TOP 10: FUTURISTICKÝ NOIR

TOP 10: FUTURISTICKÝ NOIR

článok



Už krátko po klasickej ére (1941-1958) boli umelecké snahy o žánrový hybrid filmu noir a science-fiction. Pri príležitosti uvedenia Blade Runner 2049 sme pre vás pripravili prehľad snáď tých najlepších príkladov prieniku sci-fi a noiru, teda tzv. tech-noirov (obdobami sú tiež pojmy future noir či science fiction noir). Poväčšine ide o klasický noirový príbeh zasadený do (neraz dystopickej) budúcnosti alebo sci-fi film s noirovými prvkami. Obľúbený termín „tech-noir“ pochádza z Cameronovho Terminátora (1984), odkiaľ dostal názov podľa nočného klubu, kde došlo k prvému stretu Terminátora so Sarah Connor. 

 

TOP 10: Futuristický noir TOP 10: Futuristický noir

 

Alphaville (Alphaville, une étrange aventure de Lemmy Caution, r. Jean-Luc Godard, 1965)

Experimentálna zmes antiutopistického sci-fi a filmu noir alebo „George Orwell stretáva Film Noir“ v režisérskom videní kľúčového predstaviteľa francúzskej novej vlny Jeana-Luca Godarda. Agent v utajení Lemmy Caution v štýle detektíva americkej drsnej školy, oplývajúci drzosťou a sarkazmom, prichádza do mesta Alphaville, kde má všetko pod palcom centrálny superpočítač Alpha 60. Alphavillu vládne tvrdá diktatúra, kde elementárne ľudské city nemajú miesto a odporcovia systému sú systematicky vyvražďovaní. Caution sa zoznamuje s Natašou, dcérou vynálezcu Alphy 60, v ktorej sa snaží prebudiť ľudské city a zároveň tak zničiť Alphaville...

Alphaville je jedným z absolútne prvých tech-noirov a možno ho považovať za akéhosi európskeho, artového predchodcu kultového Blade Runnera. Zaujímavosťou je, že táto snímka si vystačila bez zvláštnych efektov a bola nakrúcaná v parížskych reáliách.

O rok neskôr pracovalo s noirovou náladou aj depresívne americké sci-fi Seconds (1966) od Johna Frankenheimera.

 

Soylent Green (r. Richard Fleischer, 1973)

Rok 2022. Zem je maximálne prehustená. Len v New Yorku žije 40 mil. obyvateľov a celosvetová populácia čelí akútnemu nedostatku potravín. Jedinú záchranu predstavuje syntetická strava Soylent, o ktorej pôvode sa veľa nevie. Keď dôjde k vražde jedného z popredných predstaviteľov Soylent Corporation, na scénu prichádza detektív Frank Thorn (Charlton Heston) z NYPD. Futuristická detektívka disponuje neprehliadnuteľným noirovým feelingom: máme tu low-key nasvietenie tvárí či neraz prehustenú mizanscénu pracujúcu s podhľadmi kamery. Bodaj by aj nie, keď za kamerou stál Richard Fleischer, tvorca klasických filmov noir ako The Clay Pigeon (1949) či The Narrow Margin (1952). Pre hereckého veterána Edwarda G. Robinsona (Poistka smrti, Dáma vo výklade, Scarlet Street, Key Largo) šlo v úlohe zomierajúceho starca zároveň o veľmi symbolickú labutiu pieseň.

Snaha o fúziu filmu noir a sci-fi bola badateľná aj o rok skôr v thrilleri The Groundstar Conspiracy (1972).

 

TOP 10: Futuristický noir TOP 10: Futuristický noir

 

Blade Runner (r. Ridley Scott, 1982)

Ak by mal v tomto zozname zostať len jeden jediný titul, víťaz by bol jasný! Bez váhania by ním bola nadčasová, tech-noirová detektívka podľa knihy vizionárskeho Philipa K. Dicka zasadená do multikultúrneho Los Angeles roku 2019. Detektív Rick Deckard (Harrison Ford), bývalý príslušník policajnej jednotky Blade Runner, prijíma úlohu zneškodniť štyroch pre ľudí nebezpečných replikantov z dielne Tyrell Corporation, ktorí utiekli zo svojej kozmickej základne až na Zem... Z každej jednej scény tu doslova kvapká „noir“: neustála nočná obloha, bičujúci dážď, zadymené a znečistené tmavé uličky, všadeprítomné tiene či neónové reklamy. Snímka s navyše filozofickým a náboženským podtextom okrem iného tiež mrazivo predbehla svoju dobu v zmysle závratného znečistenia životného prostredia, preľudnenosti, rastúceho vplyvu ázijskej kultúry a vizuálneho smogu.

V kino verzii z roku 1982 bol prítomný dokonca aj pre noir typický voice-over, režisérsky zostrih z roku 1992 ho však vynechal a úplne finálnej podoby bez akéhokoľvek zásahu štúdia sa tomuto nadčasovému dielu dostalo až v 2007. A dnes, o 10 rokov neskôr, tu máme dychtivo očakávané pokračovanie!

 

Zvláštne dni (Strange Days, r. Kathryn Bigelow, 1995)

Futuristická detektívka od známej režisérky „chlapských žánrov“! Koniec decembra roku 1999. V znečistených uliciach vládnu nepokoje, tlmené policajnou brutalitou. Stretávame ex-policajta Lennyho Nera (Ralph Fiennes), ktorý sa pohybuje na šikmej ploche. Má za sebou ťažký rozchod, prišiel o prácu a aktuálne sa živí dílovaním pamäťových diskov, na ktorých sú nahraté spomienky či emócie priamo z mozgovej kôry. Vďaka nim si môžete dookola pripomínať pekné chvíle z minulosti či zažiť nové, doteraz nepoznané pocity. Jedného dňa sa dostáva k disku s nahratým „zážitkom“ sadistického vraha prostitútky. A keďže Lenny zavraždenú poznal a polícii sa nedá veriť, podujme sa vraha vypátrať na vlastnú päsť. Scenár: James Cameron!

Atmosférou nočného L. A. nemôže nepripomenúť Blade Runnera. Mizanscéna exteriérových scén je konštantne plná dymu, pary a prehustených neónových reklám. Takmer celý dej sa navyše odohráva počas noci alebo za tmy. Zaujme tiež masová paranoja z blížiaceho sa „konca sveta“ v súvislosti s koncom milénia a pôsobivé použitie subjektívnej kamery, sprostredkujúcej scény virtuálnej reality. Záver je možno trochu zdĺhavý a patetický, ale komplexnú atmosféru uprieť nemožno.  

 

TOP 10: Futuristický noir TOP 10: Futuristický noir

 

12 opíc (Twelve Monkeys, r. Terry Gilliam, 1995)

V roku 1997 neznámy smrtiaci vírus vyhladil takmer celé ľudstvo. Preživší sa presťahovali pod zem, pretože zemský povrch je kontaminovaný a pre ľudí smrteľný. V roku 2035 je odsúdený recidivista James Cole (Bruce Willis) vybraný ako nedobrovoľný dobrovoľník pre dôležitú misiu - cestovať do roku 1996 a zistiť čo najviac informácií o mystickej skupine „Armáda 12 opíc“, ktorá je pravdepodobným strojcom vírusu. Lenže Cole chybou odlieta do 1990, kde ho zavrú a pošlú na psychiatrickú kliniku. Jeho doktorka Kathryn Raillová mu samozrejme neverí ani slovo. Keď však James záhadne zmizne, znova sa objaví až o 6 rokov neskôr a unesie ju, doktorka postupne mení názor. A z dvojice pacient – doktorka sa razom stáva párik milencov na úteku, pátrajúci po 12 opiciach (a počas svojho skrývania okrem iného sledujú v kine filmy Alfreda Hitchcocka!). Noirovú atmosféru navodzujú spletité hľadanie pravdy, neobvyklé uhly kamery deformujúce realitu, schizofrenické správanie sa postáv či paranoidná atmosféra z blížiacej sa apokalypsy.

Noirové prvky (expresionistické svietenie, kostýmy typické pre 40te roky, džezový soundtrack) už boli vystopovateľné aj v Gilliamovej inej kultovej, dystopickej záležitosti – Brazil (1985).

 

Gattaca (r. Andrew Niccol, 1997)

Vincent (Ethan Hawke) je jedným z posledných, ktorý sa narodil prirodzenou cestou bez zásahu genetického inžinierstva. S nálepkou „nedokonalý“ je odsúdený pracovať ako upratovač v centre Gattaca Corporation, špecializovanom na pestovanie geneticky – fyzicky i mentálne – dokonalých ľudí. Jeho veľkým snom je cesta do vesmíru a práca kozmického navigátora, no tá je striktne určená len dokonalým jedincom. Túžba je však taká silná, že podľahne pokušeniu a volí cestu podvodu v podobe falošnej genetickej identity. Jeho nekalé plány skríži záhadná vražda leteckého majstra... Príjemné komorné sci-fi s presahom do filmu noir. Noirové farby tu háji úvodná flashbacková línia s voice-overom, zápletka so zmenou identity, téma posadnutosti (dokonalosťou) a ústredná línia s vyšetrovaním vraždy.

 

TOP 10: Futuristický noir TOP 10: Futuristický noir

 

Dark City (r. Alex Proyas, 1998)

Mesto zahalené do absolútnej tmy. To je Dark City. Minimálne prvá polovica dýcha atmosférou filmu noir, najmä čo sa týka klaustrofobických interiérových kulís a ľudoprázdnych nočných ulíc. Nájdeme tu aj nejeden typicky noirový námet ako vyšetrovanie vraždy, krivé obvinenie a muža s amnéziou na úteku. Ku koncu sa však futuristická kriminálka prelieva do trochu lacno pôsobiaceho sci-fička plného podivných trikov, ktoré už nemusí sadnúť každému. Režisér Alex Proyas scénami, keď John Murdoch (Rufus Sewell) visí z okna a skáče cez strechy, evidentne pokukuje po Blade Runnerovi.

 

Trináste poschodie (The Thirteenth Floor, r. Josef Rusnak, 1999)

Los Angeles, rok 1937. Postarší seriózny pán odchádza z hotelovej izby, necháva tam mladé dievča a u barmana odkaz v obálke. Vracia sa k svojej žene a následne sa preberá v počítačovom laboratóriu v roku 1999. Krátko na to je počítačový génius a šéf výskumu Hannon Fuller zavraždený. Dotieravý policajný detektív považuje za hlavného podozrivého jeho mladšieho kolegu a  dlhoročného priateľa Douglasa Halla, ktorý podstupuje virtuálnu cestu do roku 1937, aby zistil, čo tragickým udalostiam predbiehalo. Zaujímavý námet kombinujúci noirovú detektívku, nízkorozpočtové sci-fi s témou virtuálnych svetov a dobový film. Žiaľ, sľubnému námetu sa dostalo citeľne priemerného, miestami až lacného spracovania, ale do tohto zoznamu jednoznačne patrí.

 



 

Minority Report (r. Steven Spielberg, 2002)

Spielbergova futuristická detektívka (opäť) na motívy Philipa K. Dicka je notoricky známa a môžeme ju pokojne označiť za tech-noir 21.storočia. Washington roku 1954 predstavuje vďaka programu PreKrim svet bez vrážd. Elitná policajná jednotka dokáže skrz troch tušiteľov s psychotronickými schopnosťami predpovedať vraždu ešte pred tým, než sa stane a zabrániť jej. Páchateľ aj obeť sú vopred známi. Systém je neomylný, až kým veliteľ jednotky John Anderton (Tom Cruise) nie je sám označený za vraha a stáva sa hlavným podozrivým. Spielberg je verný noirovej tradícii formou i obsahom: používa maximálne chladné farby, aby dosiahol ponurý, „vyblednuto“ pôsobiaci vizuál, pracuje s temnou mizanscénou a klasickým námetom krivo obvineného muža na úteku, sužovaného traumou z minulosti, s motívom vypátrať pravdu na vlastnú päsť. Vízia veľkomesta budúcnosti sa tiež vydarila: personifikovaná reklama, všadeprítomné sledovacie systémy, moderná dopravná infraštruktúra.

Spielberg priznal, že pre navodenie pravej noirovej atmosféry si napozeral klasické filmy noir ako Maltézsky sokol (1941), Hlboký spánok (1946), Key Largo (1948) či Asfaltová džungľa (1950); pričom okrem post-produkčného „odfarbenia“ o 40 % sa sústredil najmä na kontrastné svietenie, tak zásadné pre film noir.

               

Renesancia (Renaissance, r. Christian Volckman, 2006)

Paríž, 2054. Ilona Tasujevová, mladá výskumná pracovníčka v oblasti genetiky, je unesená a nadnárodná spoločnosť Avalon, ju potrebuje získať späť. Prípad nezvestnej vedkyne dostáva na starosť problémový policajt Karas. Slovom, detektív „starej školy“ v noirovom meste budúcnosti. Čiernobiela animovaná snímka, vznikajúca 6 rokov kombináciou rotoskopie a motion-capture, vyniká nádherne temným, komiksovým vizuálom a futuristickou víziou Paríža! Tvorcom sa zámer – vytvoriť obraz Paríža tak silný a pamätný, aké bolo (upršané, zadymené a znečistené) Los Angeles v Blade Runnerovi – podaril excelentne. Labyrint veľkomesta tu hrá jednu z hlavných rolí.


autor Michal Šmajda 10.10.2017
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 16783
02 |
návšt. 7785
03 |
návšt. 5694
04 |
návšt. 5212
05 |
návšt. 4363
06 |
návšt. 3408
07 |
návšt. 3719
08 |
návšt. 3520
09 |
návšt. 1868
10 |
návšt. 1680
REBRÍČEK US
01 |
$26,0 mil.
02 |
$7,6 mil.
03 |
$6,8 mil.
04 |
$5,3 mil.
05 |
$5,0 mil.
06 |
$3,5 mil.
07 |
$3,2 mil.
08 |
$2,2 mil.
09 |
$2,2 mil.
10 |
$2,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.