HRA O TRÓNY

Fire and Blood (slová rodu Targaryenovcov)

Hra o tróny je príbehom boja o moc. Železný trón, ktorý reprezentuje moc nad celým Západozemím patrí kráľovi Robertovi, ktorý pred rokmi porazil šialeného kráľa z rodu Targaryenovcov. Robert však bol lepší bojovník ako vládca a nad kráľovstvom sa zbiehajú mraky občianskej vojny. Na jednej strane sú silní muži svojej doby: kráľ Robert (Mark Addy), jeho jediný priateľ a hlavná postava série lord Eddard Stark, strážca Severu (Sean „Boromir“ Bean), Tywin Lannister otec kráľovnej a najbohatší muž kráľovstva (Charles Dance) a khal Drogo, neporaziteľný vodca obrovskej hordy Dothrakov z kontinentu za Úzkym morom. Na druhej strane sú muži a ženy možno menej viditeľní avšak o to urputnejšie bojujúci o svoje miesto pod slnkom. Nejeden z nich sa vidí priamo na Železnom tróne, bez ohľadu na to, koho krv bude musieť potiecť a koho domy bude treba zapáliť.  Slovami kráľa Roberta: „The war is  coming. I dont know when, I dont know who will be fighting, but it is comming.“

Seriál sa s týmto tušením občianskej vojny v pseudostredoveku vysporiadal výborne. Vďaka výborným postavám z knihy, vďaka ústrednej scenáristicko-producentskej dvojici Benioff – Weiss, ktorá ďaleko prekonala svoj Hollywoodsky rozmer, vďaka skúseným režisérom a skvelému castingu. Všetky tie postavy, udalosti a deje mimoriadne rýchlo hutnejú a nenechávajú priestor na vydýchnutie. Politické čachre postupne prerastajú v zárodky ozbrojeného konfliktu a ústredný slogan série „V hre o tróny buď vyhráš, alebo zomrieš“  nachádza svoje drsné naplnenie.

The fury is ours (slová rodu Baratheonovcov)

Desať dielov prvej série je vlastne načrtnutím veľkého politického boja a zatrúbením do boja. Ak niečo možno vytknúť seriálu tak je to práve neprítomnosť veľkých akčných scén. Všetko to splietanie intríg a vytváranie dusna jednoducho smeruje k určitému bodu, k okamihu kedy sa z búrkových mračien musí zablýskať. Nestalo sa tak. A napriek tomu, že to bolo vyriešené šikovne a zaujímavo, diváka to zamrzí a môže mať pocit drobného oklamania.

Fakt je však ten, že predovšetkým z rozpočtových a časových dôvodov nebolo možné ukázať stret armád tak ako by sa pýtalo a to napriek tomu, že peňazí do seriálu nebolo naliatych málo. Cez 55 miliónov dolárov je na televíznu tvorbu naozaj slušný balík a veľmi často tie peniaze je vidieť. Najmä v stavbe a  v kulisách interiérov (paláce a hrady). Trochu horšie je to v okamihoch keď oko chce vidieť veľa ľudí. Či už rozhorčený dav vo finále predposledného dielu, alebo ktorýkoľvek záber na pochodujúcich Dothrakov, či na Starkovské a Lannisterské armády je evidentne kompromisom. Rad jazdcov sa dá roztiahnuť na celú šírku obrazu, aby sme chápali, že vidíme iba výsek armády, ale keď  ani na chvíľu neuvidíme tie desaťtisíce postáv, jednoducho nám chýbajú.

Svojím spôsobom má tak seriál bližšie ku knihe alebo k divadlu ako ku tradičnému kinofilmu. Čo je vlastne s výnimkou absencie epických záberov iba dobre. Réžia sa v prvom rade sústreďuje na postavy a ich dialógy. Seriál je vlastne kontinuálny prúd dialógov, ktoré buď dokresľujú charaktery, alebo odovzdávajú kvantum dôležitých informácii. Žiadna mizerná zápletka a hups na veľkú akciu ako nás naučili dvestomiliónové popcorny letných kín. Svojím spôsobom je to celé jeden veľký rozjazd pri ktorom musíte sledovať čo sa deje ak chcete mať ten pravý emocionálny zážitok.

Napriek tomu, že desať dielov režírovali štyria rôzni režiséri (rutinéri z mnohých tv projektov) nepostrehol som výraznú kolísavosť štýlu či kvality. Každý z nich si našiel čas na drastický záber, ale v prvom rade aranžoval hercov do dialógov a interakcií.  K ich cti slúži, že vedia podporiť to čo je na seriáli to najlepšie: príbeh a nekompromisné rany osudu. To je jeden z dôvodov, prečo sa vám seriál nevpáli do mozgu nejakou dych berúcou akciou, veľkým obrazom alebo hudobným motívom. Skôr britkými dialógmi, sympatickými postavami s nesympatickými osudmi a naopak. 

Winter is comming (slová rodu Starkovcov)

Prvá sezóna skončila. Pre neznalcov predlohy zaslúženou veľkou pointou a pre všetkých prísľubom druhej série. Jej schválenie bolo ohlásené okamžite po vrelom privítaní premiéry prvého dielu. Čaká nás Stret kráľov a samotný názov vypovedá o mnohom (aj keď seriál pravdepodobne zostane pri zabehnutom Hra o tróny): Zlovlk a Lev skočia po sebe. Čaká nás nielen sledovanie ďalších  osudov rodiny Starkovcov, ale aj o trochu viac mágie, viac nových postáv a dočkáme sa aj veľkej  bitky. Predovšetkým nás však čaká samotné čakanie. Pre milovníkov George R.R. Martina a jeho ságy to nie je nič nové. Hra o tróny vyšla v roku 1996 a odvtedy stihol napísať len štyri ďalšie pokračovania. Približne päť rokov na ďalšiu skvelú knihu naučí človeka čakaniu. Druhá séria o rok na jar sa zdá byť neuveriteľne blízko. A pre nováčikov jedna poučná parafráza:

"Oh my sweet summer child. What do you know of waiting? Waiting is for the long night, when GRRM hides for years and children are born and live and die all before the next book comes out."

Ak ste ani nečítali, ani nevideli a netušíte vlastne o čom som tu písal, dobre vám radím siahnite buď po knihe, alebo po seriáli. Zima nie že prichádza. Zima udrela a fantasy svet už nebude ako predtým.