|
NEBO, PEKLO… ZEM - PACHUŤ ŽIVOTNÝCH OKAMIHOV |
NEBO, PEKLO… ZEM - PACHUŤ ŽIVOTNÝCH OKAMIHOV |
Do slovenských kín prichádza už o pár dní ďalší nový domáci titul režisérky a scenáristky Laury Sivákovej. Vznik filmu Nebo, peklo…zem nebol jednoduchý. Medzi prvou a druhou etapou nakrúcania ubehli dva roky. Nakrúcalo sa 40 dní. Z toho 12 dní na jeseň v roku 2005 a 28 dní v lete v roku 2007. Pauzu si vynútil nedostatok financií na pokračovanie projektu. Napriek tomu, od začiatku roku 2006 sa naďalej intenzívne pracovalo na prípravách budúceho nakrúcania. S tým súviseli ďalšie komplikácie – ako preobsadenie detskej predstaviteľky v postave Júlie, ktorá do roku 2007 vyrástla a zmenila sa natoľko, že už nebolo možné nakrúcať s ňou. Rovnako preobsadiť postavu Klárinho brata, vymeniť polovicu štábu, pretože jeho členovia už mali medzitým dohodnutú inú prácu. Viac o filme prezradí sama režisérka a utorka scenára:
|
|
Vzťahy a láska v živote ženy. Taký je leitmotív vášho nového filmu Nebo, peklo...zem. V debute Quartétto ste "priznali" čiastočne aj autobiografický motív. Inšpiroval vás k scenáru druhého filmu tiež príbeh niekoho z okruhu blízkych?
Quartétto bolo inšpirované istou konkrétnou udalosťou, ktorá sa udiala v našej rodine. Nebo, peklo...zem je autorský film a hovorí o veciach, ktoré sú mi blízke a ktoré ma fascinujú. Samotný príbeh jej vymyslený, ale hlavná hrdinka v ňom prechádza situáciami, ktoré sa z istého uhla pohľadu môžu podobať momentom, ktoré som svojho času poznala i ja. Práve chuť, či naopak pachuť istých životných okamihov ma inšpirovala k napísaniu tohto príbehu.
Ako dlho trval kasting, resp. písali ste niektorú postavu rovno "na telo" niekomu z hercov?
Scenár vznikal samostatne. V čase, keď som ho písala, ešte som nemala konkrétnu predstavu o hereckom obsadení. Samotný kasting netrval dlho, komplikovaná však bola cesta k niektorým z obsadených hercov. Na hlavnú postavu som robila kasting na Slovensku i v Čechách. Spomedzi približne 50 herečiek nakoniec postavu Kláry získala Zuzka Kanócz.
Komplikovanejšie to bolo v prípade jej mužského partnera. O ňom som mala presnú predstavu – charizmatický, podmanivý, niečo ako Robert de Niro, či Al Pacino. Bohužiaľ, v našich končinách som nikoho podobného nepoznala. A tak som cez internet hľadala hercov v Maďarsku i Poľsku. Napokon som našla päť Poliakov, ktorí sa mi zdali zaujímaví a mali obsiahlu filmografiu. Ani jedného z nich som však nevidela hrať vo filme. A tak producent, Patrik Pašš, najal kastingovú agentúru vo Varšave, aby pozvala týchto hercov a ja som vycestovala do Poľska. Hra osudu chcela, že práve Bronislaw Wroclawski /predstaviteľ vo filme/, nemohol prísť na kasting v deň, kedy som tam bola prítomná. A tak som poľskej kastingovej režisérke poslala mail, v ktorom som jej detailne opísala scény, ktoré a ako potrebujem vyskúšať s pánom Wroclawskim. Bolo úžasné, že tento 54 ročný muž, v Poľsku známa herecká hviezda, nemal s kastingom najmenší problém. Dokonale sa počas kamerovej skúšky vložil do role a bol absolútne presvedčivý. Takže som ho obsadila bez toho, aby sme sa osobne stretli. O to viac som tŕpla, keď sa mal ukázať v Bratislave už na nakrúcanie. Našťastie, hneď ako sa objavil, vedela som, že moje rozhodnutie bolo správne.
|
|
Pána Korna som, ako herca, spoznala pred pár rokmi v predstavení Slúžky, kde bol úžasný. Predstavenie zhodou okolností režíroval môj výborný priateľ, Richard Bobek, ktorý bol mimochodom jedným z členov štábu. Práve vďaka nemu sa mi podarilo, trošku neštandardne, spojiť sa s pánom Kornom a ponúknuť mu úlohu vo filme. Mnohí ani netušia, aký je to výborný herec. Navyše má obrovskú charizmu a prirodzenú autoritu, takže sa vynikajúco hodil na postavu svetoznámeho tanečného choreografa. Veľmi ma potešilo, keď rolu vo filme prijal.
Ako poslednú, okrem ďalších výborných hercov, spomeniem Icku – inak Helenu Polákovú, ktorá vo filme hrá 12ročnú Júliu. Nakoľko sa film začal pripravovať už vroku 2005, do postavy Júlie som v tom čase obsadila úplne iné dievčatko. V roku 2006 však bolo nakrúcanie pozastavené a moja detská predstaviteľka za dva roky natoľko dospela, že už nebolo možné s ňou filmovať. Nasledovali preto nové kolá hľadania detskej hrdinky. Tí, ktorí vedia, čo je to hľadať dieťa do filmu, budú iste súhlasiť, že to nie je vôbec ľahké. Ale v momente, keď sa vo dverách objavila malá Icka – hipphoperka s tvárou madony - už som ju nechcela pustiť domov.
Koľko bolo filmovacích dní a koľko členov mal štáb počet štábu?
Nakrúcalo sa štyridsať dní. Z toho 12 dní na jeseň v roku 2005 a 28 dní v lete v roku 2007. Počas samotného nakrúcania filmu pracoval štáb v počte asi 20 ľudí. Ďalší pracovali na jeho prípravnej fáze, i postprodukcii. Takže v užšom štábe to môže spolu byť okolo 50 ľudí.
Kde sa nakrúcalo?
V Bratislave a okolí.
Ako sa vám spolupracovalo s hercami a štábom?
Výborne. Nakoľko som mala možnosť vyberať si hercov i spolupracovníkov sama, každého z nich som poznala osobne už pred nakrúcaním. Väčšinou sú to moji dlhoroční kamaráti, takže na „pľaci“ vládla výborná atmosféra.
|
|
Bronislav Wróclawski je slovenskému divákovi menej známy. Mohli by ste nám prezradiť o tomto poľskom hercovi niečo viac?
Aj pre mňa je stále veľká neznáma. Nevidela som ho v inom filme, ako v tom, ktorý sme spoločne nakrútili. Takže viem o ňom povedať len toľko, že je to absolútny profesionál, ktorý rád nakrúca filmy…Debutoval v roku 1985 vo Vabanku II. režiséra Juliusa Machulskeho a odvtedy účinkoval v ďalších 38 snímkach.
Ovplyvnili nakrúcanie nejaké "zvláštne" udalosti?
Samostatnou kapitolou bolo nakrúcanie podvodných scén, ktoré sa točili nesmierne komplikovane. Niekoľkokrát nám plán výroby prekazilo počasie. Po dlhých horúcich letných dňoch prišlo odrazu prudké ochladenie a dažde presne v dni, kedy bolo naplánované nakrúcanie podvodných scén na jazere. Napokon sa výsledný obraz vyskladával zo záberov, ktoré boli nakrútené na niekoľkokrát v reálnom jazere i v bazéne a museli byť komplikovane postprodukované.
Pre vás budú mať spomienky na tvorbu filmu Nebo,peklo…zem aj jeden ďalší rozmer. Ako da dalo zvládnuť tehotenstvo a materstvo s náročnou prácou režisérky?
Rozdelila by som to na dve kapitoly – 1. nakrúcanie a tehotenstvo a 2. postprodukcia a materstvo.
Takže kapitola 1.
Tešila, som som sa z toho, že som tehotná i z toho, že konečne môžem dokončiť svoj film. A aj keď som počas nakrúcania bola v siedmom a ôsmom mesiaci, moje tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií, takže, som mohla v pohode pracovať. Napokon to malo aj svoje výhody. Kam som sa pohla, ľudia zo štábu mi hneď podsúvali stoličku, aby som si oddýchla. A keďže ma nechceli rozčuľovať, plnili mi moje priania na počkanie. Tak ochotných a usmievavých spolupracovníkov si ani neviete predstaviť:))
a kapitola 2.
Film bol nakrútený a mne sa narodil syn David. Nesmierne živé, zvedavé a stále hladné bábätko, s čím súviselo nekonečné nočné vstávanie a prebdené noci. Po takmer idylickom nakrúcaní nasledovali ťažké dni, kedy som nevyspatá chodila na dve-tri hodiny do strižne, aby som stihla ďalšie kojenie. Našťastie, strihačka Barbora Paššová mala veľké porozumenie a môj producent mi vytvoril ideálne podmienky na dokončenie filmu, inak by sa to s bábom asi nedalo zvládnuť. V nemalej miere sa na dokončení tohto filmu podieľali aj obidve babky a vlastne celá rodina, ktorí mi so strážením Davida pomáhali.
