|
HORE A DOLU NA ŠTYROCH ŽIVLOCH |
HORE A DOLU NA ŠTYROCH ŽIVLOCH |
Niekedy človek musí zmeniť polohu, presunúť sa v priestore, aby o sebe zistil veci, ktoré mu v jeho obvyklom prostredí systémom „tu a teraz“ buď nedochádzajú, alebo si ich nevšíma. Na realizáciu niečoho takého existujú rôzne možnosti s rôznym efektom a príchuťou. Účasť na filmovej akcii napríklad je z kategórie tých príjemnejších; oprašovať známe a objavovať neznáme sa na nej dá vďaka všetkému, čo sa deje pred, počas a po uvádzaných filmoch. Tento rok sa podobná skúsenosť dala absolvovať už po ôsmykrát na Letnom filmovom seminári 4 živly v Banskej Štiavnici. Téma aktuálnej edície znela jednoznačne: Hore a dolu. Súvislosti a styčné body sa objavovali na každom kroku. Už len pohľad na hodiny miestnej radnice, s ručičkami, ktoré si vymenili funkcie, keď veľká je za malú a naopak, bol výrečne podfarbený podtitulom prebiehajúcej akcie.
|
|
Široká téma, široké pole pôsobnosti. Hoci filmy uvádzané na seminári ponúkli možnosť uvažovať v rôznych teoreticky vymedzených kategóriách týkajúcich sa týchto dvoch smerov, stále zostalo ešte dosť priestoru pre divákov a ich vlastné (nielen s filmom súvisiace) interpretácie. Niektoré z filmov možno pre návštevníkov neboli novinkou, ale ich hodnota a spôsob uvedenia za opakovanú skúsenosť určite stáli. Napríklad Chamtivosť Ericha von Stroheima, klasické dielo svetovej kinematografie, získalo ďalší rozmer vďaka originálnemu hudobnému sprievodu. Pre niekoho bol možno prínosom aj (na prvý pohľad) obyčajný návod, ako film sledovať. Gert de Graaf, autor pozoruhodného diela, až eseje či meditácie More, ktoré myslí, pred jeho uvedením sympaticky radil pozerať s otvorenou mysľou a nesnažiť sa pochopiť všetko. Tí, čo chceli rozoberať vrstvy tohto filmu, mali dosť príležitostí, keďže režisér sa po skončení neponáhľal preč, a pobudol na celej prehliadke.
V letných sezónach posledných rokov, kedy festivaly a rôzne akcie pribúdajú takmer nekontrolovateľným množením, majú šancu zaujať tie, čo dokážu ponúknuť niečo výnimočné. V rámci tohtoročných Živlov to bol určite nápad podzemnej projekcie, v pravom slova zmysle, ktorá sa uskutočnila v štôlni Bartolomej Banského múzea v prírode. Temný Edgar Allan Poe vo filmovej adaptácii Pád domu Usherů Jana Švankmajera bol v improvizovanom „kine“ s kvapkajúcou vodou a špecifickým vzduchom jedinečnou skúsenosťou. Okrem tejto „undergroundovej“ projekcie sa filmy premietali aj na iných zaujímavých miestach, ktoré dopĺňali základné stanovisko - kino Akademik. Charizmatický androgýn David Bowie vo filme Nicolasa Roega Muž, ktorý spadol na zem, bol na plátne amfiteátra pred nočnou banskoštiavnickou scenériou pomerne bizarným doplnkom. Zaujímavé akcie sa odohrávali aj v miestnych kaviarňach, kde sa premietali raritné 16 mm filmy, ukážky baskickej kinematografie, z festivalu Azyl a tvorba študentov FTF VŠMU.
|
|
Program seminára bol zostavený tak pohodlne, že divák nemusel voliť medzi prekrývajúcimi sa projekciami, okrem sedenia pred plátnom mohol pokojne jesť, spať a žiť a stále zostávalo dosť času aj na nefilmové zážitky. Z tejto kategórie bol napríklad festival dychovej hudby, ktorý sa na celú sobotu rozložil hneď vedľa kina. Na nonstop prehliadke súborov z celého Slovenska nechýbali ani tradičné mažoretky, ani speváčky s jednou rukou vbok a druhou zvierajúcou mikrofón. Človek sa neubránil automatickému hľadaniu Miloša Formana so štábom: vyzeralo to, akoby na Trojičnom námestí nakrúcal aktualizovaný návrat k vlastným filmovým koreňom.
Aj ponuka sprievodných akcií brala do úvahy rôznorodosť návštevníckych chutí. V rámci live hudobnej produkcie sa dokonca uskutočnil Slnko Fest - minifestival hudobných projektov vydavateľstva Slnko Record. V čajovni Klopačka sa pre zmenu mixovalo a tancovalo, zakaždým v inom štýle a jednu celú noc tiež s návratom do sladkých časov v podobe nonstop projekcie toho najlepšieho z No počkaj!
Skrátka: z každého živlu trochu a niečo navyše. Letný filmový seminár má svoju atmosféru, charizmu, a hlavne zmysel pokračovať.
Photo by: kufrik.sk
