NÁVRATY: VÍŤAZ |
NÁVRATY: VÍŤAZ |
Režisér Dušan Trančík, ktorého čas normalizácie obmedzoval vo filmovej tvorbe, prenikol k filmovému divákovi až filmom o husľovom virtuózovi z roku 1976, Koncert pre pozostalých, prvým povoleným debutom, za ktoré získal Čestné uznanie.
O dva roky na to nakrúca Trančík ďalší, no dramaticky koncentrovanejší film s dôrazom kladeným na dôležitosť hereckého prevedenia v porovnaní s predošlou snímkou. Film Víťaz, psychologická dráma niekoľkých ľudských osudov polemizujúca o víťazstve a prehre v živote a v boxerskom ringu, nadväzuje na poetiku 60. rokov, inšpirujúc sa režisérmi „civilizmu“ a snahou ukázať ľudí „skutočných“, žijúcich v každodennej realite. Lýdia Ragačová poukázala na silný zásah dokumentárnych prvkov do filmu slovami: „Filmový scenár T.Vichtu a D. Trančíka má byť predovšetkým konfrontáciou dvoch životných postojov, ktorých nositeľmi sú automechanik Valhar a ekonomický námestník Moravec...akýmsi dokumentom o stave vecí, kam sa až každý z nich dostal a za akú cenu."1
Propagačný bulletin z roku 1978 uvádza film sloganom: „Slovenský film o mužovi, ktorý nikdy nebol víťazom.“2 S týmto výrokom sa však nestotožňujem. Film Víťaz rozpráva príbeh dvoch zostarnutých bývalých boxerov, ktorí sa rozhodnú po 20 rokoch vrátiť do ringu. "Jeden z nich nemá nic než své dávné vítězství. Druhí má všechno, ale trápi ho touha po odvěte. Drama dvou bývalých boxerů."3
Vlado Valhar je majster republiky v boxe. Rozvedený, ktorý odišiel pred rokmi od svojej rodiny. Po rokoch mu však okrem víťazstva nezostalo nič. Žije v jednoizbovom byte, skromne, bez zbytočných výdavkov a prepychu. Pracuje v miestnom pneuservise a občas sa stretáva so svojou milenkou Violou, ktorá je vo veku jeho dcéry. K životu sa stavia ľahostajne, prijíma každodenné povinnosti s istou dávkou flegmatizmu, bez akýchkoľvek emócií či vzrušenia. Svoje víťazstvo v minulosti nepokladá vo svojom živote za dôležité, necení si ho(odklepávanie popola do Víťazného pohára) a divák nadobúda pocit, že si nikoho a ničoho vo svojom živote neváži.
"Valhar je jednoduchý, prostý človek. Bez škrupulí a bez falošností. Sám nepociťuje ani svoj súkromný život ako prehraný. Iba v konfrontácii spoločenských hodnôt so súperom ho môžeme v rámci spoločenskej etiky mylne obviniť z nedokonalosti,"4 charakterizoval hlavnú postavu svojho filmu režisér.
Tým súperom, druhou postavou a Valharovým presným opakom je jeho bývalý spolu-reprezentant v boxe, Vinco Moravec. Vinco je systematik, zaistená existencia, má všetko- kariéru, uznanie, pracuje ako ekonomický námestník hydinárskeho podniku, cestuje do zahraničia, napreduje vo svojej kariére, je šťastne ženatý, má dve deti, žije vo veľkom byte.. Moravec má zmysel pre rodinu a pre osobnú kariéru, potrebuje však víťazstvo. Tieň prehry z minulosti ho nenechá spávať, rozhodne sa konať a vyprovokuje Valhara na súboj.
"Sú ľudia, pre ktorých sa jedna jediná prehra stala prehrou totálnou a determinuje celý ich ďalší život. Niekedy sa dokonca táto prehra môže zmeniť na akýsi pocit viny. To sa stalo Moravcovi,“5 opisuje postavu Moravca scenárista filmu Tibor Vichta. Moravec sa počas celých tých rokov nedokázal vyrovnať so svojou prehrou. Ťaží ho, potrebuje vyhrať. Každý zo súperov však počas tých uplynulých 20rokov prežil iný život. Ich názory sa líšia, rovnako ako ich postoj k životu a rebríček hodnôt.
Charakter oboch mužov odráža už samotná príprava na blížiaci sa zápas. Moravec je zodpovedný, poctivo sa pripravuje na zápas počas každodenných tréningov, súboj berie seriózne.
Valhar si zvolil opačný prístup. Výzvu na súboj síce prijal, no berie ho na ľahkú váhu, nepripravuje sa, k celej veci sa stavia ľahostajne, tak ako ostatné veci vo svojom živote. "Valhar s Moravcom nejde do ringu za nostalgickou spomienkou.(...)Vracia sa medzi 12 povrazov, aby si dokázal, že kedysi čosi významného znamenal,"6 vysvetľuje Valharove prijatie výzvy Vichta.
Súboj však prinúti Valhara navštíviť svojho bývalého trénera, psychicky labilného Mika Belana. Vďaka tejto postave divák sleduje slabosť ľudskej individuality, jej úpadok a depresívne stavy. Z človeka, ktorý bol preňho vzorom a pomohol mu dosiahnuť víťaznú priečku, sa stala ľudská troska, ktorá hľadá únik z reality prostredníctvom alkoholu. Symbolicky tu vyznieva i rýchlik ako znak úniku, symbol iných krajov či túžba po vzdialení sa realite.
Prichádza dlho očakávaný deň a do ringu nastupujú obaja súperi. Sú pripravení bojovať, necitlivo, bez emócií, obaja s túžbou vyhrať. Retrospektívny obraz v spomienke na Mika Belana a Valhar klesá na zem. Jeden, dva, tri... desať. „Showman“, utrúsi Viola pohŕdavo na margo Valharovej „prehry“.
Kto je tu však skutočný víťaz? A ako silno každému z nich záleží na víťazstve? Možno tu skutočne hovoriť o Valharovi ako o človeku „ktorý nikdy nebol víťazom“, tak ako hlása uvedený slogan? Valhar neprehral. Klesol na zem a zostal ležať, až kým nezaznelo číslo 10 z úst rozhodcu. Moravec sa stal právoplatným víťazom, splnil si svoj 20-ročný sen, zbavil sa 20- ročnej nočnej mori, je spokojný, vyhral svoj životný zápas a môže kľudne spávať.
Možno tu teda hovoriť o dvoch víťazoch, o víťazovi ringu a morálnom víťazovi. Valhar sa necíti porazený. Valhar zápas prehral, mohol však vyhrať, stačilo chcieť. Ale Valhar pochopil. Nemá pocit prehry, jeho ľudská ambícia sa naplnila, bol prvý. "Valhar vytušil, že niekedy má väčšiu cenu ako víťazný športový výkon, povedzme, akt milosti. A tým, že dobrovoľne prehral, stal sa morálnym víťazom."8
Na strane druhej, Moravec sa tiež cíti ako víťaz. Život je otázka priorít, záleží od individuálneho rebríčka hodnôt, kedy nadobudne život zmysel a príde k jeho naplneniu. Konflikt dvoch životných koncepcií, Valhar verzus Moravec núti diváka k zamysleniu sa nad otázkou hierarchie hodnôt od ktorej v podstatnej miere závisí postoj človeka k životu a vzťah k iným ľuďom.
Dušan Trančík sa vo filme venuje detailnej analýze ľudskej postavy. Ukazuje jej problémy, pády a vzostupy, nič nezakrýva, ukazuje postavu takú aká je. Reálnu. V snímke Víťaz sa zaoberá bojom dvoch životných postojov a životných hodnôt. Ústrednými postavami sú dvaja muži, Valhar a Moravec. Ženy (Valharova milenka Viola, jeho dcéra, ex- manželka) v deji síce vystupujú, no ich rola je skôr dopĺňajúca, ich správanie neovplyvňuje dej dramatickými zvratmi. Trančík využil vo filme nehercov, čím len posílil autenticitu a dôveryhodnosť príbehu.
"Víťazstvo trvá iba okamih. To je ten okamih, keď niekto niekoho porazí. Ale čo nasleduje potom, k tomu sa už primiešava fáma, glorifikácia, rôzne modifikácie toho víťazstva. A náš film sa zaoberá iba tými následnosťami: že víťazstvo má rôzne možnosti výkladu i spochybnenia. Akokoľvek je víťazstvo ústredným konfliktom našej drámy, nemyslím, že nie je podstatné. Aspoň nie pre hlavnú postavu.Ide iba o obhajobu víťazstva po mnohých rokoch,"7 vysvetľuje Trančík.
Monika Gajdošová o filme tvrdí: „"príbeh o "trápení" Vlada Valhara je umeleckou štúdiou niekoľkých ľudských osudov, ktorých osobné príbehy evokujú v čitateľovi myšlienky o večnom údele človeka zápasiť o dobro v nás i mimo nás, pocit šťastia z úspechu dosiahnutého poctivou prácou, ale aj pocit nostalgie a trpkosti z ľudskej závisti a že nemôžeme zastaviť čas."9 A Tibor Vichta tento výrok len dopĺňa otázkou, ktorú si kladie samotný film: "Aká je skutočná cena víťazstva a skutočná cena prehry a nakoľko môže ovplyvniť náš ďalší život?“10
Vlado Valhar výzvu na zápas prijíma. Prijíma, možno z ješitnosti, možno z potreby opäť si niečo dokázať. Že ešte stále niečo vie, že aj napriek tomu že má život taký aký má, je ešte niečoho schopný a v niečom dobrý. A on skutočne na to má. Náhle si však uvedomí, že víťazstvo tohto zápasu je pre niekoho oveľa dôležitejšie, priam až najdôležitejšia vec v jeho živote. Ustúpi, a preto vyhráva. Súkromne, v tichosti, ale predsa. Život človeka skúša, ponúka mu rôzne šance, príležitosti a nástrahy, je to „neustála previerka ľudskej "kondície" a mravnosť sa tak stáva synonymom zodpovednosti za seba a za iných.“11
Citované zdroje:
1 Ragačová, L.: Víťaz. propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
2 VÍŤAZ- propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
3 propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
4 Trančík, D.: Víťaz. propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
5 6 Vichta, T.: Víťaz. propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
7 Trančík, D.: Víťaz. propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
8 10 Vichta, T.: Víťaz. propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
9 Gajdošová, M.: Víťaz. propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
11 Propagačný bulletin k filmu vydala Slovenská požičovňa filmov v Ba, 1978
Použitá literatúra:
Chuchma, J.: "Nejasné hranice mezi vítezi a porazenými, MF DNES, 13, č.76, 30.3.2002, s.36.
Puškáš, J.: Česť porazených, Pravda, 15.3.1979.