|
PROFIL: JOHN MALKOVICH |
PROFIL: JOHN MALKOVICH |
Majiteľ uhrančivých očí John Gavin Malkovich sa narodil 9. 12. 1953 (znamenie Strelca) v Christopher (štát Illinois, USA) prispievateľke do novín a šéfredaktorovi vedeckého časopisu. Už ako dieťa (kedy trpel nadváhou) miloval ekológiu; študoval ju na Illinois State University. Ale už čoskoro sa dal na herectvo.
Ako cirka dvadsaťročný s niekoľkými spolužiakmi (napr. Gary Sinise) založil divadelnú spoločnosť Steppenwolf Theatre Company. V nej sa púšťali do adaptácií diel zvučných autorov (Arthur Miller, Tennessee Williams). Keď v roku 1982 prišli so Shepardovým „Naozajstným Západom“, bol Malkovich za postavu Leea odmenený viacerými cenami (napr. Obie). John ubral na váhe a pribral na výške (impozantných takmer 190 cm) a v skupine sa zaviedol ako herec, režisér a výtvarník.
S hraním v celovečerných filmoch začal v osemdesiatych rokoch, ale na divadelné dosky nezanevrel, pričom niekoľkokrát sa svet filmu a divadla pretavil do jedného celku. Napr. keď obdržal cenu Emmy za Biffa vo filme Smrť obchodného cestujúceho v réžii Volkera Schlöndorffa (ten ho režíroval o roky a roky neskôr v nacizmu sa venujúcom Netvorovi), pričom túto postavu si zahral prvýkrát (po boku Dustina Hoffmana, ktorý hral jeho otca aj vo filme) už na Broadway v rovnomennej Millerovej hre. V adaptácii knihy Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch dostal pre zmenu rolu retardovaného Lennieho, ktorého stelesnil už v divadle a za jeho filmovú verziu si v roku 1992 odniesol rešpekt kritiky a pozornosť divákov. V tejto snímke hral po boku Sinisea, ktorý ho režíroval aj vo filmovej verzii divadelného Naozajstného Západu. Vôbec, mená Malkovich & Sinise sú vedľa seba vo filmovej oblasti často, viď. Míle od domova v Siniseovej réžii.
|
|
Po tom, čo bol za slepca v dráme Miesta v srdci (r. Robert Benton) prvýkrát nominovaný na Oscara a čo ho režíroval vo Vražednom poli Roland Joffé, ho Steven Spielberg obsadil v Ríši slnka do úlohy Basieho – muža, ktorý stoj čo stoj prežíva vo vojnovom pekle. V tejto svojho času nedocenenej vojnovej dráme bol ale i herec jeho formátu zatienený fenomenálnym trinásťročným Christianom Baleom. Definitívnym prielomom sa stali Frearsove Nebezpečné známosti; v adaptácii de Lacloseovho románu stelesnil Valmonta po boku Glenn Closeovej a Michelle Pfeifferovej. Do posledne menovanej sa zamiloval, hoci bol od roku 1982 ženatý s herečkou Glenne Headlyovou (Dick Tracy). Aféra skončila tým, že jednu nechal, s druhou sa koncom 80. rokov rozviedol a začal si so študentkou.
Od deväťdesiatych rokov (teda potom, čo si vyskúšal produkciu Kasdanovho Náhodného turistu) sa oddal nielen do moci komerciu nevyhľadávajúcich autorov, ako sú Bernardo Bertolucci (Pod ochranou neba) a Woody Allen (Tiene a hmla), ale práveže nemal nič ani proti komerčným látkam. Spielberg mu dohodil rolu jedného z hráčov rugby (už spomínajúceho rozprávača príbehu založeného na skutočných udalostiach), po havárii lietadla v roku 1972, nútených dať sa na kanibalizmus v dráme režírujúceho producenta Franka Marshalla Prežiť. Veľmi dobrú ponuku mu poslal akčný remeselník Wolfgang Petersen v trileri S nasadením života. V tejto dnes už legende žánru bohatými vlasmi nikdy príliš nedisponujúci herec stelesnil atentátnika (nominácia na Oscara) zvádzajúceho súboj s osobným strážcom Clintom Eastwoodom.
V „inej“ verzii (z pohľadu slúžky Julie Robertsovej a nie doktora Jekylla, ako to bolo v Stevensonovom hororovom románe) obsadil herecky vďačnú rolu vedca, ktorý sa po nociach mení na beštiálneho Mr. Hydea v Mary Reilly. Že mu to so slávnymi hollywoodskymi dámami pristane, preukázal aj v dobovej melodráme feministky Jane Campionovej Portrét dámy (podľa románu Henryho Jamesa) s Nicole Kidmanovou, kde stelesnil jej zvodcu Gilberta Osmonda.
|
|
Vo svojej skromnosti a chuti po ďalších skúsenostiach prijal aj podporné úlohy nehodné jeho mena. Ako si máme vysvetliť jeho roličku generála Timmsa v retro kriminálke Lee Tamahoriho Mulholland Falls, ktorá sa preslávila hlavne tým, že v nej osvedčení predstavitelia filmových grázlov hrali kladné úlohy (Nolte, Palminteri, Madsen)? Na svoje schopnosti podradnú rolu tajomného agenta FBI stelesnil v čudnom trileri Brucea Robinsona Jennifer 8, kde hrali hlavné úlohy detektív Andy Garcia, šerif Lance Henriksen a slepá Uma Thurmanová. Na jeho obhajobu treba povedať, že hoci v týchto snímkach zlyhal jeho agent, nezlyhal Malkovich, keď i na drobnom priestore dodal príbehu šťavu (ďalej adoptívny mafiánsky otec Barryho Peppera v gangsterke Flákači).
Vrcholom komercie nie len jeho, ale desaťročia ako takého, bol letný hit z Bruckheimerovej produkcie, režijný debut Simona Westa Con Air. Už na zemi boli smrteľne nebezpeční a teraz dostali krídla, alebo vlasatý Nicolas Cage zo Skaly sa definitívne mení na akčnú hviezdu, hoci proti nemu stoja také kalibre, ako sériový vrah detí Buscemi, mexický deviant Trejo, rasistický Rhames a v neposlednom rade ich vodca, mrazivo inteligentne chladnokrvný Cyrus „Vírus“ Grissom – alias holohlavý Malkovich. Absencia zdravého rozumu, ktorou táto milo infantilná snímka nešetrí, padla (nielen Johnovi) vhod. Kto zabudol na zločincov tancujúcich v lietadle na „Sweet Home Alabama“ od skupiny, ktorá zahynula pri leteckej katastrofe?
Nie vždy ale komercia vyjde, čoho dôkazom je opulentný hollywoodsky (hoci krajinou výroby je GB) mišung Muž so železnou maskou, inak ďalší režijný debut, v ktorom hral. V staromódnom dumasovskom príbehu mali výrazný priestor láska, česť, zrada, odvaha, priateľstvo a položenie života za hlavu štátu. Malkovich si svojho Athosa (ktorý prišiel o syna a teraz ho mstí a nachádza ho v neslizkom dvojčati slizkého Ľudovíta XIV) užil, ako ostatne všetci traja / štyria mušketieri, ale ak je hviezdou filmu Jackom Dawsonom prekliaty DiCaprio, mohol si J.M. svoje desiatky rokov hereckej praxe s prepáčením strčiť viete kam, hviezdou bol proste niekto iný. Ale aj o tom sú filmy.
|
|
V Mužovi... hral po boku Gérarda Depardieua (s ním sa následne stretol v TV koprodukcii Hugových Bedárov) a Gabriela Byrnea, ale hlavne Jeremyho Ironsa. Obaja sú všestranné chameleónske legendy. Dokážu utiahnuť psychologicky vypätý príbeh, ale nehanbia sa ani za svoje komerčné (či už dobré alebo zlé) úlety, ostatne, prečo aj. Ich univerzálnosť nepozná hraníc. Malkovich je vskutku herec na hocijaké použitie. Prijíma postavy vyložene záporné (v Ripleyho hre prebral rolu zostarnutého vraha po Mattovi Damonovi, ktorý rolu stelesnil v roku 1999 v Talentovanom pánovi Ripleym a s ktorým sa John stretol v Hráčoch), ale že sa neberie vážne, dokazuje či už titulným gaunerom v bláznivej komédii Johnny English s Beanom Atkinsonom alebo tým, že si neváha urobiť srandu sám zo seba v kaufmanovčine V koži Johna Malkovicha (ale keď si pozorne prečítate záverečné titulky, zistíte, že nehral tak úplne sám seba).
Má rád knižné adaptácie (Kurtz v Srdci temnoty – viac ho preslávil Coppola svojou Apokalypsou, keď sa inšpiroval touto Conradovou novelou) a to do takej miery, že v nich neváha hrať aj postavu, ktorá sa v knižnej predlohe vôbec nevyskytla (Humma Kavula, vodca národa uctievajúce nosy v sci-fi komédii podľa Douglasa Adamsa Stopárov sprievodca po Galaxii)! Vzhľadom k jeho reputácii prekvapí, že neváha účinkovať ani v televíznych (hoci megalomanských) projektoch, viď. Napoleon, kde hral nepriehľadného ministra Talleyranda (Christian Clavier ho nezabudnuteľne nazve hovnom v drahej ponožke). Kostýmové úlohy mu vyložene pristanú, dvojnásobne tak úlohy kráľov, trojnásobne tak po boku mladých talentov (Karol VII v Bessonovom Poslovi: Príbehu Johanky s Millou Jovovichovou a Karol II po boku Johnnyho Deppa v Libertine) a zapíja to televíznymi filmami (RKO 281 o vzniku Občana Kanea). A proti srsti mu nie je ani fantasy Eragon podľa knihy 23-ročného Christophera Paoliniho.
A popri tom pracuje na príbehoch, ktoré mu zdobia filmografiu. Napr. režisér Friedrich Wilhelm Murnau na Slovensku režírujúci snímku „Nosferatu“ (1922) s Maxom Schreckom v úlohe grófa Orloka, ktorý je naozaj upírom (oscarová nominácia pre Willema Dafoea) v zábavne mystifikačnom V tieni upíra z produkcie Nicolasa Cagea. Režijný debut absolvoval v roku 2002 politickým trilerom Tanečník zhora, v ktorom dal hlavnú úlohu Španielovi Javierovi Bardemovi (Volanie mora).
