FILM NOIR PODĽA COENOVCOV

Bratské režisérske duo Joel a Ethan Coenovci film noir bez preháňania milujú. Od svojich počiatkov, kedy si vyskúšali elementárnu príbehovú schému a vizuálne cítenie, sa k noirovým formám vracajú so železnou pravidelnosťou a sú čím ďalej hravejší. V tomto prehľade sme sa pokúsili vyzdvihnúť ich najvýraznejšie reinkarnácie tohto „čierneho“ fenoménu.

Texas noir

Štylisticky skvostný neo-noir, právom považovaný za jeden z najlepších debutov vôbec! Príbehom, ako sa majiteľ baru z malého mesta chce zbaviť svojej nevernej manželky a jej milenca, bratská dvojka položila základy subžánru „texaský noir“. Kriminálne príbehy z amerického juhu sa následne tešili veľkej obľube v 90tych rokoch (The Hot-Spot, One False Move, Red Rock West) a následne aj v tejto dekáde (Killer Joe, Bad Turn Worse, Cold in July).

Coenovci v BLOOD SIMPLE (1984)  pracujú s najzákladnejšími konvenciami, či už ide o schematický milostno-kriminálny trojuholník v zložení bohatý manžel - neverná manželka - prihlúply milenec alebo atmosferické tieňovanie najmä v interiéroch. Obrazovo temný, krvavý a morbídny, násilne absurdný, atmosférou veľmi hustý (viď častý, priam fetišistický detail na stropný ventilátor snímaný z podhľadu). Coenovina vo svojej najsurovejšej podobe. Názov pochádza z románu Dashiella Hammetta – Red Harvest (1929). (1) 

Noirové prvky (predovšetkým prácu so svetlom) nájdeme aj v retro gangsterke Millerova križovatka (1990), avšak tá je skôr poctou gangsterskému žánru.

Kafkovská variácia na noir

BARTON FINK (1991) je broadwayský scenárista (2), ktorý po svojom prvom veľkom úspechu dostáva ponuku z Hollywoodu. Z New Yorku prichádza do Los Angeles, aby tu pre veľké štúdio napísal scenár k „zápasníckemu filmu“. Písať na takto úzko zadanú tému sa však preňho ukáže ako neprekonateľný problém. Fink má totiž vlastné autorské ideály, chce sa „ponoriť do hlbín, písať z vnútra“. Jeho sparťansky zariadená izba v zapadnutom, kafkovsky (3) pôsobiacom hoteli sa stáva dejiskom jeho obsesií a autorského trápenia. Udalosti naberú spád, keď sa jeho osud pretne s hlučným hotelovým susedom – obéznym poisťovákom, ktorý sa mu stáva jediným priateľom v jeho izolácii.

Divák má pocit, akoby v hoteli okrem Finka, recepčného, výťahára a obyvateľov dvoch ďalších izieb nikto iný nebol. Scény v hoteli sú spravidla nakrúcané v pološere s úsporným svetlom, ktorého zdrojom je často len lampa. V druhej polovici vchádza do obrazovo temnej a absurdnej atmosféry aj noirová zápletka (nález zavraždenej ženy v posteli) a na scéne sa objaví – ako inak – s komediálnou nadsázkou poňatá dvojka detektívov, ktorí nemôžu nepripomenúť americkú drsnú školu. Na noir sa tu Coenovci odkazujú aj neobvyklými uhlami snímania (kamera položená na zemi odkazuje na Orsona Wellesa).

Noir na snehu

To, že sú Coenovci žánrovo hraví, predviedli už vo Finkovi, kde fungovali viaceré žánrové roviny: film o filme, čierna komédia, psychologická dráma, noir či horor. Vo FARGU (1996) namixovali zmes drsnej čiernej komédie a mrazivého neo-noirového thrilleru. Noirová zápletka (manžel si objedná únos manželky, aby zinkasoval výkupné od bohatého svokra) kontrastuje s priam severskou atmosférou, vytváranou nekonečnými bielymi plochami zasneženej Minnesoty a priezviskami postáv: predajca áut Jerry Lundegaard, jeho svokor Wade Gustafson, šerifka Marge Gunderson.

Popri napätiu je tu zároveň dostatok vtipných až satirických momentov: únoscovia sú napr. tak neschopní, že sa obeť musí napokon omráčiť sama. Bratia okrem tradične skvelého scenára napísali aj úžasnú ženskú hrdinku – (svoj)ráznu tehotnú šerifku, ktorá prechádza sériou absurdných situácií. Frances McDormand získala za túto netradičnú figúrku Oscara a Coenovci zasa sošku za scenár. Skvelé Fargo sa dočkalo ešte lepšieho seriálu!

Satira Raymonda Chandlera

Áno, aj taký Dude je noir a nie hocijaký. Coenovci sa v BIG LEBOWSKOM (1998) postarali o nesmierne inteligentnú noirovú satiru a poctu zároveň, ktorá podľa nás predstavuje jednu z najlepších amerických komédií vôbec. Dude (dokonalý Jeff Bridges), lúzer a povaľač najväčšieho rangu a milovník bowlingu, je nepriaznivými okolnosťami vhnaný do archetypálnej noirovej role – hľadača pravdy. V zorientovaní mu pomáha (???) jeho bowlingový parťák Walter (rovnako dokonalý John Goodman). Máme tu zámenu identít, únos a vydieranie, podraz, zamotaný príbeh, labyrint bizarných postavičiek či v neposlednom rade skvostné snové sekvencie, ktoré noirovému univerzu tak veľmi svedčia. 

Joel Coen prezradil, že ich scenáristickým zámerom bol chandlerovský typ príbehu, ktorý sa posúva epizódne a každou novou postavičkou na scéne sa záhada (zmiznutie femme fatale Bunny) postupne odhaľuje, alebo práve naopak, ešte viac zamotáva. Coenovci sa pri písaní najviac inšpirovali najslávnejšou Chandlerovou adaptáciou –  dejovo spletitým Hlbokým spánkom (1946) s nesmrteľným Bogartom ako Philipom Marloweom. Bezo sporu tu ide o jednu z najlepších amerických komédii vôbec! (4)

V 2008 dobyli americkú Akadémiu texaským thrillerom podľa Cormaca McCarthyho – Táto krajina nie je pre starých, ktorý kĺbi prvky neo-westernu a neo-noiru a pripomenie príbehy Jima Thomsona či štýl Sama Peckinpaha (Útek, 1972).  

Pocta klasike 

Po krutom Texase, kafkovskom Hollywoode, zasneženej Minnesote a satirickom Chandlerovi zložili Coenovci priamočiaru, čiernobielu poklonu klasickému obdobiu filmu noir. A to od A po Z. MUŽ, KTORÝ NEBOL (2001). To je životom unavený flegmatik Ed Crane (nezameniteľný a nenahraditeľný Billy Bob Thornton), kaderník, ktorý chcel iba čistiareň. Štipku radosti a možno aj trochu vzrušenia. Naletel však podvodníkovi a spustil tak kolotoč problémov: vydieranie, vraždu, krivé obvinenie, samovraždu...

Bratia nakrútili skutočne poctivú poctu s dôrazom na viaceré noirové konvencie: začíname s výraznými otváracími titulkami, víta nás voice-over ultimátneho noirového lúzra, sprevádzaný častým fajčením cigarety a štýlovým vyfukovaním dymu. Ďalej tu nájdeme tmavé siluety postáv, neobvyklé uhly kamery a samozrejme neodmysliteľnú, premyslenú tieňohru; to všetko vďaka dokonalej noirovej kamere Rogera Deakinsa! Retro-noir  pesimistickejší než možno hociktorý iný klasický noir. Áno, Coenovci neboli nikdy noirovejší.

Odkazy:

(1) „This damned burg's getting me. If I don't get away soon, I'll be going blood-simple like the natives.“

(2) Postava Bartona Finka je sčasti inšpirovaná dramatikom, scenáristom a príležitostným režisérom Cliffordom Odetsom (1906-1963). Okrem iného napísal scenár aj k filmom noir ako Sweet Smell of Success (1957) a Deadline at Dawn (1946) podľa románu Cornella Woolricha. Smrť ženskej postavy práve z druhého spomínaného filmu nápadne pripomína Audreynu smrť z Finka.

(3) Coenovci vedomú inšpiráciu Kafkom odmietli. Joel sa priznal, že Kafku nečítal od svojich študentských čias, kedy bol fascinovaný Premenou (1915). 

(4) Okrem jedinečného, humorného prejavu Dudea a Waltera, je tu markantný aj vtipne poňatý chandlerovský hard-boiled jazyk. Viď napríklad šerifa Malibu častujúceho Dudea: „I don't like your jerk-off name, I don't like your jerk-off face, I don't like your jerk-off behavior, and I don't like you. Jerk-off!“. Walterova rezignujúca hláška „Fuck it, Dude, let’s go bowling.“ zasa môže pripomenúť bezútešný záver Čínskej štvrte („Forget it, Jake. It´s Chinatown.“).