|
AKÝ BOL 3. MFF CINEMATIK 2008? |
AKÝ BOL 3. MFF CINEMATIK 2008? |
Odpremietal sa posledný zo 118 filmov, organizátori si zhlboka vydýchli a pomyselné brány piešťanského festivalu sa po šiestich dňoch zavreli. Tohtoročný Cinematik síce v pondelok večer skončil, ale v hlavách zúčastnených bude doznievať ešte pekne dlho. Diváci si odniesli zopár vynikajúcich (nielen) filmových zážitkov a štáb festivalu sa okrem iného teší nečakane výbornej, viac než 10-tisícovej návštevnosti. Boli ste pri tom? Ak nie, tento text je určený práve vám.
|
Zhovievavé počasie a kultúrna atmosféra
Klimatické podmienky sú nepochybne dôležitým faktorom všetkých festivalov. Aj tých, ktoré sa majoritne uskutočňujú v prítmí kinosál. Kým minulý ročník vytváral organizátorom vrásky na čele dážď a niektoré projekcie z open-air kinematografu sa museli presunúť do zastrešených priestorov, tento rok sa obdobný problém riešiť, našťastie, nemusel. Prvé tri festivalové dni boli pekne horúce, cez víkend sa dostavil chladnejší vietor a až posledný šiesty deň (pondelok) sa Cinematik prebudil do daždivého a studeného rána.
Väčšina celovečerných počinov sa premietala v dvoch moderne vybavených kinách: Fontána a Dom umenia, ktoré od seba delí päťminútová cesta parkom. Pri prechádzke parkom doliehala návštevníkom do uší hudba z neďalekého Hudobného pavilónu a chvíľky strávené mimo kinosály mohol tiež spríjemniť pohľad na nejednu veveričku. Z jedného kina do druhého sa však dalo ísť aj obchádzkou. V tom prípade vás neminulo historické centrum, lemované reštauráciami, kaviarničkami a letnými záhradami.
Fontána predstavovala srdce festivalu s akreditačným centrom. Dom umenia hostil slávnostné otvorenie (to mimochodom štartovalo s viac než odvážnym filmom takmer bez dialógov – V Sylviinom meste). Zabúdať netreba ani na neskoré hororové večery, ktoré do jej útrob priniesla nesúťažná sekcia Za hranicou kultu: Polnočný hrdina. Kávička, buď to zábavný alebo hrôzostrašný horor a cesta na hotel počas chladnej tmavej noci, poprípade zastávka v Caribic bare (hneď vedľa Domu umenia) a popíjanie drinku pod holým nebom. Aj nejako takto vyzeral záver festivalového dňa.
Cenám dominovali Rumuni
O víťaznej snímke rozhodla medzinárodná porota v zložení trinástich mladých európskych filmových kritikov. Treba dodať, že súťažná sekcia Miesto stretnutia Európa je pod záštitou Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI. Hlavnú cenu festivalu Meeting Point Europe získal rumunský film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni režiséra Christiana Mungiu, ktorý bol ostatný rok v máji ocenený Zlatou palmou na festivale v Cannes. Cenu si v Piešťanoch osobne prevzal kameraman a producent Oleg Mutu.
Do Rumunska tiež mieri cena primátora mesta Piešťany, ktorá bola udelená sympatickej tragikomédii California Dreamin´ (Bez konca). Primátor Remo Cicutto síce ocenené dielo nevidel (nakoľko cez víkend hostili Piešťany aj summit prezidentov krajín V4 bol, pochopiteľne, zaneprázdnený), ale dal na odporúčanie svojho referenta. A osobne si myslím, že sa jedná o správne rozhodnutie. O tom, že rumunským filmárom jednoducho ide karta, niet najmenších pochýb.
Diváckou cenou bol ovenčený dojímavý francúzsko-americký film Skafander a motýľ režiséra Juliusa Schnabela, ktorý bol tohtoročným oscarovým smoliarom (nepremenil ani jednu zo štyroch nominácii). Hlasovania sa zúčastnilo 520 divákov.
|
|
Prehľad ocenení
Cena divákov - Skafander a motýľ (Fran./USA)
Cena REŠPEKT – Ventura Pons (katalánsky filmový režisér)
Cena primátora mesta Piešťany - California Dreamin’ (Bez konca) (Rum.)
Cena Meeting Point Europe (FIPRESCI) - 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (Rum.)
Hostia
Na festival prijali pozvanie osobnosti európskeho filmu. Do Piešťan dorazil významný katalánsky režisér Ventura Pons, ktorý si na záverečnom ceremoniáli prevzal ocenenie Rešpekt. Od štvrtka do nedele mali diváci možnosť vidieť retrospektívu jeho tvorby, dokopy šesť, ním vyselektovaných filmov (1994 – 2007). Tým posledným bola snímka Idiotská láska (2004), ktorá bola bodkou za záverečným ceremoniálom.
Do kúpeľného mestečka zavítal tiež španielsky producent Luis Miñarro či pohľadná rumunská herečka Maria Dinulescu z filmu California Dreamin´(Bez konca), ktorá po skončení projekcie ochotne odpovedala na otázky publika.
Zabudnúť nesmiem na slovenskú herečku Antóniu Liškovú, mimoriadne úspešnú v talianskej kinematografii. Tá len pár minút po diskusii so spomínanou rumunskou herečkou uviedla film Úkryt režiséra Marca S. Puccioniho, v ktorom stvárnila jednu z hlavných postáv.
Ako bolo už vyššie spomínané, udeľovanie cien si v nedeľu večer nenechal ujsť ani kameraman a producent víťazného filmu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni Oleg Mutu, s ktorým vám čo nevidieť prinesieme exkluzívny rozhovor.
|
|
Sprievodné podujatia
I keď je Cinematik v prvom rade filmovým podujatím, je otvorený i umeniu výtvarnému a hudobnému. Súčasťou festivalu boli výstavy mladých slovenských výtvarných umelcov, semináre, workshopy, premietanie študentských filmov či vystúpenia alternatívnych hudobných kapiel v Hudobnom pavilóne (za všetky spomeniem extravagantnú formáciu 100 múch).
Náučný charakter mal seminár Otvorené vnímanie filmovej a mediálnej kultúry pod taktovkou Martina Kaňucha a Zuzany Mojžišovej. V programe mali dve prednášky (štvrtok, piatok) a jednej z nich sa mi podarilo i zúčastniť. Prednášajúci sa koncentrovali najmä na fenomén pohybu obrazu a zároveň obrazu pohybu na základe obrazových ukážok. Na paškál si zobrali slávne scény ako napríklad po schodoch sa rútiaci kočík z Krížnika Potemkina, automobilovú naháňačku v Bullitovom prípade či Leoneho úvodnú, roztiahnutú sekvenciu z asi najslávnejšieho westernu v histórii filmu Vtedy na Západe. Príjemné filmové vzdelávanie, ktoré okúsil asi tucet, predovšetkým študentov.
Heslo: Šír film!
Prestávky medzi jednotlivými projekciami vám mohol (okrem pekného prostredia kúpeľného mesta, hudby a veveričiek) ozvláštniť aj náš redaktor Matej Oravec alias filmový hrdina (viď trailer alebo plagát), ktorý so svojimi kolegami v blízkom okolí nakrúcal a pripravoval (neraz vtipné) rozhovory s návštevníkmi, organizátormi a kritikmi festivalu. Motto 3. ročníka „Šír film!“ neprezentovali tak len plagáty vyvešané po celom meste, ale aj jeho tričko, resp. jeho tím.
Kam kráčaš, Cinematik?
Mladučký Cinematik je o ďalší ročník múdrejší a starší. Nepopierateľne stúpa po rebríčku najvýznamnejších tuzemských filmových podujatí s medzinárodným presahom a treba s ním plnohodnotne rátať. Nezostáva nám nič iné, ako len spomínať na ročník uplynulý a tešiť sa ten budúci. Organizátori totiž sľubujú, že bude opäť o niečo lepší. Rád sa o tom nechám presvedčiť na vlastnej koži. A čo vy?
