TOKIO!

Francúzsky tvorca alegorizuje vízie o Tokiu prostredníctvom mladého japonského páru Hiroko a Akira (Ayako Fujitani a Ryo Kase). Vystavuje ich skúške dospelosti, nekonformity. V špinavom, neosobnom, chladnom Tokiu, ako ho režisér metaforuje, liahnu sa dezilúzie mladíckej existencie, jej snov, a to všetko komorne, v malej stiesnenej izbičke ich priateľky. Akira namiesto filmovania balí tovar v predajni. Hiroko je neúspešná pri hľadaní spoločného bytu, je neschopná nájsť si prácu. Nič sa jej nedarí, stráca kontakt s realitou, nechce byť jej nepotrebnou ingredienciou. Po kafkovskej premene Hiroko, bravúrne animovanej, konečne nachádza vnútorný pokoj a šťastie.

Gondry sa v podstate javí ako romantik. Idealizuje osud Hiroko, hoci si uvedomuje, že mnoho mladých Japoncov v Tokiu zmumifikuje, stráca dušu v prospech spoločnosti, aby sa stali pre ňu pšeničnou múkou...

Čiastočne romanticky vystupuje aj ďalší Francúz Leos Carax s príspevkom Merde – "Hovno", keď jeho príšera z kanálu (Denis Lavant) terorizuje tokijských občanov najprv ručne, potom s granátovou podporou, aby skončila pred súdom... A prečo to urobila? Vraj nemá rada ľudí, a najmä Japoncov. Dlho som uvažoval, čo týmto filmom režisér zamýšľal povedať. Ide o recesiu alebo o kritickú glosu? Carax naznačuje mnohé. Odkazuje nielen na postoj Japoncov voči cudzincom, voči svetu, satirizuje tiež ich stádovitosť, introvertnosť a okázalú úctivosť. Sám režisér avizoval, že monštrum prezývané „Hovno“ je „pán Hyde obsadený do súčasného Tokia“.  A ďalej sa rečnícky pýta, „kto sú tí, čo ho stvorili. Som to ja, ste to vy?“ Francúzsky tvorca prácne vyštrikoval absurdné nepreniknuteľné klbko inotajov. Ošatil ho bizarnosťou a kadenciou zvláštneho humoru. 

Filmovú trojku spečaťuje ďalší komorný príbeh juhokórejského režiséra Bong Joon-Hoa Tokio sa trasie. Ide zase o vzťahovú záležitosť, ozvláštnenú faktom, že zaľúbenec, muž (Teruyuki Kagawa) je hikikimori, sociofób, človek vyhýbajúci sa kontaktu s inými ľuďmi. Posledných desať rokov žije zakonzervovaný v byte. Denne vykonáva rovnakú rutinu. Jedlo si objednáva cez telefón, je postojačky a spí na záchode. Nikdy sa ľuďom nedíva do očí, až jedného dňa zdvihne zrak a uvidí jej tvár. Zem sa zatrasie. Doslova. Pre Tokio sa trasie je príznačná murakamiovská osudovosť a apriórnosť. Veci sa dejú v kruhu, pravidelne sa opakujú. Majú však svoje odchýlky, zmeny v živote – otrasy Azda chcel Bong citlivo vyjadriť nedostupnosť a uzamknutosť japonských duší.

Tokio! je krížovkárska dada, zobrazujúca hermetickú kultúru mesta i jeho obyvateľov. Režiséri architektonicky budujú svoje fantastické fejtóny, hyperbolizujú bežné javy a zaobľujú ich do absurdností a bizarností. Dva komorné, klasicky pomalé príbehy, typické pre japonskú filmografiu, výborne premosťuje dynamika príbehu Merde. Technické zručnosti tvorcov dolaďujú tokijské dobrodružstvo, túto vizuálnu fatamorgánu, kolísku nápadov a hier, kde sa aj náročný divák chvíľami premení na akord veľkej symfónie.

Tokio! (Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Južná Kórea, 2008, 110 min.)
Réžia: Michel Gondry, Leos Carax, Bong Joon-ho. Scenár: Michel Gondry, Gabrielle Bell,  Leos Carax, Bong Joon-ho. Strih: Jeff Buchanan, Nelly Quettier. Hudba: Etienne Charry, Fusao Yuwaki, Lee Byung Woo. Hrajú: Ayako Fujitani, Ryo Kase, Ayumi Ito, Denis Lavant, Jean-François Balmer, Teruyuki Kagawa, Yu Aoi