PREMIÉRA NOVÉHO SLOVENSKÉHO FILMU MARHUĽOVÝ OSTROV

Peter Lipovský (námet a scenár)

Prečo názov Marhuľový ostrov?
„Názov filmu vychádza z prostredia, v ktorom sa odohráva príbeh. Južné Slovensko je posiate malými hospodárstvami uprostred polí a sadov. Sú to akési ostrovy, na prvý pohľad romantického a pokojného života. Na jeden z nich, v blízkosti marhuľového sadu, nás zavedie aj hlavná hrdinka, žena, ktorá tam príde hľadať stratenú lásku.“

O filme
„To, že je film dielom režiséra, je známy fakt. Ani Marhuľový ostrov nie je výnimka. Dal som scenár režisérovi Petrovi Bebjakovi s dôverou, že nakrúti film, aký by som chcel vidieť v kine. Dúfam, že to niekoľkoročné úsilie režiséra a všetkých, ktorí na filme spolupracovali, diváci ocenia.“

Kde vznikla myšlienka pre scenár, odkiaľ prišla inšpirácia?
„Scenár k filmu Marhuľový ostrov neprišiel ako nápad, veľká myšlienka, či blesk z oblohy. Pri písaní mi veľmi pomáhala moja žena Szidi Tobias, ktorá mi bola poradkyňou i oponentkou.Inšpiráciou mi boli čarokrásne zákutia Žitného ostrova, kde žijem a kde sa veľmi rád túlam. Brehy riek a slepých ramien, bludiská poľných ciest a ostrovy romantických samôt uprostred polí. A, samozrejme ľudia, ktorí tu žijú.“


Szidi Tobias (hrajú)

O postave Babiky
„Hlavná postava Babika je žena, ktorá  hľadá  lásku.  Nájde ju a  znova stráca. Žena z mesta, ktorá vie len to, že tam, kde  sa raz  za láskou vybrala, tam musí ostať aj ona. Na samote, uprostred polí, na ostrove. Lebo tak to doniesla letná búrka. Babika by mala byť vo filme postava, ktorej by mohla porozumieť každá osudovo milujúca žena. Muži by jej samozrejme mohli porozumieť tiež. A ak nie, nemusia  to hovoriť.“

O nakrúcaní a spolupráci s režisérom
 „S režisérom Petrom Bebjakom sme hľadali skromný a zjednotený  prejav, ktorý by nebol cítiť školeným herectvom. Postava Babiky aká bola  v mojej predstave, sa pri nakrúcaní prirodzene zmenila.  Najťažšie bolo zmieriť sa s tým, že to už nie je len scenár  môjho muža Petra Lipovského a že sa s príbehom musím podeliť  aj s režisérom, kameramanom, výtvarníkom... Jednou z hlavných mužských postáv je Attila Mokos, ktorý je pozorný a výborný partner. Verím, že tento film prinesie do kín toľko radosti a smútku, koľko chuti a sily sme do neho všetci vložili.“

Attila Mokos (hrajú)

O postave Lajcsiho
„Lajcsimu zo života nič nechýba, kým nestretne  Babiku. Skryté city mu radikálne zmenia život, ale život s prírodou mu zostáva. Najlepšie zážitky mám z obrazov nad a pod vodou aj keď teplota vody bola až extrémna.“

O nakrúcaní
„Osobne som veľmi rád, že po x rokoch som bol znova v tvorivom procese so Szidi Tobias. Naše starodávne priateľstvo sme oživili, čo si veľmi vážim. Samotná práca na pľaci s ňou, s jej citlivosťou a kreativitou bola pre mňa inšpiračnou vzpruhou. S Petrom Nádasdim sme sa stretli prvý krát ako „spoluhráči“ tak isto aj s režisérom Petrom Bebjakom. Naša spolupráca s“ nezohratosťou“ bola provokujúca čo mi pomáhalo pri stvárnení postavy Lajcsiho.“

Juraj Dobrakov (hudba)

Je 19.00 nedeľa 13. februára...
Zhasínam svoju nateraz poslednú cigaretu, hádžem si pár drobností do auta a pomaly sa poberiem do noci, s posledným DVDčkom so stopami hudby, na cestu smer Praha. Vo vnútri sa teším na zaslúžený oddych (rozhodol som sa najbližšie dva týždne cele prespať) a zároveň  viem, že za chvíľu mi bude smutno za filmom s ktorým som stihol tak veľa prežiť.

Keď som prijal ponuku Petra (režisér) skomponovať hudbu k filmu Marhuľový ostrov,  bol 1. december. Na skomponovanie celej hudby (zhruba 50 min) som mal k dispozícii obmedzený čas 53 dní. Napokon sa to trochu "nadĺžilo", i keď gro hudby som skomponoval a nahral už 27. januára.

Celé toto obdobie sprevádzalo množstvo  dôležitých udalostí aj v mojom osobnom živote. 1. decembra má narodeniny moja Katka, 23. decembra slávim tie moje, potom  v tesnom závese sú tradične Vianoce, Silvester... ale najhlavnejším pre mňa bol 6. december.  Narodil sa mi prvorodený syn - Leonard (ktorý si ma však kvôli filmu svoje prvé mesiace príliš neužil).
Ak kompozíciu k filmu zoberiem chronologicky, prvý týždeň som sa zoznamoval s filmom ako takým, skúšal som rôzne hudobné motívy, témy a to všetko až do 14. decembra, kým sa Leonard s Katkou vrátili z pôrodnice domov.

Následne som zistil, že všetko čo som dovtedy urobil, môžem pokojne zahodiť.  Avšak ako sa deadline  blížil, začal som pracovať naplno.  To znamenalo 16-18 hodín prace denne, minimum spánku, veľa cigariet, kávy, coly a energy drinkov.

Ktorýsi hudobník predo mnou vyslovil myšlienku, že najlepšia hudba sa rodí zo strachu. Túto myšlienku môžem potvrdiť, pretože som mal naozaj strach ako rýchlo mi čas uteká.

23. december, deň mojich narodenín bol výnimočný z viacerých hľadísk:
1. mám 37 rokov,
2. stretávam sa s Bebom a po prvý krát mu púšťam hudbu na strašne zlých reproduktoroch
3. po prvý krát v živote som vlastnoručne zabil kapra.

V tento deň sa mi zdalo všetko čierne. Na narodeniny som nič nedostal, Bebo pri počúvaní hudby celý čas mlčal a kapor, ktorého mi v obchode nechceli zabiť dlho trpel pod mojou kovadlinou.
Ale hneď ako som sa poriadne vyspal, na štedrý deň si oddýchol, 25teho som už vedel, že mám prvý hudobný motív k filmu, ktorý pracovne nazývam fishman.

Hudba k filmu sa konečne začala prudko hýbať vpred. Posledné starosti mi robila otcova hudobná téma, kde som mal skomponované všetko , ale s príliš komplikovanou melódiou.
Som presvedčený, že hudba k filmu a hlavná téma by mala mať v sebe akúsi jednoduchosť. Dva týždne som sa trápil nad finálnou jednoduchšou melódiou, ktorú mal pôvodne hrať cimbal, no  napokon som sa rozhodol pre hlboké tóny violončela.

V hudbe ma inšpiroval obraz,  zamiloval som si všetky tri hlavné postavy. Keď som po nociach s nimi trávil čas, prežíval, súcitil,  stali sa akoby mojou druhou rodinou. Film má očarujúcu atmosféru, striedajú sa v ňom všetky ročné obdobia a je plný emócií. Som nesmierne rád, že som sa mohol na ňom podieľať.

Martin Žiaran (kamera)

O filme
Keď mi Bebo (režisér Peter Bebjak) asi pred štyrmi rokmi poslal scenár k filmu Marhuľový ostrov, tak si pamätám, že na mňa veľmi silno zapôsobil. Upútala ma hlavne jeho atmosféra a na filmový scenár možno trošku literárne, ale veľmi presne, úprimne a emotívne popísané situácie. Bola to skvelá literatúra, ktorú bolo treba citlivo previesť do filmových obrázkov. Myslím, že na obrazovej koncepcii sme sa s režisérom pomerne rýchlo zhodli a naša príprava na nakrúcanie spočívala v /dobrom zmysle/ nekonečných debatách o rôznych atmosférach, pocitoch, ktoré ten scenár vyvoláva, pozeraní  filmov a fotiek, ktoré by nás mohli inšpirovať a ako s týmto všetkým naložiť pri práci s kamerou na tomto projekte.

Rozhodli sme sa, že obraz nebudeme príliš skrášľovať, že ku kompozíciám, pohybu kamery a k svieteniu pristúpime úprimne a v istom zmysle jednoducho. Eliminovali sme jazdu kamery, ktorá by obraz príliš poetizovala a svietenie scén vychádzalo prísne zo svetelnej reality. Skúsili sme aj trochu zaexperimentovať a nakrúcali sme bez technického scenára, ktorý by pôvodný literárny scenár hrozne “ochladil”. Veľa obrazov sme točili na dve kamery a riskli sme, že radšej minieme viac negatívu, ale skúsime zachytiť častokrát neopakovateľné herecké momenty a emócie v dlhších záberoch. Snažili sme sa hercov nezväzovať nejakými prísnymi značkami a dali sme im viacej voľnosti v pohybe. Vďaka tomu sa do filmu dostali menej konvenčné kompozície a typy záberov, ktoré by sme pri klasickom záberovaní takto nepostavili.