko len za 10 tisíc dolárov. Je dosť možné, že ide o ďalšiu tzv. urban legend, čiže akúsi mestskú legendu, veľmi podobnú tej o amatérskych filmových materiáloch s označením snuff, na ktorých je záznam skutočnej vraždy človeka vykonanej len pre potreby kamery a libida objednávajúceho devianta. Bez ohľadu na existenciu či neexistenciu zmienených internetových stránok, je zaujímavé do akej zemepisnej oblasti premiestnil Roth thajských podnikateľov so smrťou - pod naše dôstojné tatranské kopce. Podľa vlastných slov hľadal krajinu z východného bloku, ktorá je blízko obvyklých turistických destinácií, ale zároveň mimo zorného uhla ich návštevníkov, Slovensko sa mu preto videlo ako ideálne. Nie však natoľko, aby tu skutočne aj nakrúcal.

Predstavte si trojicu zábavychtivých mladých mužov, cestujúcich po Európe a hľadajúcich tie najkrajšie a čo možno najpovoľnejšie dievčatá. Keďže Amsterdam už je dosť nuda, dostanú naši hrdinovia skvelý tip na mesto, kde žijú samé nádherné slečny ochotné spraviť pre ich potešenie skutočne čokoľvek. Mladíci preto neváhajú a vyrážajú na Slovensko, kde ich čaká veľa doposiaľ nevídaných vecí. Ako už asi tušíte, respektíve možno vôbec netušíte, Bratislava (aj keď ťažko povedať, či ide o filmovú Bratislavu, keďže na začiatku príbehu sa hlavní hrdinovia dozvedia o Hosteli, ktorý je v blízkosti Bratislavy, čiže nie priamo v meste) je malebným malým mestečkom ležiacim na rozprávkovo romantickom kopčeku, kúsok od vlakovej stanice Praha-Poříčany (kde sa veľká časť filmu aj nakrúcala). Čas sa tu zastavil niekedy v osemdesiatych rokoch, čo je však horšie, Slovákov tu veľa nenájdete. 

Dievčenské osadenstvo študentského hostelu tvoria poslovenčená Ruska, študentka z Čiech, nechýba Japonka, všade sa speakuje a ešte aj detský pouličný gang akoby vystrihli z Kusturicovho filmu. K tomu pridajte: vozový park obmieňajúci Ladu a T613, komické diskotéky s hudbou Tublatanky a Elánu, či čiernobiely televízor zo šesťdesiatych rokov, na ktorom beží Pulp Fiction - čuduj sa svete vo farbe. A to je (v rámci možností a ochoty povznesenia sa nad úplnými nezmyslami, viac či menej dehonestujúcimi Slovensko, a povinným prcičkovým úvodom) ten stráviteľnejší part.

Horšie je to s druhou časťou filmu zobrazujúcou skutočnosť, že v Bratislave a jej okolí sa nachádza štátnymi orgánmi tolerovaná a organizovaná nelegálna skupina, ponúkajúca zahraničnej klientele možnosť vraždenia ľudí. Je jasné, že pre tento účel nemohol Roth premiestniť príbeh napríklad do Prahy, pretože je turisticky prevetraná a nedosiahol by uveriteľného efektu ako práve v Bratislave. Výsledkom sú však, okrem znehodnotenej reklamnej kampane o Slovensku z minulého roka, rôzne diskusné fóra na internete, na ktorých ľudia so záujmom debatujú o tom, čo všetko môžu v tej skazenej a zaostalej Bratislave zažiť.