AKÉ PLÁNY V PLÁNOCH INÝCH PLÁNOV ODHALÍ NOVÁ ADAPTÁCIA DUNY

Uplynulý rok bol pre kinematografiu katastrofa. Premiéry mnohých veľko-rozpočtových filmov boli buď odložené alebo presunuté do online priestoru. Monitory notebookov alebo obrazovky televízií však neposkytujú ten pravý zážitok ako plátno kina. Medzi filmy, ktorým návšteva kinosály určite pridá body, patrí aj dávno plánovaná premiéra adaptácie knihy Duna. Pôvodne mala byť nasadená koncom minulého roka, teraz je to už len však pár hodín od slovenskej premiéry. Je teda na mieste položiť si jednoduchú otázku - čo od nej očakávať?

Knižná sci-fi séria Duna od spisovateľa Franka Herberta predstavuje pre filmárov nesmiernu inšpiráciu. Prvá kniha hexalógie bola publikovaná ešte v roku 1965 a po autorovej smrti (1986) pokračovali v písaní ďalších tematických diel jeho syn Brian a renomovaný autor sci-fi Kevin J. Andreson. Právom je považovaná za kánon a mnohým tvorcom sa otvorili kohútiky sci-fi fantázie práve po zlupnutí Herbertovej epickej ságy. Treba jemne pohodiť očkom minimálne na Georga Lucasa, ktorého Hviezdne vojny majú v sebe zjavnú inšpiráciu Herbertovou Dunou. Okrem hlbokého zdroja motívov a myšlienok je však priama adaptácia pre filmárov aj kameňom úrazu.

Zuby si na nej vylámalo hneď niekoľko režisérov. Ešte v polovici 70.rokov mal svoju typickú ezotericko-fantastickú víziu sfilmovaného románu Alejandro Jodorowski. Jeho detailný pohľad vidno v dokumente Jodorowsky‘s Dune, ktorý je dodnes najkvalitnejším filmom s tematikou Duny. Paradoxne však ide o snímku o diele, ktoré nikdy nevzniklo, pretože pre samotného tvorcu znamenala snaha o vytvorenie nadčasového počinu horšiu skúsenosť ako kultová Apokalypsa pre F.F. Coppolu.

Jodorowski realizáciu ani nezačal, projekt sa mu kompletne rozsypal a zostali po ňom len unikátne vízie parádneho produkčného tímu (angažoval napríklad H.R. Gigera, čím nevedomky a nepriamo ovplyvnil výzor Votrelca z roku 1979). Ale chvalabohu za to. Myšlienky, nápady a celkový prínos tímu ovplyvnili tvár filmového sci-fi počas 80. rokov a v nemalej miere sa tak deje až dodnes.

Ďalším v poradí bol renomovaný estét hnusu David Lynch. Tomu sa síce podarilo film nakrútiť, ale obsahovo v ňom načal hádam všetky témy rozsiahlej knihy, pričom ich „dokončil“ pramálo. Tak vznikol nesúrodý dejový bordel, ktorý nedáva veľmi zmysel. Uniká kompletná pointa, esencia predlohy a vizuálne dnes pôsobí extrémne lacno, hoci si snímka svojich fanúšikov našla napriek tomu, že film neznáša aj sám režisér. Existujú ešte TV mini-série z počiatku aktuálneho storočia, no i keď sú kvalitatívne vyššie ako „lynchovina“, nedostalo sa im toľko priestoru. Duna teda stále čaká na svoj veľký moment. Najnovšie sa na adaptáciu odhodlal čoraz motivovanejší a zrelší Denis Villeneuve, pre ktorého ide o vysnený projekt.

Kanadský režisér už viackrát potvrdil, že dokáže udržať veľmi solídne tempo snímky, prekvapiť dejovými zvratmi a naservírovať ozaj pozoruhodný kino-zážitok. Jeho posledný film sa ešte dávno pred svojou premiérou stretal nielen s výraznými očakávaniami, ale aj s nevôľou a obavami. Blade Runner 2049 je však viac než dôstojným nástupcom svojho kultového predchodcu a disponuje nezameniteľnou atmosférou, vypointovaným príbehom a „refnovitým“ hereckým koncertom Ryana Goslinga.

Výpočet starších snímok číta Prvý kontakt, už kultové Prisoners, hlavolam Enemy, mnou kedysi nedocenené Sicario a šesticu ranných filmov, ktoré začali byť po Villeneuvovom úspechu vo veľkom vyhľadávané. Od Duny sa teda očakávajú obdobne vysoké kvality, ostatne ako pri každom jeho filme, no zároveň je dvihnutý aj pomyselný varovný prst.

Už len obsah prvej knižnej Duny je totiž extrémny záhul. Biblia s viac ako 400 stranami (v niektorých prekladoch dokonca takmer 700 strán s prílohami) znamená pre žáner science fiction niečo ako Pán Prsteňov pre fantasy. Príbeh pádu a opätovného vzostupu rodiny Atreidov v príkrom boji o moc s rodom nepriateľských Harkonnenov je sprevádzaný mysterióznou podstatou melanže – korenia, ktoré predlžuje život, poskytuje špeciálne vlastnosti a je dôležitou komoditou pri vesmírnom cestovaní. Ťaží sa na planéte Arrakis, známej ako Duna, domove púštneho klanu Fremenov.

Herbert vytvoril vrstevnaté a komplexné dielo, ktoré v sebe zosobňuje náboženskú symboliku so silnými referenciami na islam a arabskú kultúru, svet s vlastnými pravidlami a priam fanatický boj za vyššie princípy (jedným z pilierov ságy je „džihád“). Neklamným znakom celej ságy je univerzálna téma nadužívania prírodných zdrojov, ktorá pôsobí v súčasnom období aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. K tomu prirátajme priam existenciálny filozofický rozmer, fantasticky stupňované dialógy a takú tonáž intríg miešaných s politikou, že Hry o tróny sa môžu priučiť. Dalo by sa toho napísať kvantum, no pointa je zrejmá – kto čítal Dunu vie, že pri jej adaptovaní ide o nesmierne náročnú úlohu.

Ale história nás už presvedčila, že aj nesfilmovateľné knihy nakoniec dostali parádne filmové podoby (Klub bitkárov alebo Strach a hnus v Las Vegas) a vhodnou úpravou dokáže režisér vytvoriť naozaj kultové dielo aj na pokračovanie (trilógia Krstný otec). Villeneuve však spravil prezieravý krok. Prácu si rozdelil na dve časti so samostatným kontextom a má tak priestor na lepšie obsiahnutie rozmeru a hĺbky knižnej predlohy. Vďaka odloženiu premiéry prvého z dvoch dielov až na tento rok sa našťastie vyhol takmer istej finančnej katastrofe v celosvetovom BoxOffice, ktorému pandémia dala kvalitné K.O.

Pri nakrúcaní mal špičkový autorský kapitál a produkčný tím. Už od roku 2017 postupne prenikali informácie o angažovaní zvučných scenáristov Erica Rotha (Forrest Gump alebo nadchádzajúca Scorseseho snímka Killers of the Flower Moon) a Johna Spaihtsa (Doctor Strange). Kameru dostal na starosť Greig Fraser (30 minút po polnoci a tri časti z prvej série Mandaloriana) a hudobnú zložku zastrešil velikán Hans Zimmer, ktorý uprednostnil Dunu pred Tenetom.

Herecký výpočet je ešte fascinujúcejší – Timothée Chalamet (budúci oscarový víťaz), Zendaya, Oscar Isaac, Rebecca Ferguson, Javier Bardem, Josh Brolin a Stellan Skarsgård. Skrátka nadupaný potenciál pred aj za kamerou. Zaujímavou bude genderová zmena v obsadení postavy planetárneho ekológa Dr.Kynesa, ktorý bude vo Villeneuvovej verzii stvárnený ženou. Nie je to však nič prekvapivé, vo svojich filmoch pomerne často prezentuje silné ženské postavy.

Už z traileru je zrejmé, že odhadovaných 165 miliónov sa využilo do posledného centu a Warner Bros. dali režisérovi pomerne veľa tvorivej slobody. Nádherné vizuálne divadlo nás čaká nielen v exteriéroch, ale aj v podmanivých interiérových lokalitách, ktoré dýchajú náboženskou mystikou. Vidno zapracovanie najmenších detailov na charakteristických prvkoch z knižnej predlohy, akým sú napríklad špeciálne šaty pre prežitie v púšti. No a netreba zabúdať na jednu z najdôležitejších vonkajších hrozieb – mystické červy, ktoré sú kľúčové pre tvorbu melanže na planéte Arrakis a zákonite ochraňujú jeho zásoby. Verte, že nás čaká nejeden pohľad na poriadne červisko!

Duna má teda našliapnuté stať sa jedným z popredných blockbusterov tejto skrátenej sezóny. Ide o adaptáciu románu, ktorý ovplyvnil mnoho filmov, dnes považovaných za kulty, hoc sám zatiaľ nemá adekvátnu filmovú podobu. Z dostupných ukážok sa dá vyčítať aj odklon od úplných základov Herbertovej predlohy.

Keďže ide o film z americkej produkcie, tak inklinovanie k islamskému náboženstvu a hlavne slovu džihád bude logicky zamenené (v upútavke sa spomína „crusade“ - križiacka výprava). Srší však kvantom potenciálu a dúfajme, že sa dočkáme plnohodnotného zážitku a filmového kúzla.