JEDEN SVET – POHĽAD SPÄŤ

Stálice, čo sa týka námetov na témy dokumentov boli vojnové a povojnové udalosti (Modlitba za mier), západná kultúra vs. arabský svet (Prekliate karikatúry) i príbehy na prvý pohľad obyčajných ľudí (Krajčír, Problémy s komármi a iné príbehy).

Jedna zo sekcií bola venovaná slovenskému dokumentárnemu filmu, ktorý mal na festivale hojné zastúpenie (v počte osem). Diváci mohli vidieť filmy ako Slepé lásky, Posledná maringotka, Môj otec Gulag, či Malá domov. Zaujímavosťou je to, že nie za všetkými filmami stoja profesionáli a festival im ponúkol skvelé miesto na prezentovanie  svojej práce. Diváci zasa zhliadli príbehy, ku ktorým by sa inak nedostali.

V sekciii slovenského filmu udelila štvorčlenná medzinárodná porota aj cenu Jedného sveta pre slovenský dokumentárny film 2007/08. Získal ju milý pol hodinový (29 minút 45 sekúnd) dokument Jara Vojteka - Malá domov. Sledujeme v ňom aktivistu Vlada Sendreia ako zostavuje futbalový tím na turnaj v Srbsku organizovaný v rámci boja proti rasizmu. Tím je poskladaný ako z bielych tak aj z rómskych chlapcov, niektorí mladí futbalisti sú dokonca z polepšovne. Všetci si nesú svoj príbeh a svoje predsudky. Napríklad také kopačky nie sú pre každého samozrejmosťou a rómsky chlapec nemusí chcieť bývať na izbe s ďalším Rómom. Veľkým testom sily zovšeobecňujúcich predsudkov je pre divákov a aj zúčastnených strata mobilného telefónu. Film a účinkujúci však aj túto udalosť riešia jemne a s humorom. Príbeh je slovenskému divákovi blízky a problematiku rasizmu rieši cez reálne osoby a situácie veľmi nenásilne. Jediná negatívna vec by bola dĺžka filmu. Snáď sa dokumentarista k ľuďom a ich príbehom z Malej domov ešte vráti a využije dlhšiu minutáž.

Okrem tejto ceny sa na festivale volí už tradične najlepší film podľa hlasovania samotných divákov. V tomto ročníku na návštevníkov Jedného sveta najviac zapôsobil film americkej dokumentaristky Lisy F. Jackson Kongo: hlboké ticho. V sále tesne pred bezplatným premietaním víťazného filmu sa o ňom šepkalo, že je to silný dokument pre silné žalúdky. Tak silný, že po jeho konci ľudia pomaly potichu vychádzali von a samotný organizátori mali problém o ňom rozprávať bez stiahnutého hrdla a zaslzených očí. Autorka dokumentu sa vybrala do občianskou vojnou sužovaného Konga. Sústredila sa hlavne na problém, ktorý tu zažívajú konžské ženy každý deň a v nebývalých rozmeroch. Znásilňovanie. Brutálne, kruté, nezmyselné, zvrhlé a opakované znásilňovanie konžských žien o ktorom v médiách akosi nepočuť. Lisa Jackson má k tejto téme blízko aj vďaka vlastnej nešťastnej skúsenosti, keď ju v noci na ceste z práce domov vo Washingtone D. C. znásilnili traja doteraz neznámi páchatelia. Oslovuje zneužité ženy nie ako beloška z rozvinutého západu ale ako žena, ktorá sa musela vyrovnať s tou istou otrasnou skúsenosťou. Zameriava sa na dopad, ktorý to má na celú spoločnosť, na nechcené deti, na ženy ktorým nezostala len duševná tauma (samotné znásilnenie, následné odvrhnutie zo strany spoločnosti) ale aj fyzická (inkontinencia, či infikovanie HIV). Oslovuje i samotných aktérov zločinu, pre ktorých je to jeden z nelogických spôsobov boja za slobodné Kongo, či jednoducho cesta akou si beztrestne vezmú, čo práve chcú.

Filmový festival Jeden svet v Bratislave sa skončil, no regionálna verzia festivalu začala svoje cestovanie po slovenských mestách 21. novembra v Pezinku a bude pokračovať až do apríla 2009 v ďalších mestách ako Ružomberok, či Bardejov, atď. Preto ak chcete vidieť niektorý z filmov na telo, informujte sa na oficiálnej stránke Jedného sveta.