8. ROČNÍK MFF BRATISLAVA ZA DVERAMI

Programové sekcie, 8. ročníka Medzinárodného filmového festivalu, očami ich zostavovateľov

Medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov
Peter Nágel , zostavovateľ sekcie:
Označenie „medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov“ jasne napovedá, kto má možnosť sa jej zúčastniť. Úroveň a konkurencia medzinárodnej súťaže prvých a druhých hraných filmov sa z roka na rok dvíha. A to vôbec nie je žiadne trúfalé subjektívne konštatovanie. Kdeže tie začiatočnícke časy sú (či už predchodcu Festivalu Fórum alebo aj tohto festivalu z jeho prvých rokov), keď sa do konečného výberu občas dostali aj tituly, ktoré štatisticky napĺňali kvantitatívne kvórum.  Výsledkom zostavenia súťaže pre 8. Medzinárodný filmový festival Bratislava je výber, reprezentujúci takmer to najlepšie, čo nateraz v kinematografii v kategórii mladého filmu vzniklo v priebehu posledného roka. Filmy, ocenené na najprestížnejších festivaloch, ale aj také, ktoré na svoje vavríny právom čakajú.

Made in Europe
Peter Nágel , zostavovateľ sekcie:
Tradične najpočetnejšia kategória bratislavského festivalu. Rôznorodá škála žánrov, tém, ideií a, samozrejme, aj geografických polôh. Na jednej strane víťazný film z Cannes, na strane druhej unikátna animovaná snímka, ktorá bola vo svojej krajine vyhlásená za najlepší film roka. Minimalistická írska snímka o vydedencoch modernej súčasnosti oproti francúzskej hľadačskej odysey v preľudnenej Indii. A do tretice: plnokrvný cigánsky road movie z Rumunska a distingvovaný a zábavný obraz britskej kráľovnej. Filmy európskej proveniencie nemožno prehliadnuť.

Proti prúdu
Martin Ciel, zostavovateľ sekcie:
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa programová sekcia sústreďuje na inováciu a originalitu. Na postupy, ktoré vybočujú zo stredného prúdu bežnej, komerčne orientovanej kinematografie. Takéto postupy či javy sú špecifické tým, že ignorujú banalitu a klišé, odmietajú zjednodušené konvenčné schémy filmového rozprávania. A to v obsahu alebo  formálnom spracovaní. Tento rok sekcia obsahuje vyše dvadsať pozoruhodných filmov, z ktorých si divák môže urobiť pomerne slušný obraz o tom, čo sa v súčasnej svetovej kinematografii deje – teda v tej kinematografii, ktorá nie je ovplyvnená tradičnou hollywoodskou dramaturgiou á la: začiatok – zauzlenie – riešenie – peripetia – happy end. Prajeme Vám, aby čas strávený vo festivalových kinosálach bol pre Vás časom príjemným.

Svetový čas
Peter Nágel , zostavovateľ sekcie:
Táto sekcia je vymedzená presným geografickým priestorom.  Filmy zaradené do tejto sekcie vznikajú v produkciách mimoeurópskych destinácií. Zároveň ide o novinky, ktoré väčšinou v čase konania festivalu nemajú domáce distribučné zastúpenie. Aj preto je ich cesta na bratislavský festival veľmi zložitá. Okrem vysokých finančných poplatkov rozhodujú ďalšie komplikované faktory, ktorých vhodná kombinácia umožňuje „svetový čas“ úspešne preklenúť. V tomto roku predovšetkým Čína, Tchajvan, Hongkong, Južná Kórea, Irán, Filipíny, ale aj Argentína, Austrália a Spojené štáty. Na jednej strane slávne režisérske esá, oproti nim osobnosti svetovej nezávislej scény. Pozoruhodné tituly, ktoré napriek vynikajúcemu uvedeniu na svetových prehliadkach si len ťažko kliesnia cestu do normálnej distribúcie. Aj preto budú v centre pozornosti.

Profil: Michael Winterbottom
Zita Hosszúová, zostavovateľ sekcie:
Táto sekcia voľne nadväzuje na minuloročnú sekciu Focus: I love UK, v ktorej sme sa na vzorke deviatich filmov pokúsili priblížiť aktuálne filmové dianie na britskom kontinente. Cieľom tohoročného profilu je samozrejme čo možno najkomplexnejšie predstaviť dlhometrážnu filmovú tvorbu jednej z najvýraznejších osobností súčasného britského filmu. Winterbottomova tvorba je pravdepodobne  pre slovenských „kino divákov“ relatívne neznáma, keďže zatiaľ bol v distribúcii uvedený len jediný jeho film - spoločnosť Intersonic distribuovala Nonstop party (24 Hour Party People, 2002), hravý životopisný film o patrónovi britskej hudobnej scény „Madchester“, Tony Willsonovi. Napriek medzinárodnému úspechu Winterbottoma, jeho filmy v princípe nezaznamenávajú výraznejší komerčný úspech. Možno paradoxne, nech je práve tento fakt, nedostatočná mainstreamovosť, lákavou pozvánkou na festivalové projekcie jeho filmov. Bude to profil farbistý, rôznorodý a provokatívny.

Národné hity
Peter Nágel , zostavovateľ sekcie:
V každej normálnej kinematografickej kultúre funguje aj kategória národných hitov. To znamené  filmov, ktoré sa tešia veľkej obľube bežných návštevníkov kín. Tí ich navštevujú v hojných počtoch a zabávajú sa. Do tejto sekcie sme vybrali niekoľko ukážok, ktoré len ťažko označiť za typické produkty masovej či ľudovej zábavy. Medzi nimi sa objavuje napríklad aj dlhometrážny dokument(!) o globálnom probléme s potravinami či snímka, ktorá zastupuje okrajový hudobný žáner. Fenomén národného hitu si nevyberá. Jednoducho funguje.

Focus: Iný Balkán
Jana Dudková a Magdaléna Macejková,  zostavovateľky sekcie:
S balkánskym filmom bol slovenský divák oboznamovaný častejšie než divák žijúci z inej strany niekdajšej železnej opony. Aj termíny „balkánsky film“ a „balkánske kinematografie“ boli pre neho prirodzenejšie. Rumunské, bulharské či juhoslovanské filmy tvorili obľúbenú časť repertoáru československých kín, či už malo ísť o jednoduchú zábavu alebo o umelecky zaujímavé diela. Napriek tomu však obraz, aký máme dnes o Balkáne i o balkánskych kinematografiách vo veľkej miere súvisí s obrazom, aký vytvárali západné médiá po roku 1989. Pohľad súvisí s prijatím určitých vzorcov vnímania i reprezentovania, ktoré vznikli z reakcie na spravodajské a žurnalistické klišé a zároveň z rozpoznania predajnosti balkánskeho exotizmu. Balkán sa opäť stal frekventovaným  termínom, balkánsky autoexotizmus nabral na obrátkach a balkánske kinematografie sa opäť raz stali žiadanými. Ako ich však máme vnímať dnes? A ako ich vnímame?  Medzinárodný filmový festival Bratislava už od prvých ročníkov obohacuje svoj program o filmy z rôznych balkánskych krajín. Roztrúsené po rôznych sekciách už ponúkol viacero národných hitov ale i filmov, ktoré menili pohľady na Balkán alebo zvestúvali nové impulzy v rámci jeho jednotlivých kinematografií (Mechanizmus, Smrť pána Lazaresca, Ruiny). Sekcia „Iný Balkán“ nadväzuje na túto dobrú tradíciu aby ju uchovala od zániku v náhodných výberoch. Chce ponúknuť konceptuálny rámec a upozorniť na potreby nových spôsobov vnímania, ktoré sa balkánski filmári už niekoľko rokov pokúšajú vydobyť. Chce klásť otázky, bez nároku na jednoznačné odpovede.

Slovenský film 2006
Miro Ulman, zostavovateľ sekcie:
Sekcia ponúka výber z celovečerných, stredometrážnych i krátkometrážnych hraných, dokumentárnych a animovaných majoritne slovenských filmov, ktoré vznikli v roku 2006.

Azyl - krátkometrážna tvorba
Maroš Hečko, zostavovateľ sekcie:
Súťaž minútových a 5 minútových filmov na Filmovom festivale Azyl má za sebou ročník 2006. Zúčastnilo sa na ňom 214 filmov z 12 krajín: Albánsko, Bulharsko, Čechy, Francúzsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina. Komisiou bolo nominovaných do každej sekcie 20 filmov, ktoré môžete vidieť aj v sekcii Azyl 2006 na veľkom plátne. Každý divák, ktorý si túto sekciu nenechá ujsť, dostane pri vstupe do kinosály aj DVD Kompiláciu krátkych filmov Azyl 2005, ako pripomienku na predchádzajúci ročník.

Zvláštne uvedenie
Peter Nágel, zostavovateľ sekie:
Táto sekcia nie je nikdy dopredu premyslene plánovaná, predsa sa v programe MFF Bratislava spravidla vždy objavuje. Vždy sú tu zastúpené rozdielne filmy. Tentoraz ju tvoria pozoruhodné dokumentárne snímky, ktoré napriek presile hraného filmu na seba výrazne upozornili, a preto nebol najmenší dôvod ich nezahrať. Návštevník festivalu si ich nepochybne všimne.

Mikuláš
Peter Nágel, zostavovateľ sekie:
Pri príležitosti 60. narodenín slovenského režiséra Dušana Trančíka zahráme jeho takmer „zabudnutú“ rozprávku Sedem jednou ranou, na ktoré pozveme deti z detských domovov.