MATRIX SA MAL VZKRIESIŤ, DOŠLO VŠAK K OPAKU

Rozhovor Petra Konečného s Lukášom Slovákom o The Matrix Resurrections. Film sme videli v kino verzii počas premiérového dňa mimo Slovenska. Naše hodnotenie tak odráža aj samotnú kino kvalitu titulu.

PK: Pred pár mesiacmi si si znova pozrel celú trilógiu Matrix, ako vnímaš dôvod pokračovania, respektíve rebootu celej série? Potrebujeme opäť otvárať otázky sveta ovládaného zdrojovým kódom, kde je neradno komukoľvek veriť? Ja som si jednotku s veľkou pozornosťou pozrel znova pred pár dňami a ten film funguje komplexne a dáva dôležité otázky v čase svojho vzniku a nastupujúceho fenoménu internetu a VR. Kreatívne prepájal tradície s moderným svetom. Ukazoval priamu generačnú výpoveď s popkultúrnym rozmerom (nie je dôležitá len forma, ale aj obsah). To všetko sa však zo štvorky stratilo, respektíve akoby ani neboli ambície, ponúknuť niečo rozumné.

LS: Štvrtý diel s pútavým názov The Matrix Resurrections má bezmála 2,5 hodiny. Márne som však hľadal akékoľvek silné pozitíva, ktoré by na seba upútali pozornosť. Bohužiaľ, logickým vyústením vzniku filmu je zrejme len snaha o finančný zárobok a doslova zvezenie sa na vlne úspechu pôvodnej trilógie, resp. hlavne jej prvého dielu. Áno, Matrix z roku 1999 bol a stále je kultové dielo, nesmierne uvedomelé a s výraznou hodnotou pre generáciu. V novej inštalácii však tieto výrazné prvky, pútavý príbeh v neopozeranom prostredí a pozoruhodná akčná stránka chýbajú.

PK: Štvorka sa začína rovnako ako jednotka, máme tu Trinity, akciu, Morphea, pilule a potom sa nám odvíja veľmi zvláštny a dosť nudný príbeh, kde sa Neo snaží o návrat do Matrixu (na ktorý si nespomína) a záchranu svojej milovanej (ktorá na Matrix zabudla). Dáva to vôbec celé zmysel? Dej je často neprehľadný, do príbehu vstupujú postavy s umelo komplikovanými dialógmi, aby mal divák pocit sledovania niečoho náročného. Rovnako, to čo sme vedeli akoby prepáčiť (a vlastne si aj filmovo užiť) z vytvorených fikčných princípov paralelne simulovanej reality v období konca 90. rokov (rozbiehajúca sa VR, internet, domáce počítače, tajomný svet programátorov), dnes pôsobí už úsmevne.

LS: Presne tak, doba sa výrazne zmenila. Veď od premiéry prvého Matrixu ubehne čoskoro 23 rokov. Prvky, ktoré pôsobili v tej dobe čerstvo a neošúchane by dnes museli zákonite vyzerať inak. Tak ako si podotkol, nový Matrix je zo začiatku extrémne podobný tomu spred vyše dvoch dekád. Tvorcovia na čele s Lanou Wachowski (kedysi ako Larry) sa snažia vytvárať prvky metasveta, byť akoby nad vecou a strieľať si z hollywoodskej lásky k rebootom a pokračovaniam. Dá sa im to uveriť a zhltnúť maximálne na pár minút. Vytváranie nových konceptov, myšlienok a pretváranie starého Matrixu v prvej polovici filmu nie sú nápady úplne na zahodenie, avšak keď si k tomu prirátame druhú časť príbehu, dostávame nesúrodý a koncepčne veľmi zle uchytený film. Dokonca aj snaha o kritický presah v podobe hanenia populárnych sociálnych sietí je strieľaním do prázdna.

PK: V úvode sa dozvieme, že Neo ako programátor stojí za trojicou počítačových hier zo sveta Matrixu, ktoré potrebujú nekomplikovaný update pre novú generáciu v ďalšom pokračovaní. Toto je teda ten update? Obhajuje sa Lana Wachowski spôsobom, že The Matrix Resurrections je len odrazom evolúcie a ne(náročnosti) filmového diváka? Je totiž jasné, že do kín budú chodiť veľmi výrazne aj mladí ľudia, ktorí v čase prvého Matrixu ešte neboli na svete.

LS: Jednou myšlienkou si popísal ten update. Bezduchá hra na metasvet s priamočiarym odkazovaním na predošlé filmy tvoria odpoveď na základnú otázku „prečo vznikol tento film?“. Bavíme sa tu o dvoch odlišných generáciách a rapídnom posune už beztak rýchleho sveta okolo nás. Nový Matrix však zobe z rúk rôznym plytkým trendom a zhadzuje tak význam, aký mal pôvodný film pre filmových fanúšikov v priamom súvise s presahom do spoločnosti. Nových divákov by mohol obohatiť, avšak realizácia konceptu je prevedená veľmi nešikovne na viacerých frontoch filmu. Mladá generácia isto vie, že nejaký „starý“ Matrix existuje, no nie všetci ho reálne videli, tobôž pobrali jeho významové roviny. Z najnovšej inštalácie im veľa hlbokých myšlienok nezostane, naopak dostanú priamočiarosť a tendenčný útok na prvú signálnu.

PK: Vzkriesenie Matrixu sa absolútne nevydarilo a to nielen po stránke scenáristickej ale často aj hereckej. Často som mal pocit, že nakrúcanie nikoho nebaví a hlavne ochotnícky Keanu akoby tušil, že je to po tých 20 rokoch celé zbytočné. Všetci unavene zostarli a snažia sa zachrániť scenáristickú prázdnotu. Žiadna emócia, herecké nápady, vtip, či prenikajúca atmosféra kultu... nič.

LS: Možno tu by sme vedeli zanechať známu frázu, že „snaha sa cení“. Avšak aj to má dve roviny. Na jednej strane ide o nostalgický kukuč, ktorý vieme oceniť a radi vidíme starú ekipu pokope, presnejšie dvojicu Keanu Reeves a Carrie-Anne Moss. Na povrchu druhej strana mince je však vytesaná otázka za akú cenu dostávame danú nostalgiu? Obaja nesmierne zostarli a ich postavy sú vo filme recyklované, takže ani nemajú veľmi čo hrať. Carrie-Anne už nevykazuje esprit ako koncom 90ych rokov a Keanu si so sebou nesie zvláštne odovzdanú auru. Z filmu doslova kričí, že ani samotní tvorcovia zhruba od polovice nevedeli ako ďalej. Smelé plány sa im krásne zosypali, takže v druhej polovici sme svedkami triviálnych riešení a oblúkového rozprávania smerom ku pôvodnej trilógii. Nefunguje ani chémia medzi postavami, vrcholom je iritujúce znázornenie Morpheusa.

PK: Do celého metasveta nového Matrixu sa dostávajú priamo ukážky a zábery z jednotky. Je to zvláštny prístup, lebo postavy nevidia v spomienkach samých seba z inej perspektívy, ale Wachowski narvala do obrazu priamo celé scény z prvého Matrixu. Akoby nedôverovala tomu, že nový Matrix môže fungovať bez neustáleho pripomínania prvej časti. Nie je to ani briskne úsmevné. Nový Matrix sa totiž berie smrteľne vážne a to už v dnešnej dobe až tak nefunguje.

LS: Ak by bol The Matrix Ressurections môj vôbec prvý stret s týmto svetom, tak si po konci filmu zrejme poviem: „tie retrospektívne ukážky vyzerali super a zrejme by z nich bol zaujímavý film“. A tak to bohužiaľ je. Režisérka nám hrá na city, snaží sa prebudiť pocit nostalgie, zrejme aby sa jej dostalo rozhrešenia za neduhy nového dielu. Nuž, ale snažila sa márne. Hlavne je to aj kontraproduktívne, pretože v istých pasážach berie starú trilógiu akoby na ľahkú váhu, ale nemá problém sa o ňu oprieť a vytvárať si tak pomyselné barličky.

PK: Snímka na mňa pôsobila aj nesmierne lacno a je mi ľúto všetkých, pre ktorých išlo o vôbec prvý kontakt s Matrixom. Prepálená minutáž (najdlhší Matrix vôbec) a scenáristická snaha zaujať aj fanúšikov legendy a rovnako aj novú generáciu odchovanú adaptáciami komiksov, sa ukázala ako nefunkčná. Trikovo išlo v dnešnej dobe už o priemer a to, čím jednotka vedela zaujať aj po stránke technickej, je už v kontexte modernej kinematografie pasé.

LS: Akčné pasáže idú ruka v ruke so spomínaným odovzdaným herectvom Keanu Reevesa. Výsledkom je nudná akcia, neatraktívne bojové scény a aj povestný bullet-time dostáva nové významy, značne pochybné smerom k pôvodnému dielu. Z rutiny, ktorú vidíme na obraze bolia oči. Zrejme však bude panovať zhoda, nakoľko zarytých fanúšikov akcia ničím neohúri a nová generácia vidí v komiksových adaptáciách o triedu-dve lepšie ako bojové scény, tak aj celé akčné sekvencie. Nápaditosť, jedna z hlavných čŕt matrixového univerza zostala uväznená v binárnej rovnici niekde na polceste medzi starým mestom Zion a jeho novodobou odnožou – mestom Io.

PK: Podľa Lany Wachowski bolo jej rozhodnutie priviesť späť Nea a Trinity inšpirované stratou oboch jej rodičov (ktorí zomreli len päť týždňov po sebe) a blízkeho priateľa. Proces písania bol jej spôsob, ako sa upokojiť tvárou v tvár smrti. Tiež definuje Neo a Trinity ako dve najdôležitejšie postavy v jej živote. Pre Lilly Wachowski bol však tento pocit straty súčasťou jej rozhodnutia NEVRÁTIŤ sa k franšíze. Emotívne dôvody, ale nie sú vždy zmysluplné aj pre konečných divákov a diváčky. Osobne som skôr z filmu cítil kalkul a nie emócie.

LS: Do mysle tvorcov je ťažké vidieť. Snaha o nahliadnutie je nám sprostredkovaná práve skrz ich diela, poprípade rozhovory a vyjadrenia. Môžeme hádať, čo konkrétne stálo za rozhodnutím o znovuzrodení matrixového kódu. Mnohé z vyššie popísaného, vrátane výslednej podoby samotného filmu, nám však predostiera indície skôr o finančných dôvodoch, než emóciách a autorskom vyrovnávaní sa s osobnou tragédiou. Rozdielny názor oboch súrodencov v tomto smere môže byť len marketingovým nástrojom a témou na rozprúdenie debaty. Hoci majú pokrvné puto, ide o dve osoby a každá sa zrejme pozerala na návrat k vlastnému univerzu s odlišným uhlom pohľadu. Bohužiaľ, v mainstreamovej kinematografii je však na prvom mieste zárobok.

PK: Po titulkoch sa dozvieme (parafrázujem), že doba je taká, že Matrix už nemôže byť veľmi kreatívny a inteligentný, lebo diváci to už nepotrebujú a hodila by sa verzia počítačovej hry CatMatrix (stereotyp o tom, ako mačičky ovládli internet), ktorá bude odrazom doby. Ako chápeš tento potitulkový "joke" a vlastne akési vyvinenie sa z predchádzajúcich vyše dvoch hodín totálne zbytočného príbehu?

LS: Zjednodušene, scénou po titulkoch je výrazne potvrdená zbytočnosť nového Matrixu v priamej úmere s podstatou vzniku filmu – nahrabaním zelených papierikov s obrázkami mŕtvych prezidentov. Pripomenulo mi to tohtoročnú dvojku Venoma, čiže film, ktorého podstata a vznik je naplnená práve úplne poslednou scénou po titulkoch. Matrix je v tomto však ešte o riadny kus horšie.

PK: Akoby si zhodnotil vzkriesenie Matrixu v kontexte dôležitého prvého dielu. Máme sa obávať pokračovaní? Bude Trinity hlavnou postavou? Tento príbehový predpoklad nemusí byť hneď problematický, len by bolo fajn, ak by stál aj na logických základoch vybudovaného sveta Matrixu.

LS: Mám pocit, že príde zmena kurzu v otázke hlavného hrdinu alebo o doplnenie tandemu. Ide o ďalší príklad, kedy sa nový Matrix nesmierne nesie na vlnách súčasnosti, bez akejkoľvek snahy mať v sebe aspoň zlomok kultu prvého dielu a obohacovať aspoň minimálne dané univerzum. Bohužiaľ ide o film, ktorý sa nevydaril po viacerých stránkach. Scenár je ťažkopádny, jeho prevedenie presvedčivé asi ako herecké výkony a jedna z hlavných ozdôb celej predchádzajúcej trilógie (najmä prvého dielu), vizuálna poetika, je tu doslova neprítomná. Ak mám k niečomu prirovnávať nielen akčné scény, ale celkovú kvalitu diela, tak z možností vyberám Jupiter na vzostupe. Moje číselné hodnotenie sa zastavuje na úrovni štyroch pokazených routerov z desiatich.

Spoločné hodnotenie: 4/10

Prečítajte si aj veľkú recenziu Erika Bindera na Kineme.