|
TÉMA: RUMUNSKÁ NOVÁ VLNA? |
TÉMA: RUMUNSKÁ NOVÁ VLNA? |
Po roku 2000 vzniklo v Rumunsku niekoľko filmov, ktorým sa podarilo presadiť sa na medzinárodných filmových festivaloch, získať na nich celý rad ocenení a upriamiť pozornosť filmárskej obce práve na tento región. Bezprostrednou reakciou filmovej kritiky boli vzrušené chvály a superlatívy na adresu tvorcov – tridsiatnikov – štyridsiatnikov, čoraz častejšie sa dokonca začal skloňovať termín rumunská nová vlna. Čo sa za ním skrýva?
Rôzne zdroje uvádzajú rôzne zlomové body: Mircea Dan Duta (riaditeľ Rumunského kultúrneho inštitútu v Prahe a pedagóg FFUK a FAMU) hovorí o jednom z „... prvých náznakov zázraku...“ v súvislosti s filmom Tovar a prachy (Marfa si Banii, 2001)1, iní autori považujú za začiatok novej vlny Smrť pána Lazarescu od toho istého režiséra (Moartea domnului Lazarescu, 2005; uvedený na MFF Bratislava 2005)2. Možno nie je také dôležité určiť s definitívnou presnosťou jediný film, od ktorého by sa malo všetko ostatné odvíjať, ale pokúsiť sa systematicky aspoň v hrubých obrysoch naznačiť charakteristiky diania v súčasnej rumunskej kinematografii, či už ho nazveme novou vlnou alebo nie.
|
Vďaka viacerým slovenským festivalom si aj domáci divák mal možnosť urobiť obraz o spoločných znakoch tvorby mladých rumunských režisérov, no zároveň o špecifikách ich štýlov a umeleckých „naturelov“. Ak by sme chceli trochu generalizovať, môžeme povedať, že väčšina z nich sa obracia k minulosti krajiny, k posledným rokom komunistického režimu, pričom ju uchopujú pomerne realistickým spôsobom, hoci tento cieľ dosahujú používaním značne rôznorodých výrazových prostriedkov. Rozdiely sa dajú vidieť v tóne rozprávania (čierny humor a satira v Porumboiovom 12:08 na východ od Bukurešti verzus depresívna poloha Mungiuho 4 mesiacov, 3 týždňov a 2 dní), aj v tom, aké aspekty minulosti si režiséri a scenáristi (často ide o jednu a tú istú osobu, resp. režisér sa na scenári aspoň čiastočne podieľa) volia za látku svojich filmov. V nasledujúcich riadkoch by som chcel aspoň v stručnosti predstaviť niekoľkých zaujímavých autorov a ich diela.
CRISTIAN MUNGIU (nar. 27. 4. 1968, Iaşi)
Po niekoľkých krátkych filmoch (napr. Zapping, 2000) nakrútil celovečerný Západ (Occident, 2002)3. V roku 2005 sa podieľal na projekte Stratené a nájdené (Lost and Found), konkrétne poviedkou Dievča s moriakom. Jeho nasledujúci samostatný celovečerný počin 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni stál iba 700 000 EUR (cca 21 miliónov korún)4 a získal mnoho ocenení na medzinárodných festivaloch, vrátane najvýznamnejšej ceny na MFF Cannes 2007 – Zlatej palmy. V tomto smere je akýmsi priebežným potvrdením kvalít súčasnej rumunskej kinematografie. Ide pritom o pozoruhodným asketickým štýlom, kombinujúcim dlhé statické zábery s prepracovanou mizanscénou a choreografiou hercov v zábere vyrozprávaný silný príbeh o nelegálnych potratoch v krajine tesne pred pádom komunistického režimu. Dôraz Mungiu kladie predovšetkým na vystihnutie ducha miesta a doby a sprostredkovanie intenzity emócií postáv. Dráma sa presúva dovnútra hrdiniek a je podporená vynikajúcimi hereckými výkonmi (za pozornosť stojí predovšetkým kreácia Annymarie Marinca v úlohe Otilie). Slovenský divák má možnosť vidieť tento film v rámci tohto ročníka Projektu 100.
Oficiálna stránka filmu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (informácie o filme, tvorcoch, blog)
Literatúra:
CIEL, Martin: Film ostrý ako britva. Zvláštne vydanie mesačníku Film.sk venované projektu 100 – 2008. s. 4 – 7
ŠIMONOVÁ, Dominika: 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni.
MICHALKOVÁ, Eva: Najťažšie je nájsť tému filmu. Rozhovor s Cristianom Mungiuom. Programová príloha 14. projektu 100 – 2008.
|
|
CRISTI PUIU (nar. 3. 4. 1967, Bukurešť)
V celovečernej tvorbe debutoval filmom Tovar a prachy (Marfa si Banii, 2001), s ktorým okrem iného súťažil v Medzinárodnej súťaži prvých a druhých hraných filmov na MFF Bratislava 2001, pričom festivalu sa osobne zúčastnil. Za krátky film Kartón Kentiek a balíček kávy (Un cartus de kent si un pachet de cafea, 2004) o generačnom strete otca a syna získal Zlatého medveďa na MFF Berlín 2004. Jeho ďalší celovečerný projekt Smrť pána Lazarescu (Moartea domnului Lazarescu, 2005) je podľa viacerých recenzentov a kritikov zlomovým dielom súčasnej rumunskej filmovej tvorby. Snaha vážne chorého pána Lazaresca dopracovať sa k lekárskej starostlivosti počas jednej noci v Bukurešti je tu zobrazená s využitím takmer dokumentaristických nástrojov a postupov. Má pritom ísť o prvý diel zo série šiestich filmov nazvanej Príbehy z predmestí Bukurešte. Cristi Puiu si za Smrť pána Lazarescu odniesol z 58. MFF Cannes cenu Un Certain Regard.
Oficiálna stránka spoločnosti Mandragora, proucenta filmu Smrť pána Lazarescu: (informácie o spoločnosti)
Literatúra:
UHROVÁ, Katarína: Moartea domnului Lazarescu – najlepší film MFF Bratislava 2005 podľa mňa.
RADU MUNTEAN (nar. 8. 6. 1971, Bukurešť)
V roku 2002 nakrútil svoju hranú prvotinu Hnev (Furia), o štyri roky neskôr sa o slovo opäť prihlásil dokudrámou Papier bude modrý (Hîrtia va fi albastrã). V nej sa odvážne pustil do rekonštrukcie posledných chvíľ pred pádom komunistického režimu v Rumunsku, resp. prvých dní revolúcie. Muntean sa divákovi snaží sugerovať pohľad mladého vojaka na dramatické udalosti okolo neho. Režisér tento rok dokončil film Boogie, ktorý by mal mať v Rumunsku premiéru 19. septembra. Okrem iných si tu zahrala aj Annamaria Marinca (Otilia z 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni)
Oficiálna stránka filmu Papier bude modrý: (trailer, informácie o filme a tvorcoch)
Oficiálna stránka filmu Boogie: (trailer, informácie o filme)
|
|
CORNELIU PORUNBOIU (nar. 14. 9. 1975, Vaslui)
Upozornil na seba celovečernou prvotinou 12:08 na východ od Bukurešti (A fost sau n-a fost?, 2006), ocenenou okrem iného Zlatou kamerou (cena pre najlepší debut) na MFF Cannes. Na rozdiel od iných rumunských mladých režisérov sa do účtovania s minulým režimom púšťa s dávkou čierneho a uštipačného humoru. Prakticky celý film sa odohráva v uzavretom priestore štúdia provinčnej televíznej stanice, kam prichádzajú hostia rozprávať o revolúcii.
Oficiálna stránka spoločnosti Coproduction Office (medzinárodný predaj filmu 12:08 na východ od Bukurešti): (informácie o filme)
CRISTIAN NEMESCU (31. 3. 1979, Bukurešť – 24. 8. 2006 Bukurešť)
Dielo Cristiana Nemescu sa na rozdiel od ostatných menovaných režisérov už definitívne uzavrelo. Nemescu umrel spolu so zvukovým inžinierom Andreiom Toncu pri automobilovej nehode počas postprodukcie svojho celovečerného debutu California Dreamin' (Bez konca) (California Dreamin' (Nesfarsit), 2007). Nemescu sa tu obracia k už postkomunistickému obdobiu, konkrétne do roku 1999: hlavnú os príbehu tvorí prejazd vlaku NATO, prevážajúceho cez Rumunsko vojenské zásoby do Kosova. Keď transport zastaví Doiaru, prednosta stanice v malej dedinke, pre nezrovnalosti s papiermi, dochádza ku konfrontácii dvoch na výsosť odlišných mentalít, spôsobov života a myslenia. Film získal na MFF Cannes 2007 cenu Un Certain Regard.
Oficiálna stránka filmu California Dreamin' (Bez konca): (vo francúzštine; informácie o filme, tvorcoch...)
Všeobecná literatúra k fenoménu súčasnej rumunskej kinematografie:
BERGAN, Ronald: Romania's new wave is riding high.
DAN DUTA, Mircea: Rumunská nová vlna.
KŘIPAČ, Jan: Rumunská nová vlna
RODDICK, Nick: Eastern Promise
V článku sú použité informácie z: katalógov festivalov: MFF Bratislava 2001, 2005, 2006, 2007, MFF Artfilm, MFF Cinematik 2008; www.imdb.com; oficiálnych stránok jednotlivých filmov a distribučných spoločností; recenzií filmov v slovenských médiách a ďalších (citovaných) článkov.
1 Pozri: Dan Duta, Mircea: Rumunská nová vlna.
2 Pozri: Bergan, Ronald: Romania's new wave is riding high, Roddick, Nick: Eastern Promise
3 Podľa mojich informácií sa film zatiaľ na Slovensku nepremietal.
4 Pre porovnanie uvádzame rozpočty vybraných slovenských celovečerných hraných filmov vyrobených v roku 2007: Návrat bocianov (r. Martin Repka) – 28 550 000 SK, Démoni (r. Róbert Šveda) – 2 550 000 SK, Polčas rozpadu (r. Vlado Fischer) – 27 401 500 SK. (Informácie prevzaté z bulletinu Nové slovenské filmy 2006 – 2008.
