|
PROJEKT 100 PRINÁŠA FILMOVÚ KVALITU |
PROJEKT 100 PRINÁŠA FILMOVÚ KVALITU |
Od 11.septembra až do konca roka sa budú v 36 slovenských filmových kluboch premietať tituly zaradené v prehliadke Projekt 100. Aj tento rok je pre vás pripravená desiatka filmov: pätica časom overených diel a päťka novších počinov, ktoré na medzinárodných festivaloch pozbierali radu významných ocenení. Prichystali sme pre vás stručné predstavenie tohtoročnej ponuky 14. ročníku Projektu 100.
|
|
TY, KTORÝ ŽIJEŠ (Du levande; r. Roy Andersson, Švéd./Nem./Franc./Dán./Nór./Jap., 2007, 92 min.)
Podobne ako preslávené Piesne z druhého poschodia (ktoré Roy Andersson uviedol osobne na MFF Bratislava 2000) sa aj ďalší film tohto režiséra zaoberá množstvom osudov rôznych postáv a postavičiek, ktoré na prvý pohľad navzájom nesúvisia. Fragmentárny, dekonštruovaný dej a otvorená dramaturgia rozprávania je proti všetkým tradičným pravidlám výstavby filmového príbehu. Andersson i v najnovšom filme ostáva verný svojmu typickému autorskému rukopisu: dekompozícia, ironický suchý humor, statické, výtvarne pôsobivé zábery, minimum dialógov, dôraz na (ne)herecký prejav. Andersson zasadzuje banalitu do štylizovaného prostredia – každá postava, ktorá sa objaví na plátne, je automaticky zaujímavá, je vystavená ako v nejakej bláznivej ľudskej galérii. Tragikomický výskum medziľudských vzťahov je podmienený Anderssonovým intenzívnym (a ironickým) záujmom o súčasného človeka, ktorého však (v mene výskumu) dostáva do stále trápnejších a komickejších situácií. Ty, ktorý žiješ je zatiaľ najzábavnejším filmom Roya Anderssona.
SKAFANDER A MOTÝĽ (Le scaphandre et le papillon; r. Julian Schnabel, Franc./USA, 2007, 112 min.)
Režisér Julian Schnabel sa pokúsil o zdanlivo nemožné: preniesť na filmové plátno príbeh Jeana-Dominiquea Baubyho, šéfredaktora časopisu Elle, ktorý po náhlej mozgovej príhode ochrnul na celé telo. Pomocou dvoch špecialistov a ľudí z jeho blízkeho okolia sa učí opäť integrovať do spoločnosti. A hoci je schopný komunikovať so svetom len mrkaním jedného oka, dokáže „nadiktovať“ svoj príbeh, ktorý sa stal bestsellerom. Výtvarník a občasný režisér Julian Schnabel zvolil úplne nezvyčajný spôsob adaptácie a s pomocou vynikajúceho hereckého obsadenia vytvoril film, ktorého účinok sa vyrovná pôsobeniu literárnej predlohy. Film získal nominácie na Oscara za najlepšiu réžiu, najlepší scenár, najlepšiu kameru, najlepší strih.
|
|
KATYŇ (Katyń; r. Andrzej Wajda, Poľsko, 2007, 118 min.)
Píše sa rok 1939. Vypukla 2. svetová vojna a Poľsko je jej prvou priamou obeťou, keď si jeho územie rozdeľujú nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz. Zmätení civilisti i ustupujúci vojaci sa sťahujú pred nemeckou armádou stále viac na východ, kde na nich čakajú sovietski vojaci. Tí internujú dôstojníkov poľskej armády, príslušníkov poľskej inteligencie, policajtov a novinárov do niekoľkých zajateckých táborov. Nikto ešte netuší, že za niekoľko mesiacov vydá sovietsky tyran Stalin rozkaz svojej tajnej službe a vyše dvadsať tisíc zajatcov nechá popraviť. Krvavý zločin odhalili nacisti v roku 1943, keď v Katyňskom lese našli masové hroby, ale pre Spojencov bolo prednejšie postupovať jednotne proti Nemecku a tak poľský problém odmietli riešiť. Po obsadení Katyňského lesa Sovietmi bolo z masakru obvinené Nemecko. Pravda sa ukázala až v druhej polovici 80. rokov, keď Sovieti odtajnili archív svojej tajnej služby. Toľko historické fakty. Film si okrem iného vyslúžil aj nomináciu na Oscara za najlepší zahraničný film.
SKRYTÝ PÔVAB BURŽOÁZIE (Le Charme Discret De La Bourgeoisie; r. Luis Bunuel, Franc./Tal./ Špan., 1972, 105 min.)
Toto satirické podobenstvo so surrealistickými prvkami patrí do francúzskeho obdobia Bunuelovej tvorby. Skupinka priateľov, členov spoločenskej smotánky, sa v ňom chce stretnúť na večeri, ale postupne im v tom bránia stále bizarnejšie prekážky. Skrytý pôvab buržoázie je jedným z najzábavnejších režisérových filmov. Získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film a nomináciu na Oscara za scenár.
+ predfilm ANDALÚZSKY PES (Un Chien Andalou; r. Luis Bunuel, Franc., 1928, 17 min.)
Provokatívny Bunuelov debut, ku ktorému napísal scenár spoločne s maliarom Salvadorom Dalím. Významné nemé surrealistické dielo (dodatočne ozvučené v roku 1960 Wagnerovou hudbou a argentínskymi tangami) s legendárnou a často citovanou scénou oka rozrezávaného britvou.
|
|
4 MESIACE, 3 TÝŽDNE A 2 DNI (4 luni, 3 săptămâni şi 2 zile; r. Cristian Mungiu, Rumunsko, 2007, 113 min.)
Študentka Gabita sa za pomoci kamarátky Otílie chystá zbaviť nechceného tehotenstva. Píše sa rok 1987 a v Rumunsku je potrat zakázaný. Je potrebné nájsť niekoho, kto to urobí tajne a pokiaľ možno lacno. Všetko je pripravené, ale nič neprebieha podľa plánu. Izba, kde sa má akcia uskutočniť, nebola zahovorená v správnom hoteli, na schôdzku s „pánom Bebé“, ktorý má potrat uskutočniť, pošle Gabita namiesto seba Otíliu, a tá navyše sľúbila snúbencovi, že príde na oslavu narodenín jeho matky. Dojednávanie s „pánom Bebé“ pripomína nočnú moru, ale dievčatám nezostáva nič iné než splniť jeho kruté podmienky, pokiaľ chcú, aby dodržal svoj sľub. „V roku 1966 boli v Rumunsku zakázané potraty, a tak sú čísla narodených v 70. rokoch omnoho početnejšie než tie skoršie. Na konci éry komunizmu sa ukázalo, že v tej dobe zomrelo na následky pokútnych potratov viac než pol milióna žien. Potrat vtedy postrádal akúkoľvek morálnu súvislosť, bol chápaný skôr ako vzbura proti režimu.“ (Cristian Mungiu)
KABINET DOKTORA CALIGARIHO (Das Cabinet des Dr. Caligari; r. Robert Wiene, Nemecko, 1920, 53 min.)
Kabinet doktora Caligariho je prvým a zásadným dielom filmového expresionizmu. Príbeh o doktorovi Caligarim, námesačnom Césarovi, ktorého ovláda pomocou hypnózy, a tajomných vraždách je zasadený do bizarných a pokrivených expresionistických dekorácií. Wieneho film sa však stal nestarnúcou klasikou nielen vďaka nim, ale i symbolike smerujúcej do psychológie postáv.
ZABRISKIE POINT (Zabriskie Point; r. Michelangelo Antonioni, USA, 1970, 112 min.)
Po Zväčšenine, nakrútenej vo Veľkej Británii, odišiel slávny taliansky režisér do USA, aby tam nakrútil dnes už klasické dielo o strete rôznych generácií a životných hodnôt. Jeho hlavnými protagonistami sú študent a sekretárka podnikateľa, stretávajúci sa v drsne krásnej púštnej krajine. O soundtrack k filmu sa postarali Pink Floyd, The Grateful Dead, či The Rolling Stones.
KORYTNAČKY MôŽU LIETAŤ (Lakposhtha hâm parvaz mikonand; r. Bahman Ghobadi, Irán/Irán, 2004, 96 min.)
Režisér a scenárista Bahman Ghobadi nás vo filme Korytnačky môžu lietať zavedie do malej dediny a utečeneckého tábora na iracko-tureckej hranici na jar 2003, teda v čase spojeneckej invázie proti režimu Saddáma Husajna. Hrdinami filmu sú trinásťročný Solan, zvaný Satelit, a deti, ktorým sa stal nepísaným vodcom. Režisér s použitím magického realizmu zobrazuje situáciu v krajine z pohľadu prenasledovaných.
OBRAZY STARÉHO SVETA (r. Dušan Hanák, Slovensko, 1972, 64 min.)
Jedno z najväčších diel slovenskej kinematografie bolo šestnásť rokov zatracované na základe pochybných ideových a estetických kritérií „normalizátorov“. Nevšedný dokument citlivo a s pochopením kreslí podoby starých dedinčanov, žijúcich zdanlivo na okraji spoločnosti, v podmienkach hraničiacich s biedou, ale vo vlastnom svojbytnom svete. V diele inšpirovanom piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka, ktorého galériu portrétov rozširuje o ďalšie postavy, sa prelínajú fotografie s výtvarne invenčnými dokumentárnymi zábermi, synchrónmi a komentárom. Zobrazením civilizačne nedeformovaných individualít sa Hanák snaží hľadať odpovede na primárne otázky ľudskej existencie (ich sociálna neetablovanosť je jedným zo zdrojov zachovania si harmónie vnútorného sveta, slobody a orientácie na podstatu bytia). Zdanlivá bizarnosť skrýva často tragický osud, zápas s biedou, sebectvom, chorobou, neláskou, starobou, pričom si zachovávajú schopnosť ruvať sa so svetom i sami so sebou, intenzívne prežívať vlastnú existenciu. (viac o filme)
+ PRIŠIEL K NÁM OLD SHATTERHAND (r. Dušan Hanák, Československo, 1966, 12 min.)
Old Shatterhand, cudzinec pre Indiánov a zároveň aj cudzinec pre vlastných, ergo cudzinec z „povolania“, poskytol Dušanovi Hanákovi bod, z ktorého sa môže akoby očami cudzinca pozerať na spoločnosť, v ktorej vládne veľký červený brat. A z tohto pohľadu tá spoločnosť vyzerá skutočne bizarne, pričom táto bizarnosť zostáva pre červenokožcov nevidená.
SVÄTÁ HORA (La montaña sagrada. The Holy Mountain; r. Alejandro Jodorowsky, Mexiko/USA, 1973, 114 min.)
Zástupca hnijúcej európskej spoločnosti, dieťa kokakolovej kultúry, alebo latinskoamerický desperado? Alejandro Jodorowsky sa vydáva na cestu na Posvätnú horu a počas svojej cesty borí všetky tabu. Zároveň máme do činenia s posvätným iniciačným dielom, ktoré je reakciou na autorovu teóriu o zmene ľudstva prostredníctvom filmov. Tie môžu byť účinnejšie než LSD, osvietia divákov a potom nastane nový veľký tresk. Dej filmu je pritom pomerne jednoduchý. Muž výrazne sa podobajúci na Ježiša Krista sa dostane do veže, kde ho prijme majster alchýmie a predstaví mu vládcov siedmich planét slnečnej sústavy. S nimi sa vydá na posvätnú horu, aby tam žijúcim siedmim mudrcom vyrvali tajomstvo nesmrteľnosti.
