CHLAPČENSKÝ SEN – TRON: DEDIČSTO

Tieto vianočné prázdniny sa zabudnutý element vracia a neviem sa rozhodnúť, či je lepšie byť umným zlodejom a nájsť krásnu princeznú so zlatými vlasmi v stratenej veži, či sa vžiť do role syna šikovného maníka, ktorý má softvérovú firmu a dostal odkaz, že ho otec potrebuje. Kde je? V digitálnom svete, kde existujú obvody ako digitálne diaľnice, motorky sa ženú na koniec pustatiny, bojuje sa na férovku a odraz vlastných diskov či sa vám mysľou vytvorí vlastná kára, ktorá bojuje v aréne či lieta. Sam Flynn mal skvelého otca, no v roku 1989 sa stratil a jeho impérium chradne. O 21 rokov je búrlivák poznačený stratou, no zdieľa otcove myšlienky. A jedného dňa sa cez tatkovu herňu dostáva dnu...

Aký veľký je tento svet? Tvorí ho jedno mesto? Čo sa skrýva za pustatinou? Odkiaľ sa vzala voda, ako vzniklo More simulácie a ako nad ním premáva vlak? Ako pripravíte večeru a z čoho, keď neexistujú polia? Nový TRON nedáva odpovede na všetky otázky a nejeden divák sa už vo vlastnom svete po 20 minútach stráca. Tam za portálom to nebude o nič ľahšie. Tvorba programov, ich motivácie, rasa prichádzajúca odnikiaľ a vlastná vláda. Ale krása TRONa vždy spočívala v jeho futuristickej vízii, natoľko prepletenej i trošku zahalenej hmlou tajomstva, takou aká sa neustále vznáša nad vizuálne prepracovanou metropolou. Nedáva odpovede na rovinu, pritom nie je zložitý, aby ste ho neuchopili. Ba čo viac, jeho kostra je jednoduchá, že bežnému divákovi bude pripadať prostá – a predsa sa stráca v detailoch.

TRON nie je veľkofilm pre všetkých, ale pre vybraných fanúšikov. Tí ho budú obdivovať a v momente prechodu dnu sa nechajú oblažiť každým efektom i detailom. Osobne žeriem Trona neskutočne – film z roku 1982, hry Tron 2.0 i Tron: Evolution, každú smietku z iných hier ako Kingdom Hearts II či Epic Mickey. Mozaiku tohto sveta skladám desiatky rokov – a pre mňa je Dedičstvo obrovská porcia inputov na spracovanie. Pravda, až od druhého či ďalšieho videnia, lebo na prvý raz sa nechám kochať neskutočnou audiovizuálnou žranicou, na ktorú potrebujete 3D, veľké plátno, DTS a najlepšie IMAX.

3D tu nie je paradoxne stále – svet ľudí je dvojrozmerný, bašta tretieho rozmeru sa otvára takmer po 25 minútach. Ako jeden z mála filmov využíva TRON tretí rozmer naplno a je hriech ho vidieť inak. Má toľké množstvo detailov, niektoré vidíte okamžite ako neskutočnú farebnú paletu modrej a čiernej.  Detaily ako rozkladanie programov po deštrukcii či maličký detail perlivého koktailu. Aj keď po vizuál idete do kina a dominuje, tvorcovia núkajú ďalší rozmer – Daft Punk a mimoriadny soundtrack. Ako dakto nazval v diskusii, technobordel. Či paradox, keď Tiesto a iní DJs vlastne Daft Punk za novú prácu neobdivujú. No bežní fanúšikovia áno, je tu iba pár skladieb, čo hrajú do elektro rytmu a zvyšok je poctivý, bohatý, dunivý a náramne pasujúci soundtrack. Musíte ho počuť, musíte ho milovať – a pochopíte, prečo s Inception a Social Network má bojovať o ceny.