PROFIL: STEVEN SODERBERGH

Medzitým sa oženil s herečkou Betsy Brantley, s ktorou na sklonku roku 1990 počal dcérku Sarah. Ako svoje ďalšie dielo si vybral pomerne odvážny projekt s názvom Kafka (1991), ktorý však vôbec nepredstavoval biografický film slávneho českého autora píšuceho po nemecky. Jednalo sa o veľmi osobné poňatie a vykreslenie kafkovského sveta, ktoré bolo životom Kafku iba sčasti inšpirované. V hlavnej úlohe exceloval Jeremy Irons a Soderberghovi sa podarilo obstojne zachytiť atmosféru vtedajšej Prahy.

V jeho režisérskom podaní nasledovali u nás nie práve známe a dostupné filmy ako King of the Hill (1993), Skryté zlo (Underneath, 1995) či Schizopolis (1996). V 1998 ale dosiahol svoj komerčný vrchol, keď v krimi komédií Zakázané ovocie (Out of Sight) ukorigoval pohľadný herecký párik George Clooney - Jennifer Lopez. Clooney si strihol atraktívneho, aj keď smoliarskeho a nepoučiteľného lupiča bánk, ktorý pri úteku z väzenia pomúti hlavu krásnej federálnej agentke v podaní Lopezovej. 

Po priemernom thrilleri Angličan (The Limey, 1999) prišiel Soderberghov najúrodnejší rok, prah nového milénia, rok 2000 a jeho dva zatiaľ najlepšie a najoceňovanejšie filmy, ktoré získali zhodne po piatich nomináciách na Oscara, vrátane nominácií za najlepší film a najlepšieho režiséra. Postava Erin Brockovich, ktorá sa ako uponáhľaná a hektická rozvedená mladá matka stane právničkou bojujúcou proti silnej elektrárenskej korporácií, znečisťujúcej vodné toky, znamenala pre Juliu Roberts jej životnou rolu a zaslúžene si za ňu poťažkala Oscara. 

Oveľa úspešnejšie však pochodilo jeho druhé želiezko v ohni, surová dráma Traffic: Nadvláda gangov (Traffic, 2000) zobrazujúca mozaiku ľudských príbehov a ich boj so svetom drog na rôznych frontoch. Pedantne nakrútená dráma, mapujúca drogový biznis v súčasnej Amerike, vyznačujúca sa svojou atmosférou a realistickosťou hraničiacou s dokumentom si od Akadémie vyslúžila 4 Oscarov – za najlepšiu réžiu, adaptovaný scenár (Stephen Gaghan), najlepšieho herca v podpornej úlohe (Benicio Del Toro) a strih. Aj napriek dvom soškám v najhlavnejších kategóriách sa (za dramatických okolností, keď pred vyhlásením poslednej kategórie bol počet sošiek na konte filmov Gladiátor, Traffic a Tiger a drak vzácne vyrovnaný – všetky tri filmy mali zhodne po 4 plešivcoch) celkovým víťazom stal historický Gladiátor Ridleyho Scotta.   
Soderberghovi sa ale i vzhľadom na túto skutočnosť podaril husársky kúsok, keď sa po vyše 60 rokoch stal prvým režisérom, ktorý bol v jednom roku nominovaný hneď za dva filmy a neodišiel s prázdnymi rukami. Po týchto dvoch filmoch (a 5 premenených Oscaroch) už nebolo filmových uší, ktorým by jeho meno nič nehovorilo.

Po dvoch vážnych a oceňovaných projektoch sa rozhodol o oddychovejšiu vec, hollywoodsku zábavu Dannyho jedenástka (Ocean's Eleven, 2001), ktorá svoj subžáner osviežila a odkázala na žánrovú rovnomennú klasiku z 1960, kde sa v hlavnej úlohe zaskvel Frank Sinatra. Soderberghovi sa podarilo do hereckého ansámblu prilákať dovtedy najväčší počet zvučných mien (George Clooney, Brad Pitt, Andy Garcia, Julia Roberts, Don Cheadle). Nadpriemerná popcornová jazda so svižným tempom a rafinovaným scenárom zabodovala tentoraz najmä u divákov. V tom istom roku tiež s obľúbeným hercom Georgeom Clooneym založil produkčnú spoločnosť Section Eight Productions, ktorá zastrešila filmy ako Insomnia, Syriana či Dobrú noc a veľa šťastia.

Po komerčnom úspechu sa rozhodol opäť zavítať do končín nezávislého filmu. O čosi menej už ale pochodil s odvážnym projektom – Solaris (2002), s adaptáciou klasického filozofického sci-fi románu Stanislava Lema, ktorý sa v 1972 podarilo fantasticky sfilmovať Andrejovi Tarkovskému. Soderberghov remake v hlavnej úlohe s Clooneym sa stretol s veľmi rozchádzajúcimi sa názormi, i keď mnohí uznali jeho dielo za jeho experimentálnosť a hravosť. Na vlnách nekomerčného filmu pokračoval s počinom Hollywood, Hollywood (Full Frontal, 2002), ktorý pochodil ešte oveľa menej ako jeho predchodca.